Krajniakov odchod Pred piatimi rokmi kandidoval za prezidenta, teraz odchádza od Borisa Kollára

Včera sme sa dozvedeli, kto všetko chce byť prezidentom SR. Trochu to pripomína televíznu šou Superstar, kde bola aj Hviezdna rota a súťažilo sa tam aj o najhoršieho účastníka.

Čosi také by sa pokojne dalo zostaviť aj v prezidentskej voľbe.

No už vieme, že bitka bude teraz najmä o konzervatívneho voliča. Na toho sa bude obracať Štefan Harabin, Igor Matovič, Patrik Dubovský, ale urputne bude oňho bojovať aj Peter Pellegrini, videli sme to už pri predstavovaní jeho kandidatúry.

A celkom isto bude o konzervatívnejšieho voliča bojovať aj Ivan Korčok, nič iné mu nezostáva. Prieskumníci mu hlásia, že nových voličov už v progresívnom či liberálnom tábore nezíska. Musí sa uchádzať aj o konzervatívnejšie hlasy.

No a včera sa stala ešte jedna vec, je to vlastne len drobnosť, ktorá zdanlivo s takou dôležitou vecou, ako sú prezidentské voľby, nesúvisí.

Ale stojí za povšimnutie. Milan Krajniak oznámil, že „ukončil svoje členstvo v hnutí Sme rodina“.

Neurobil to hneď po voľbách, keď strana zhorela, slušne tomu dal nejaký čas. Hoci bolo jasné, že to musí urobiť, ak ešte chce v politike mať nejaké ambície.

Nejeden si aj vydýchol. Lebo tomuto spojeniu nedokázal prísť na chuť, hoci pragmatickejšie typy to vedeli ľahko pochopiť.

Krajniak oznámil že nevstupuje do žiadnej politickej strany ani žiadnu nezakladá. Zdieľať

Vo facebookovom statuse Krajniak ďakoval Borisovi Kollárovi a Sme rodina, že mohol osem rokov pôsobiť v slovenskej politike.

Vyjadril aj svoje presvedčenie, že sa im podarilo urobiť veľa dobrých vecí, ktoré ľuďom a rodinám na Slovensku pomohli a budú pomáhať aj v budúcnosti, a že aj v európskej politike sa darilo presadzovať víziu Slovenska ako suverénneho národného štátu a že sa darilo Slovensko brániť pred progresívnou ideologickou kolonizáciou zo strany EÚ, ale aj viacerých slovenských politických strán a progresívnoliberálnych elít.

Krajniak oznámil, že nevstupuje do žiadnej politickej strany ani žiadnu nezakladá. A že sa naďalej bude vyjadrovať k dôležitým témam krajiny, a to prostredníctvom článkov v konzervatívnych médiách alebo prostredníctvom sociálnych sietí.

Jeden si pritom nevdojak spomenul na hádam už pomaly aj zabudnutý fakt. Že Krajniak mal ambíciu byť prezidentom.

V máji 2018 ohlásil svoju kandidatúru na prezidenta vo voľbách v roku 2019. V pozadí za ním vtedy stál Boris Kollár a Krajniak sebavedome vyhlásil: „Chýbajú nám tu vzory, ktoré by sa dali nasledovať. Chcem byť pokojnou silou, ktorá vášne tlmí a nie bičuje. Budem pokojnou silou a ostrovom stability na rozbúrenej politickej scéne.“

Išiel do toho naplno.

Výsledok volieb bol však tragický.Zdieľať

Osobne získal po celom Slovensku 15-tisíc podpisov pod svoju kandidatúru.

Isto to bolo aj vyčerpávajúce, ale asi ho to aj presvedčilo o tom, že má šance. Výsledok volieb bol však tragický.

V prvom kole Krajniak získal iba 2,8 percenta hlasov, takmer rovnako ako Eduard Chmelár. Vysoko ho predbehol aj Marian Kotleba, aj František Mikloško či Béla Bugár, nehovoriac o Harabinovi, Šefčovičovi a Čaputovej.

Pre Milana Krajniaka to bol isto aj šok a poníženie. Ale ten výsledok bol veľmi prirodzený.

Jeho hviezdne chvíle ešte len mali prísť, a to vo vláde Igora Matoviča. Až vtedy ukázal, že je schopný minister a že má víziu, ktorú môžu oponenti kritizovať, ale vždy ju musia aj rešpektovať.

V politických diskusiách prevyšoval súperov svojím pokojom, rozhľadom, slušnosťou a aj jasným hodnotovým ukotvením, ktoré prirodzene tvorilo jeho politickú líniu.

Bol tu len ten fakt, že ho do vysokej politiky vytiahol Boris Kollár.

Ale ako politik zanechal výraznú stopu.

Keby sa rozhodol kandidovať v týchto voľbách, keď konzervatívcom zúfalo chýbala silná persóna, získal by určite viac hlasov ako v roku 2018.

Vtedy bola jeho kandidatúra ťažko pochopiteľná, unáhlená a hovorila skôr o prehnaných ambíciách či skreslenom pohľade na seba samého.

Teraz by to mohlo byť inak.

Ako 51-ročný muž sa ešte nemusí sťahovať do politického dôchodku. Zdieľať

Ale zase Krajniakovo momentálne stiahnutie sa z politickej prevádzky je pochopiteľné. Jeho spojenie s Borisom Kollárom bolo problematické a aj on ho obhajoval nie veľmi presvedčivo.

Na to, že bol Boris Kollár aj politikom, sa rýchlo zabudne.

Vytráca sa z politických správ. Zaujíma už iba jeho arcinepriateľa Zoroslava Kollára a, samozrejme, bulvár. Vďaka nemu sa pravidelne dozvedáme, že má Boris nejaké nové deti, frajerky alebo transplantované vlasy. O exposlankyni Krištúfkovej sme sa dozvedeli, že randí s aktuálnym ministrom pôdohospodárstva za Smer. Milo pikantné.

Na to, že boli dakedy aj politici, sa už hádam aj zabudlo.

Krajniak je iný prípad.

Jeho talent bol očividný a ako 51-ročný muž sa ešte nemusí sťahovať do politického dôchodku.

Možno potrebuje získať odstup, aby sa jeho meno odpojilo od Borisa Kollára, aby sme na toto spojenie milosrdne zabudli. A aby sme vnímali najmä jeho politické názory, vízie, úvahy, postupy.

Je dobré, že jeho hlas stále počuť. Svoje články zverejňuje aj v Postoji. Vždy sa to oplatí čítať.

Ale zase má on aj iné talenty.

Zhrnuté, podčiarknuté. Milan Krajniak urobil viacero politických chýb, jednou z nich bolo, že v roku 2019 sebavedome vstúpil do prezidentskej kampane a skončil tam biedne.

O päť rokov neskôr by mal oveľa väčšie šance, je známejší, čitateľnejší a výraznejší.

Ale jeho politická strana zase totálne zhorela vo voľbách. Isto mu to ubralo aj na politickom sebavedomí.

Bolo by preto čudné, keby kandidoval teraz za prezidenta. Ale „lúzer“ to nie je.

Pre mnohých voličov z konzervatívneho sveta by bol dobrý kandidát.

Najmä v zostave, ktorá je teraz v ponuke.