Pellegriniho začiatok kampane bol pompézny, s dramatickou hudbou a textom piesne priam ako modlitbou!

Oficiálne oznámenie, že Peter Pellegrini bude kandidovať za prezidenta, bolo dosť nudnou správou. Ale niečo veľmi prekvapujúce tu predsa len bolo.

Mierne prekvapujúce bolo, ako pompézne si Peter Pellegrini tento akt pripravil. Žiadny hotel, stranícka centrála či bežná konferenčná miestnosť, ale rovno operná sála v Národnom dome v Banskej Bystrici.

Videli sme pred samotným prejavom aj krátke video, ktoré bolo urobené veľmi profesionálne a predstavilo kandidáta takým americkým štýlom.

Ale jedna vec bola dosť výstredná a nezvyčajná – hlasná burácajúca hudba v pozadí, ktorá dávala videu veľmi dramatický výraz. Hudobná stránka Pellegriniho kampane nebola podcenená, skôr naopak. Ešte sa k tomu dostaneme.

Prejav bol napísaný pekne, aj prednes bol pekný, boli momenty, keď sa Pellegrinimu chvel hlas (keď hovoril o svojich rodičoch), boli momenty, keď si pritláčal dlaň k hrudi, a snažil sa byť úprimný, keď povedal, že po jeho boku v prípade zvolenia nebude prvá dáma, ale ani žiadna iná osoba.

Bolo to režisérsky pekne urobené, bol uprostred svojich blízkych, bola tu jeho sestra, ale najmä spolustraníci, ktorí naňho oddane hľadeli. Sedeli v tej opere trochu strnulo, akoby sa báli pohnúť, aby nenarušili vizuál kampane.

Tej dominuje červená farba – a Peter Pellegrini zdôraznil, že je sociálny demokrat, že je to jeho hodnotové ukotvenie, ktoré sa nebude nikdy meniť.

Motto kampane nie je možno až také šťastné. Znie: „Slovensko už potrebuje pokoj“.

Zatiaľ sa to nejaví tak, že by s nástupom vládnej koalície, ktorej je Pellegrini teraz súčasťou, prišiel pokoj. Ale kandidát chce túto emóciu šíriť. Má pár týždňov na to, aby voličov presvedčil, že práve on je zárukou pokoja.

Nateraz nám oznámil aspoň to, že Korčokov koncept (nemenoval ho) byť protiváhou vlády je zárukou trvalého konfliktu.

Ale áno, tá túžba po pokoji v spoločnosti je. Peter Pellegrini vo svojom prejave tvrdil, že sa stretol s tisíckami Slovákov, tvrdí, že nás preto pozná, má nás rád a pozná aj naše sny. Kto by netúžil po pokoji, všakže?

Sociálny demokrat Pellegrini zakončil svoj prejav výzvou: Nech Pán Boh žehná slovenským ľuďom a nech Pán Boh ochraňuje Slovenskú republiku!

To by sa dalo prijať ako taká povinná jazda, že takéto výzvy patria k slovenskej politike, lebo veď v krajine je veľa kresťanov, chcú to počuť.

Ale prekvapujúci bol záver celej udalosti. Nastúpil spevák, orchester, zbor a zaznela akási hymna Pellegriniho kampane. Asi ju teraz budeme počúvať častejšie.

Znie to pekne, ale priveľmi patetické to je. Trošku civilnosti by nezaškodilo.

Text piesne je vlastne akou parafrázou modlitby Otče náš. Spevák spieva dramatickým hlasom: Ochraňuj, Pane, náš národ malý, buď vôľa tvoja, vyslyš modlitbu moju... V refréne sa spieva: Za Slovensko, za Slovákov, za náš ľud, národ drahý...

To by pokojne mohol v kampani používať aj Štefan Harabin.

Nuž, toto je na sociálneho demokrata predsa len trochu nezvyklý záver slávnostného oznámenia kandidatúry.

Isto bolo Pellegrinimu poradené, že toto na Slovensku funguje, že to treba až takto kresťansky ladiť, lebo veď kresťania možno ani nebudú mať koho voliť, a keď začujú túto pieseň, zoberie ich to a pochopia, že vlastne majú svojho kandidáta.

Pôsobivé to bolo, len ten vykalkulovaný politický marketing z toho až príliš trčal. K Pellegrinimu by sedel asi trošku iný hudobný žáner.