Taraba hovorí, že majiteľov pozemkov pod skládkou vo Vrakuni môžu vyvlastniť

Ak sa ministerstvo životného prostredia nedohodne so zvyšnými vlastníkmi pozemkov v súvislosti s plánovanou sanáciou bývalej skládky Chemických závodov Juraja Dimitrova v bratislavskej Vrakuni, pôjde cestou vyvlastnenia. Vyhlásil to šéf envirorezortu Tomáš Taraba. "Pár vlastníkov pozemkov nemôže naťahovať takú výraznú environmentálnu záťaž, ako je napríklad aj Vrakuňa," skonštatoval.

Minister povedal, že v uplynulých dňoch sa mal stretnúť s advokátskou kanceláriou zastupujúcou majiteľov pozemkov, s ktorými ešte nie je ujasnený a doladený právny vzťah k pozemkom. Podotkol, že za bývalého vedenia envirorezortu zabudli o jeden alebo dva dni zaplatiť poplatok pri vyvlastnení pozemkov, čím vyvlastnenie znemožnili.

Proces sanácie vrakunskej skládky by podľa neho mohli spustiť ešte tento rok. Podmienkou je, že sa podarí doladiť právne vzťahy k predmetným pozemkom, buď dohodou, alebo zákonom.

Riešením pre vrakunskú skládku by bola úplná likvidácia toxického odpadu

TASR

Ohradenie skládky podzemným múrom, čiže jej enkapsulácia, sa priznávalo aj predchodcami na ministerstve životného prostredia ako dočasné riešenie. Podľa ministra životného prostredia Jána Budaja by sa však malo urobiť viac ako len zabetónovanie.

V projekte chce ministerstvo pokračovať metódou tzv. enkapsulácie, teda vybudovaním podzemnej tesniacej steny a povrchovej tesniacej vrstvy. Následne čistením podzemnej vody v blízkosti odizolovaného chemického odpadu.

Podzemná tesniaca stena a povrchová tesniaca vrstva by mali byť vybudované do konca budúceho roka. Sanácia podzemnej vody má pokračovať do konca roka 2026. Posanačné monitorovanie by malo byť ukončené v decembri 2027.

V rámci enkapsulácie sa predpokladá aj čiastočné odťaženie kontaminovaných zemín. Na dekontamináciu podzemnej vody sa majú vybudovať dve sanačné stanice, dočasná a trvalá.

Rozloha skládky, ktorá sa nachádza na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov, je približne 4,65 hektára. Je na nej zhruba 120-tisíc kubických metrov odpadu, ktorý tam vyvážali z chemických závodov v 60. až 80. rokoch minulého storočia.

Do podzemných vôd unikajú najmä pesticídy a herbicídy. Kontaminačným mrakom je zasiahnutá Vrakuňa, Podunajské Biskupice a Ružinov. Spustenie sanačných prác sa očakávalo v roku 2018.