Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Ekológia Spoločnosť
14. október 2020

Jedy v zemi

Hrdíme sa krásnou krajinou, hoci sme posiati odpadom

Na Slovensku sa zrejme dlhodobo porušujú ústavné práva na ochranu zdravia a životného prostredia.

Hrdíme sa krásnou krajinou, hoci sme posiati odpadom

Provizórny sklad nezabezpečených sudov s PCB látkami v bývalom areáli firmy Chemko Strážske, január 2020. FOTO TASR - Roman Hanc

Environmentálne záťaže na Slovensku nie sú už podľa väčšiny zainteresovaných časované bomby, ale bomby vybuchnuté. V niektorých prípadoch roky, v iných desaťročia, z nich pomaly unikajú škodlivé látky do okolitého prostredia. Eróziou sa rozširujú v pôde a prenikajú až do spodných vôd. Zvyšky ropných produktov, umelých hnojív a ďalších nebezpečných látok sa pomaly a nenápadne cez potravinový reťazec dostávajú až do ľudského organizmu.

Zväčša ide o stopové množstvá, nie priamy toxický zásah. Človek tak laicky nepozoruje žiaden škodlivý vplyv zamoreného prostredia. Produkty chemického priemyslu voľne ponechané vplyvu živlov v stopových množstvách zasahujú napríklad endokrinný systém, teda produkciu rôznych hormónov. Drobné zmeny nie sú badateľné hneď, dlhodobé drobné odchýlky však majú karcinogénny potenciál a sú jedným z podstatných faktorov vzniku rakoviny.

Napríklad PCB látky, teda polychlorované bifenyly. Ide o látku, ktorá v ľudskom tele vplýva na enzýmy, ktoré aktivujú karcinogény. Laicky povedané, rakovinu priamo nevyvoláva, ale je akýmsi jej katalyzátorom. Používali sa v elektrotechnike, pridávali sa do farieb, lepidiel, plastov, ale napríklad aj do kopírovacieho papiera.

Na ilustráciu príklad z okolia Chemka Strážske:

„Maximálna hodnota skupiny PCB látok v hovädzom dobytku, ovciach, ošípaných a hydine prípustná pre ľudskú konzumáciu predstavuje hodnotu 40 nanogramov na gram tuku. U Jozefa Adamíka, majiteľa zvernice susediacej s areálom bývalého štátneho podniku Chemko Strážske, rozbor vzorky preukázal hodnotu 990,“ opisuje agentúra TASR situáciu jedného z miestnych obyvateľov.

A ešte jeden citát: „PCB podliehajú rozkladu v prostredí pomaly, preto zotrvávajú v zložkách životného prostredia dlhý čas. Sú dobre rozpustné v tukoch, preto majú schopnosť bioakumulácie v tukových tkanivách živočíchov i človeka s možným postupným uvoľňovaním do krvného obehu,“ opisuje vplyv týchto látok na zdravie človeka Úrad verejného zdravotníctva.

Hoci v areáli a okolí Chemka Strážske prebieha geologický prieskum, minister životného prostredia Ján Budaj vyhlásil, že ďalšie prieskumy už nie sú potrebné, údajov je už dosť a je na čase znečistenie začať odstraňovať. V najbližšom čase by malo ministerstvo vnútra vyhlásiť verejné obstarávanie na nákup špeciálnych kontajnerov, v ktorých sa bude odpad a kontaminovaná pôda odvážať na likvidáciu.

Správa ombudsmanky

Lokalita bývalého štátneho podniku Chemko Strážske je jednou z najväčších environmentálnych záťaží, ktorej sa venuje vo svojej mimoriadnej správe pre parlament ombudsmanka Mária Patakyová.

Vo všeobecnosti v nej upozorňuje na jeden z dlhodobých problémov riešenia environmentálnych záťaží. Geologický prieskum zistenia environmentálnej záťaže, či jej rozsahu alebo odstránenie záťaže nebolo možné bez súhlasu majiteľa.

A nešlo len o možné obštrukcie, keď sa majiteľ snažil vyhnúť povinnosti odstrániť environmentálnu záťaž. Išlo aj o dávno nevyužívané priemyselné objekty, pri ktorých sa menila vlastnícka štruktúra privatizáciou a následnými prevodmi majetku, ktorých cieľom mohlo byť krátenie daní či rovno rýchle vytiahnutie zbytkovej hodnoty podniku. Oficiálnymi majiteľmi mohli byť pritom aj tzv. biele kone, po ktorých sa dávno, doslova, zľahla zem. Získať súhlas majiteľa tak bolo častokrát nemožné.

Primerané obmedzenie vlastníckych práv na tento účel priniesla až zmena geologického zákona od roku 2018. Podnetom na zmenu však nebola ani tak iniciatíva zákonodarcu, ako skôr verejný tlak. Zistenia o možnej kontaminácii spodných vôd na Žitnom ostrove boli priveľkým ohrozením zdravia a života, keď si už štát nemohol dovoliť ignorovať nevyhnutnosť zásahu. Nakoniec, aj ústava dovoľuje obmedzenie vlastníckych práv, ak ide o hrozbu ohrozenia verejného zdravia, čo je pri riziku kontaminácie zásob pitnej vody oprávnený zásah. Otázka by skôr mala smerovať k tomu, prečo štát dlhodobo aktívne nevyužíval toto ustanovenie Ústavy.

Ombudsmanka sa vo svojej správe zamerala na envirozáťaže s vysokou prioritou – tých je 152, teda zhruba polovica zo všetkých potvrdených.

Závery ombudsmanky sú zarážajúce. Zo 152 preverených záťaží v 73 prípadoch doteraz nebol určený pôvodca znečistenia, lebo miestne príslušné okresné úrady ani nezačali konanie.

Pôvodcom môže byť buď preukázaný priamy znečisťovateľ, pri zmene majiteľa je to administratívne aktuálny vlastník. To je napríklad aj prípad Chemka Strážske. No napríklad v prípade bývalej Dimitrovky v Bratislave, dnes areál Istrochemu, bolo konanie o určenie pôvodcu zastavené, pretože aktuálni majitelia pozemkov a nehnuteľností v čase, keď ich kupovali, objektívne nevedeli o existencii environmentálnej záťaže na tomto území.

Z dôvodu nekonania štátnych orgánov o určení pôvodcu konštatuje ombudsmanka možné porušenie ústavného práva dotknutých občanov. Konkrétne článku 40 – právo na ochranu zdravia a článku 44 – právo na priaznivé životné prostredie a jeho ochranu. Štát má, navyše, pri nemožnosti zistiť alebo určiť pôvodcu v správnom konaní, schodné riešenie. Vláda môže rozhodnutím určiť za zodpovedný subjekt ministerstvo životného prostredia a aktívne začať so sanáciou. Ďalšie možné porušenie zákonov konštatuje ombudsmanka v prípadoch, ak došlo k určeniu zodpovedného subjektu, no doteraz nebol schválený plán sanačných prác. Príkladom je rozhodnutie košického Okresného úradu z roku 2013, ktoré doteraz nemá pokračovanie.

A napríklad odkalisko Poša, v blízkosti Chemka Strážske, bolo za „starú“ environmentálnu záťaž označené uznesením vlády už v roku 1993.

Ďalším z identifikovaných problémov je fakt, že v prípade pravdepodobných environmentálnych záťaží, teda takých, ktoré čaká preskúmanie, je zákonom obmedzené informovanie verejnosti.

Inzercia

Mária Patakyová pripomína aj dedičstvo sovietskej okupácie: „Problematika environmentálnych záťaží sa dostala do pozornosti širokej verejnosti i orgánov verejnej moci a verejnej správy začiatkom 90. rokov minulého storočia (najmä v súvislosti s odchodom okupačných vojsk bývalej Sovietskej armády z územia ČSFR a odstraňovaním škôd na životnom prostredí, ktoré na našom území zanechali). Celkovo išlo o 87 potenciálne kontaminovaných území na 18 lokalitách, z ktorých 15 bolo závažne kontaminovaných.“

Mnohé zo záťaží pochádzajú aj zo železničnej prevádzky. Najmä depá a opravovne naftových lokomotív dlhodobo produkovali odpadový olej a iné ropné produkty, ktoré voľne presakovali do podložia.

Najväčšia mediálna pozornosť sa v ostatnom období venovala už spomenutej hrozbe kontaminácie spodných vôd na Žitnom ostrove atrazínmi, tzv. Vrakunskej skládke z činnosti bývalej Dimitrovky v Bratislave, PCB látkam v okolí bývalej fabriky Chemko Strážske a tzv. gudrónovým jamám, napríklad v obci Predajná.

„Napriek zvýšenej pozornosti venovanej tejto problematike v ostatných rokoch je potrebné konštatovať, že doposiaľ sa nepodarilo odstrániť podstatnú väčšinu z tohto nebezpečného a zdravie ohrozujúceho dedičstva priemyselných, vojenských, banských, dopravných či poľnohospodárskych aktivít na území Slovenskej republiky z minulosti,“ píše vo svojej správe ombudsmanka.

Krajina posiata odpadom

Environmentálnych záťaží sú však po celom území stovky, ako vyplýva z monitoringu Enviroportálu pod ministerstvom životného prostredia. Štatistika sa upravuje v reálnom čase, v čase písania tohto textu bolo potvrdených environmentálnych záťaží 310 a pravdepodobných lokalít s environmentálnou záťažou 929.

Problému Dimitrovky a Chemka Strážske sme sa v Postoji už podrobnejšie venovali. Na detailné zmapovanie všetkých problematických lokalít by bola potrebná možno aj niekoľkozväzková encyklopédia. Pravdepodobné či potvrdené envirozáťaže vo svojom okolí si každý môže vyhľadať na tejto prehľadnej mape.

Zdroj: enviroportal.sk

V prehľade možno nájsť napríklad záťaže z bývalých baní, kde ťažba skončila pred desiatkami rokov, starých skládok, odpadu, starých čerpačiek, až po areály bývalých veľkých priemyselných podnikov. Líšia sa aj v rozsahu a miere nebezpečenstva pre zdravie ľudí a prírodu.

Zámer postupného odstraňovania environmentálnych záťaží ministerstvo životného prostredia schválilo aj v roku 2010. Na prieskum, monitorovanie a odstránenie záťaží malo ísť medzi rokmi 2010 - 2015 137 miliónov eur. Zámer sa týkal 237 lokalít. Tento zámer bol vyhodnotený v obdobnom materiáli, ktorý určuje ciele odstraňovania environmentálnych záťaží pre roky 2016 – 2021. Pri mnohých je poznámka „nerealizované“. Alebo, že nebolo možné určiť zodpovednú právnickú či fyzickú osobu. Vo viacerých prípadoch však došlo aj k sanácii a rekultivácii územia.

Odhady ministerstva životného prostredia hovoria o tom, že odstránenie environmentálnych záťaží len na území hlavného mesta by stálo 350 miliónov eur. V návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok je pre ministerstvo životného prostredia v kapitole odpadového hospodárstva, kam patri sanácia environmentálnych záťaží, suma 26 miliónov 600 tisíc eur pre celé Slovensko. Je teda na šikovnosti vedenia rezortu, aby si aspoň časť sumy na odstraňovanie týchto záťaží vylobovalo z európskych fondov.

Dôležitosť kvality životného prostredia netreba ideologizovať a mávať rukou, že ide len o hobby nejakých aktivistov. K základným atribútom dobrého vychovania patrí aj poupratovať si po sebe. Aj keď sa nám práve dvakrát nechce. A neplatí to len doma, v bytoch, domoch, predzáhradkách, ale aj vo veľkom.

Áno, stojí to peniaze a rozpočet štátu je pravidelne našponovaný. Najväčšiu pozornosť pri jeho príprave púta zväčša kapitola zdravotníctva. Životné prostredie sa motá kdesi na konci priorít spolu s kultúrou a výdavkami na diplomaciu.

Ak však hovoríme o nákladoch na odstránenie environmentálnych záťaží, je potrebné sa na ne dívať aj ako na investíciu. Ak dnes dáme peniaze, aby sme vyčistili vodu či pôdu, znižujeme náklady zdravotníctva v budúcnosti. Tie budú tak či tak rásť už len prostým faktom starnutia populácie.

 

Inzercia

Inzercia

Odporúčame