Boj s toxickým odpadom Čo sa Jánovi Budajovi podarilo urobiť s najokatejšími prípadmi znečistenia

Závažne znečistené lokality a územia sa z času na čas stanú predmetom intenzívneho záujmu politikov, ohlásia sa ako priorita, avizujú sa zásadné opatrenia sanácie a obnovy krajiny a prírody. Aktuálny vládny kabinet si ich dokonca zapísal do svojho programového vyhlásenia.

A to nielen vo všeobecnej rovine. Text, ktorý definuje základný rámec toho, čo chce vláda počas svojho pôsobenia presadiť, priamo spomína „zastavenie ďalšieho znečisťovania podzemných vôd Žitného ostrova (vrakunská skládka a ďalšie zdroje znečistenia z Bratislavy) a zneškodnenie PCB látok, ťažkých kovov a sanáciu priľahlého územia na východnom Slovensku, v okolí Strážskeho a odkaliska Poša a gudrónov v areáli Predajná“.

Plán sanácie ďalších environmentálnych záťaží sa má riadiť princípom hodnoty za peniaze. Teda posúdením a ekonomickým prerátaním toho, ktorá záťaž sa odstrániť oplatí a ktorá už nie.

S odhodlaním vyrovnať sa s touto záťažou uplynulých desaťročí sa pred objektívy kamier a fotoaparátov na najexponovanejších miestach staval nielen minister životného prostredia Ján Budaj, ale aj prezidentka Zuzana Čaputová.

Pozrime sa teda na to, čo sa za ostatné dva roky v pôsobení súčasného vládneho kabinetu a konkrétne Jána Budaja ako ministra životného prostredia urobilo v týchto priamo definovaných lokalitách. Vychádzajme z oficiálnych dokumentov ministerstva životného prostredia o stave riešenia environmentálnych záťaží za roky 2016 až 2021 a plánu na roky 2022 až 2027.

Strážske a Poša

V prípade odkaliska Poša, relatívne malého jazierka, v ktorom sa roky zhromažďovala odpadová voda vytekajúca z areálu fabriky Chemko Strážske, stále nie je doriešený prvý princíp odstraňovania environmentálnych záťaží, ktorý hovorí o tom, že „znečisťovateľ platí“. Ako pre Postoj potvrdil starosta obce Poša Tadeáš Malý, v prípade odkaliska sa stále neskončil proces určenia povinnej osoby. Teda toho subjektu, ktorý bude znášať náklady na odstránenie environmentálnej záťaže. Proces podľa Tadeáša Malého trvá už deviaty rok. Vlani sa prakticky začal odznova, keďže predchádzajúce konanie zastavil minister Budaj pre viaceré nezrovnalosti.

Jediným zatiaľ hmatateľným výsledkom konania v prípade odkaliska Poša je to, že v januári 2021 prestala z Chemka Strážske pritekať odpadová voda. To je však len menšia polovica problému. Tá druhá, teda presakovanie kontaminovanej vody do Kyjovského potoka, sa skončila nateraz pokutou od Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP).

Na začiatku júna inšpekcia potvrdila historicky najvyššiu pokutu, akú kedy udelila fyzickej či právnickej osobe za znečisťovanie životného prostredia – 743 018 eur. Spoločnosť TP2 ako súčasný právne zodpovedný subjekt podľa inšpekcie okrem iného medzi 8. aprílom a 6. májom svojvoľne znížila hladinu odkaliska o 24 cm tým, že vypustila jeho časť do Kyjovského potoka.

„Vody z odkaliska vytiekli bez filtrácie cez Kyjovský potok do Ondavy bez súhlasu orgánu štátnej vodnej správy napriek tomu, že SIŽP, v rámci nápravných opatrení, prikázala TP2, s. r. o., zriadiť pod vývarom z odkaliska mobilnú čistiacu jednotku už začiatkom minulého roka. Spoločnosť vtedy, kým technicky nedorieši prevádzku čistiacej jednotky, vo vývare dočasne umiestnila zeolitovú drť. S technickým riešením do dnešného dňa neprišla a napokon aj zeolit, pre jeho spornú účinnosť, svojvoľne odstránila,“ píše SIŽP.

V širokom okolí odkaliska sa robil aj geologický prieskum, ktorý preukázal zamorenie spodných vôd arzénom. Miestnym obyvateľom bolo odporučené, aby nevyužívali vodu z vlastných studní. Ako nám však potvrdil starosta Poše Tadeáš Malý, napriek tomu, že obec má verejný vodovod, mnohí naďalej využívajú vodu z vlastných studní nielen na polievanie záhrad, ale dokonca aj na pitie.

S odstraňovaním toxického odpadu z areálu Chemka Strážske začali hasiči vlani na jeseň. O jeho odstránení sa však hovorilo už pred takmer 15 rokmi. V roku 2008 vznikol plán na vývoz a bezpečnú likvidáciu 2 500 ton odpadu, ktorý mal trvať 6 rokov a stáť vo vtedajšom prepočte 20 miliónov dolárov. Mimoriadnu situáciu v súvislosti s odpadom v Strážskom vyhlásila aj predchádzajúce vláda v januári 2020.

Starostovia dotknutých obcí – teda Poše, Nižného Hrušova a Nižného Hrabovca – sa obrátili aj na Prešovský samosprávny kraj a spoločne chcú pracovať na urýchlenej sanácii odkaliska v Poši.

Starosta Tadeáš Malý doplnil, že v spolupráci s Trnavskou univerzitou pripravili analýzu, ktorá by mohla zabezpečiť odškodnenie občanov za dlhodobé poškodenie zdravia, aktuálne sa chystá príprava hromadnej žaloby voči štátu.

Náklady na sanáciu skládky v areáli Chemka, odpadového kanála ani odkaliska v Poši nie sú vyčíslené, keďže sa najprv navrhuje zastavenie prevádzky odkaliska, kultivácia územia, geologické prieskumy a trvalé monitorovanie.

Gudróny v Predajnej

Menší posun nastal aj v prípade gudrónových jám v obci Predajná na hornom toku Hronu. Tam pravidelne hrozí, že sa pri prudkých zrážkach alebo dlhotrvajúcich daždivých obdobiach pretrhnú či pretečú terénne hrádze. Viditeľné priesaky boli zaznamenané aj vlani.

Podľa starostky Predajnej Tatiany Čontofalskej je na jednej z jám nainštalované zariadenie, ktoré sa aktivuje v prípade vyššieho množstva zrážok a malo by zamedziť pretečeniu hrádze, priestor je oplotený a zabezpečený je technicko-bezpečnostný dohľad. Samotné zariadenie však bolo iniciatívou obce, ministerstvo životného prostredia si tento nápad adoptovalo a podporilo.

Aktuálne je podľa Čontofalskej situácia stabilizovaná, paradoxne aj pre pretrvávajúce suché a teplé počasie, keď dochádza k výparu vody a hladina v gudrónových jamách poklesla. Ako nám však potvrdil starosta susednej obce Nemecká Branislav Čižmárik, aj dnes zasadá krízový štáb na Okresnom úrade v Brezne, ktorý rieši problém s čističkou odpadových vôd v areáli Petrochemy Dubová. Tam totiž stále hrozí odpojenie od elektriny, čo by ohrozilo nielen bežnú prevádzku čističky, ale zvýšilo aj riziko kontaminácie Hrona, keďže táto zachytáva a filtruje vodu aj z gudrónových jám. Krízový štáb zasadá pravidelne už od apríla.

Problém vznikol potom, čo spoločnosť PTCHEM v marci oznámila prerušenie činnosti čističky z dôvodu nesolventnosti, následne Okresný úrad v Brezne nariadil dodávateľovi elektriny, aby zabezpečil jej núdzovú dodávku, napriek tomu, že odberateľ nie je schopný ju splácať.

Aj v Predajnej sa chystá geologický prieskum, ktorý by mal podľa starostky Čontofalskej nielen zistiť mieru kontaminácie okolia, ale aj samotný objem a štruktúru gudrónov. Sanácia je preto otázkou, ktorá sa bude riešiť až po vyhodnotení prieskumu.

Počas vlaňajšej návštevy či obhliadky gudrónových jám minister Ján Budaj oznámil, že zrušil verejné obstarávanie vyhlásené v roku 2018 na vykonanie sanácie s odôvodnením, že javilo známky protekcionizmu. Nové obstarávanie zatiaľ nie je ukončené. Ministerstvo počíta s nákladmi sanácie vo výške takmer 40 miliónov eur bez DPH.

V súvislosti s gudrónovými jamami jedna bizarná poznámka: na niektorých internetových stránkach s informáciami pre turistov sa toto územie uvádza ako turistická atrakcia. To však v nezabezpečenom a toxickom priestore môže priamo viesť k ohrozeniu zdravia.

Vajnory

Veľkou mediálnou prezentáciou zo strany Jána Budaja bola aj vrakunská skládka v Bratislave zamorená odpadom z bývalých Chemických závodov Juraja Dimitrova, neskôr známych ako Istrochem.

V tomto prípade je stav najpokročilejší z opisovaných troch prípadov environmentálnych záťaží. Sanácia skládky je podľa dokumentu ministerstva životného prostredia v štádiu prípravy a vyžiada si náklady takmer 30 miliónov eur bez DPH.

Pred samotnou sanáciou je potrebné vyvlastnenie dotknutých pozemkov. Posledný známy stav je taký, že ministerstvo životného prostredia podalo sedem návrhov na vyvlastnenie, z ktorých právoplatné sú zatiaľ dva. Okresný úrad Bratislava už potvrdil stavebné rozhodnutia mestskej časti Ružinov, poslednou prekážkou tak zostáva práve proces vyvlastnenia. Následne by sanácia mala trvať približne 3 a pol roka.

Skládku vo Vrakuni, z ktorej do podzemných vôd unikajú najmä pesticídy a herbicídy, chce štát sanovať metódou tzv. enkapsulácie. To znamená vybudovanie podzemnej tesniacej steny, ktorou sa zdroj znečistenia odizoluje od okolitého prostredia. Súčasťou má byť aj čerpanie a čistenie znečistených podzemných vôd v okolí skládky.

Vládne plány

V oblasti odstraňovania environmentálnych záťaží štát v predchádzajúcom období (2016 až 2021) plánoval na tento účel minúť 210 miliónov eur. Skutočne minutých však bolo viac. Z fondov EÚ išlo viac ako 222 miliónov eur plus 15-percentné spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu vyše 39 miliónov eur.

Z nich sa podporil zväčša geologický prieskum rizikových lokalít či zabezpečovanie ich monitorovania. V prípadoch sanácie išlo najmä o bývalé objekty čerpacích staníc pohonných látok, skládok komunálneho odpadu a čiernych skládok. Z väčších projektov môžeme spomenúť objekt bývalého cukrovaru v Pohronskom Ruskove, areál podniku JAS Bardejov či bývalý sklad pohonných látok v Trstenej.

Uvedený rozpočet nezahŕňa peniaze, ktoré na riešenie environmentálnych záťaží minuli firmy s majetkovou účasťou štátu (železničné spoločnosti, SPP, Slovnaft).

Na roky 2022 až 2027 by malo ísť na riešenie environmentálnych záťaží vyše 636 miliónov eur. Ministerstvo životného prostredia zatiaľ v dokumente nevedelo vyčísliť peniaze, ktoré na tento účel získa z plánu obnovy.

„Zároveň je potrebné vziať do úvahy aj potrebu sanácie areálu Bratislava – Nové Mesto – CHZJD a lokality Poša – odkalisko Chemka Strážske, prípadne ďalších lokalít, ktorých sanačné náklady nie sú započítané v uvedenej sume. Odhadovaná suma sanácie celého areálu Bratislava – Nové Mesto – CHZJD je na úrovni 350 až 500 mil. eur,“ dodáva k financovaniu ministerstvo životného prostredia.

Obnova prírody

Ďalšie zdroje by teoreticky mohli byť k dispozícii z najnovšieho plánu Európskej komisie, ktorý je zameraný na obnovu prírody a krajiny. Celkovo by pre členské štáty malo byť k dispozícii 100 miliárd eur.

Odpoveď na otázku, či sa bude naše ministerstvo životného prostredia o tieto prostriedky uchádzať, sme sa do uzávierky tohto článku nedozvedeli.

Samozrejme, tieto prostriedky nie sú primárne určené na odstraňovanie znečistenia, môžu však byť jej doplnkom, keďže sa majú zamerať na ozdravenie pôdnych ekosystémov, vyčistenia riek a potokov a ich udržiavanie v zdravom stave, ale napríklad aj na podporu biotopov, v ktorých sa darí opeľovačom.

Látky prenikajúce do pôdy a spodných vôd z environmentálnych záťaží totiž ohrozujú práve zdravie týchto cenných prírodných zdrojov, či už hovoríme o PCB látkach alebo arzéne v prípade Strážskeho a Poše, toxických uhľovodíkoch v prípade Predajnej, alebo pesticídoch v prípade odpadu z CHZJD/Istrochemu.

Plán Komisie si navyše dáva za cieľ nájsť spôsob výpočtu hodnoty toho, čo nám ako spoločnosti poskytuje pôda, voda či opeľovací hmyz, a dospieť tak k relevantným údajom o tzv. ekosystémových službách, ktoré boli doteraz postavené síce na kvalifikovaných, ale stále len odhadoch. Z týchto údajov by potom mohli pri posudzovaní jednotlivých environmentálnych záťaží vychádzať aj slovenskí úradníci a analytici z Útvaru hodnoty za peniaze.