Toxický odpad
Od Dimitrovky k umelému oplodneniu
Neviditeľné jedy prenikajúce do pôdy a vody nemusia zabíjať hneď. Ich vplyv na zdravie človeka sa však ráta na desiatky rokov.

Na snímke geologický prieskum bývalej skládky Chemických závodov Juraja Dimitrova v bratislavskej mestskej časti Vrakuňa v januári 2019 pri začiatku sanácie skládky. FOTO TASR – Martin Baumann
Pre pár dňami sa v médiách objavila informácia, že utajená správa spred desiatich rokov hovorí o vysokom znečistení na území fabriky Istrochem, bývalých Chemických závodov Juraja Dimitrova v Bratislave. Z „Dimitrovky“ roky pred revolúciou aj po nej unikali do podzemia nebezpečné látky. Kontaminovaná je skládka vo Vrakuni, skládkami v Ivanke pri Dunaji a v Moste pri Bratislave je ohrozené Vajnorské jazero.
Na sklonku roku 2017 zas v médiách rezonovala správa o tom, že niekoľko obcí na Žitnom ostrove nemá pitnú vodu a obyvatelia musia byť zásobovaní z cisterien. Žitný ostrov je pritom oficiálne jedna z najväčších zásobární podzemnej vody v Európe. Pitná voda z podzemia bola nepoužiteľná pre prítomnosť atrazínu – pesticídu, ktorý sa roky používal v poľnohospodárstve a vyrábal sa aj v Dimitrovke.
„Na Slovensku máme približne 2000 environmentálnych záťaží a tisíce nelegálnych skládok. Mnohé prípady vyšetruje už polícia. V súvislosti so záťažou v Istrocheme odhadované náklady predstavujú sumu 350 miliónov eur,“ uviedol v súvislosti so zverejnením utajenej správy minister životného prostredia Ján Budaj.
Pomerne známy je problém aj s tzv. gudrónmi – teda odpadovými látkami zo spracovania ropy. Známa je skládka v obci Predajná na strednom Slovensku aj v kameňolome v bratislavskej Devínskej Novej Vsi.
Skládka v Ivanke pri Dunaji. FOTO – TASR Michal Svítok
Trojuholník smrti
Častejšie infekcie horných a dolných dýchacích ciest, poškodená imunita, vyšší výskyt alergií, zhoršené skóre v inteligenčných testoch, vyššia pravdepodobnosť poškodenia sluchu, poškodenie zubov, sklon k obezite, poškodenia pohlavného dozrievania a rozmnožovacích orgánov, sklon k ochoreniam štítnej žľazy v dospelosti, skorší nástup cukrovky.
Zopár následkov dlhodobého života v kontaminovanom prostredí. S takýmito poškodeniami a predpokladmi do života sa už desiatky rokov rodia deti napríklad v tzv. trojuholníku smrti. Teda v priestore medzi chemickými fabrikami Bukóza Vranov, Chemko Strážske a Chemlon Humenné.
Predchádzajúci politický režim sa vplyvu chemického priemyslu na okolité prostredie príliš nevenoval. Po privatizácii niektoré podniky skrachovali, niektoré zmenili majiteľa. Súkromné spoločnosti dnes tvrdia, že všetky normy šetrnej výroby dodržiavajú, respektíve sú pripravené ďalej investovať do opatrení, ktoré minimalizujú vplyv na okolité prostredie. Situáciu pred zhruba desiatimi rokmi zmonitoroval dokument Trojuholník smrti.
Na snímke výpust odkaliska Chemka Strážske v Poši do Kyjovského potoka. FOTO TASR – Roman Hanc
Zásadný vplyv na prostredie majú najmä tzv. PCB látky vyrábané v Chemku Strážske. Ide o látku, ktorá v ľudskom tele vplýva na enzýmy, ktoré aktivujú karcinogény. Laicky povedané, rakovinu priamo nevyvoláva, ale je akýmsi jej katalyzátorom.
Podľa štúdie slovenských výskumníkov (dostupnej tu a tu) medzi rokmi 1959 až 1984 fabrika v Strážskom vyrobila viac ako 21-tisíc ton látok s obsahom PCB.
Vyprodukovala tiež zhruba 1600 ton odpadu PCB. Jeho veľká časť bola vypustená do životného prostredia – hlavne cez otvorený odtokový kanál vypúšťaný do rieky Laborec a do Zemplínskej Šíravy. Ostatný odpad sa ukladal na skládky Chemko, zatiaľ čo niektoré zvyšky z destilácie sa zmiešali s ťažkým olejom a použili sa ako palivo v továrni na kotly.
Štúdia tiež ukázala, že PCB látky v sebe majú ľudia žijúci až do 70-tich kilometrov od závodu. Zároveň miestni obyvatelia prijímajú tieto látky aj cez doma chované zvieratá a produkty z nich, ako vajcia a mlieko. Výskumníci tiež odporučili prijať vhodné protipovodňové opatrenia, aby sa látky zhromaždené v odkaliskách ďalej nešírili pri zvýšení vodných hladín.
Jedovatý koktejl
Vráťme sa teraz späť k zisteniam z Istrochemu. Podľa spomenutej utajenej správy sa v jeho areáli našli látky, ako napríklad atrazín, toulén, arzén, olovo či benzén.
Benzén pri dlhodobom pôsobení vyšších koncentrácií poškodzuje tvorbu červených krviniek, pečeň a zhoršuje imunitu. Navyše ide o dokázaný karcinogén, ktorý môže u exponovaných osôb viesť po dlhšej dobe k vzniku zhubnej leukémie. Podľa výsledkov doterajších výskumov sú najcitlivejšie na benzén deti do 12 rokov života, tehotné ženy a mladé ženy.
Olovo spomaľuje mentálny a fyzický vývoj, znižuje schopnosť učenia sa, objavuje sa nižšia inteligencia, anémia, zhoršená imunita. Pri vysokých expozíciách olova, dochádza k poškodeniu mozgu (encefalopatia). Niektorí výskumníci sa domnievajú, že tieto negatívne účinky olova stoja aj za kolapsom Rímskej ríše, ktorá olovo hojne využívala na vodovodné potrubia, ale aj na výrobu riadu do domácností.
Arzén je toxický najmä v anorganických zlúčeninách, kde je už pri malých koncentráciách karcinogénny.
Toluén negatívne ovplyvňuje tvorbu krvi, centrálny nervový systém, dýchanie, srdcový sval, pečeň a reprodukčné orgány.
Atrazín je pesticíd, ktorý ovplyvňuje reprodukčné zdravie mužov. Niektorí vedci sú presvedčení, že jeho hojné používanie v minulosti prispelo k tomu, že za posledných 50 rokov prudko poklesol počet aj kvalita spermií. Podľa niektorých zistení vedie k vrodeným poškodeniam mužských pohlavných orgánov. Pri výskume na zvieratách vedci zistili, že už malé dávky vyvolávali u žiab zmenu pohlavia a hermafroditizmus.
Atrazín je už niekoľko rokov v Európskej únii zakázaný, no napríklad v Spojených štátoch či Austrálii sa naďalej používa.
Neplodnosť
Z práve spomenutých toxických látok toluén a najmä atrazín spôsobujú mužskú neplodnosť. Mužská plodnosť sa v posledných desaťročiach znižuje natoľko, že Svetová zdravotnícka organizácia pravidelne znižuje normu zdravého profilu spermiogramu.
Kým v roku 1999 sa za normálnu úroveň považovalo 30 percent normálnych spermií vo vzorke, v roku 2010 už na normálnu úroveň stačili 4 percentá takýchto spermií.
Zdroj: Prednáška o mužskej neplodnosti
Dôvodov neplodnosti párov je, samozrejme, mnoho. Niektoré sú napraviteľné už úpravou životosprávy, iné vyžadujú medicínsky zásah. No sú aj také, kde jedinou možnosťou počatia zostáva asistované spojenie vajíčka a spermie.
Ak je morálne problematický spôsob umelého oplodnenia, morálne problematické by mali byť aj odstrániteľné príčiny neplodnosti, ktoré mnohé páry k tejto voľbe privedú.