Po tajnej konferencii o remigrácii Nemci fakt nerobia malé chyby

Dôvodom, prečo toto hnutie naberá na sile, je malá tajná konferencia v Postupime.

Táto oblasť pred bránami Berlína je očarujúca a tajomná: čistučké meandrujúce jazerá, ktorých zalesnené brehy sú posiate starými osamelo stojacimi vilami.

Poznám to, v jednej takej vile som v mladosti rok študoval, bolo to fajn.

Militaristický pruský kráľ Fridrich Veľký sem chodieval na filozofické prechádzky, pohlavári nacistického Nemecka sa v januári 1942 pri blízkom jazere Wannsee rozhodli pre vyvraždenie Židov.

Ako pred niekoľkými dňami odhalil investigatívny portál Correctiv, v postupimskom hoteli pri jazere Lehnitzsee sa konalo 25. novembra 2023 prísne tajné stretnutie. Investigatívci, ktorí sa tiež ubytovali v hoteli Adlon a sledovali dianie, dali svojmu článku krikľavý titulok „Tajný plán proti Nemecku“.

Každý účastník tohto utajovaného podujatia mal darovať minimálne 5000 eur, zúčastnilo sa na ňom sotva 20 ľudí a nikto naozaj dôležitý nemal odvahu prísť.

Ako organizátori figurovali bývalý zubár z Düsseldorfu, ktorý sa desaťročia pohybuje v pravicovo-extremistických kruhoch, a bývalý majiteľ diskontného reťazca s pečivom Backwerk, ktorý sa však osobne neobjavil a spätne sa od akcie dištancoval.

Z pravicovo-populistickej strany AfD, ktorú rozhorčení demonštranti teraz chcú zakázať, prišiel iba jeden zo 78 poslancov v Spolkovom sneme, a to predseda frakcie AfD v krajinskom parlamente Sasko-Anhaltska Roland Hartwig, údajne „pravá ruka“ šéfky strany Alice Weidelovej.

Tá reagovala na Hartwigovu účasť na postupimskej konšpirácii tým, že ho vyhodila. 

Sellner vyčnieval z dvadsiatky sprisahancov ako politicky najperspektívnejší. Zdieľať

Zavítali tam aj členovia Únie hodnôt (Werteunion), ktorá bola v minulosti diskusným klubom na konzervatívnom okraji kresťanskodemokratickej CDU. Únia hodnôt sa práve mení pod vedením bývalého šéfa rozviedky Hansa-Georga Maaßena na politickú stranu.

Jej členovia zdôrazňujú, že nereprezentovali pri Lehnitzsee Úniu hodnôt, ale iba sami seba.

Potom tam bolo ešte zopár náckov a jeden dezorientovaný Bismarck, ne-potomok železného kancelára Otta von Bismarcka, ktorý promoval mier s Ruskom tak, že sovietsky tank T-72 zasypal množstvom ruží.

Jedinou „celebritou“ v elegantnom prostredí bol Martin Sellner. Mladý dobre vyzerajúci Rakúšan je tvárou Identitárskeho hnutia (Identitäre Bewegung). Sú to nacionalisti, ktorí čulo spolupracujú s nacionalistami z iných európskych krajín, pôsobia štýlovo ako taký pravicový Greenpeace. No rakúske úrady ich označujú ako pravicových extrémistov.

Sellner, ktorý podľa Correktivu predniesol hlavný prejav, vyčnieval z dvadsiatky sprisahancov ako politicky najperspektívnejší. Dokáže programovo myslieť a je výborný rečník.

Sellner začal (vecne správnym) konštatovaním, že radikálnu pravicu nespája nič iné – iba dôraz na otázku, „či my ako národ na Západe ešte prežijeme, alebo nie“.

Zábavné je, že u nás sú už aj radikáli politicky korektní: Sellner tak zásadne hovorí o nutnosti „remigrácie“ miliónov neprispôsobivých prisťahovalcov, teda nehovorí o „odsune“, „deportáciách“ a už vôbec nie o „etnických čistkách“.

Rakúšan následne prestavil svoj „masterplan“ remigrácie, ktorý ráta aj so založením „modelového štátu“ v severnej Afrike. Do takého „Musterstaat“ by chcel presťahovať až dva milióny ľudí.

Živú debatu vyvolala Sellnerova požiadavka, aby Nemecko deportovalo aj „neasimilovaných“ ľudí s nemeckým občianstvom. Tí sú z jeho pohľadu najväčší problém.

Určite platí, že Sellnerov „masterplan“ je v príkrom rozpore nielen s nemeckou ústavou.Zdieľať

Keď jedna účastníčka namietla, že vyhostenie nemeckých občanov je úplne nemožné, Sellner odpovedal zmierlivejšie: Podľa neho treba iba vyvíjať dostatočne „vysoký asimilačný tlak“ na týchto ľudí, v každom prípade však ide o „projekt na desaťročia“.

Iný prejav bol napríklad o tom, ako by spriaznené duše „Düsseldorfského kruhu“ mohli účinne spochybňovať výsledky demokratických volieb.

To pripomína neblahú rozkladnú činnosť Donalda Trumpa. Spochybňované voľby, to je to posledné, čo Nemcom v ich rastúcom zúfalstve ešte chýba.

Už to, že sa postupimské stretnutie konalo osem kilometrov od miestnosti, kde bol – v podobnej vile pri podobnom jazere – skoncipovaný holokaust, hovorí o morálnom kredite delegátov všetko.

Okrem toho určite platí, že Sellnerov „masterplan“ je v príkrom rozpore nielen s nemeckou ústavou.

Predstava, že nemecká byrokracia by postavila mladým, toxickým a prevažne moslimským chlapom z Berlín-Neuköllnu kdesi v líbyjskej púšti druhú Gazu, môže byť chvíľku zábavná.

Potom však treba zapnúť mozog.

Sme predsa dospelí ľudia, nie?

Ak nemecký národ prežije iba za cenu, že právneho štátu viac nebude, tak to nie je žiadna výhra.

To všetko však neospravedlňuje hystériu, ktorú zeleno-progresívny mediálno-politický komplex Spolkovej republiky Nemecka vyvádza odo dňa, keď Correctiv prišiel so svojím odhalením.

Na základe čoho má súd zakázať opozičnú stranu s preferenciami nad 20 percent?Zdieľať

Na demonštráciách, na ktorých vidno mnoho mladých mestských žien, žiadajú zákaz AfD. Petíciu, ktorá chce odobrať predsedovi durínskej AfD Björnovi Höckeovi právo kandidovať vo voľbách, podpísalo už viac ako milión ľudí. 

Höcke je síce ten v AfD, ktorý štýlom svojho vystupovania relatívne pripomína najviac nacistu. Ani jeho však ešte nikdy nechytili pri nejakej protidemokratickej alebo protiprávnej činnosti.

Samotná AfD vo svojom programe a na svojej webstránke dokonca odmieta myšlienku o vyhostení nemeckých občanov s migračným pozadím: Prisťahovalec s nemeckým pasom „je rovnako nemecký ako potomok rodiny, ktorá už stáročia žije v Nemecku“. A ďalej: „Neexistujú štátni občania prvej a druhej triedy.“

Môžeme si o politikoch AfD myslieť, že sú to vlci v ovčom ruchu.

Ale na základe čoho má súd zakázať opozičnú stranu s preferenciami nad 20 percent?

Zákaz sa nepodaril ani v prípade politickej strany NPD, ktorá preukazovala oveľa otvorenejšie neonacistické črty.

Aj keď Düsseldorfský kruh určite niekde má svojich tichých podporovateľov, čudujem sa paranoji, s ktorou demonštranti preceňujú ten obed dvadsiatich nie príliš významných ľudí.

To celé pritom ani nemá poriadne meno, názov „düsseldorfský“ pochádza asi z jednej zubnej ordinácie v meste Düsseldorf.

Tipujem, že na ničom lepšom sa nevedeli dohodnúť.

V mene záchrany demokracie sú pripravení okresať demokraciu.Zdieľať

Jemne povedané, je nepravdepodobné, že sa uletené postupimské fantázie o remigrácii realizujú.

To by absolútna väčšina Nemcov musela voliť krajnú pravicu. Aj takom prípade by súdy realizáciu tohto plánu stopli už v zárodku.

Hystéria okolo postupimského prevratu však ilustruje, ako sa nálada v Nemecku zhoršila. „Demokrati“ stratili dôveru vo svoje sily. 

V mene záchrany demokracie sú pripravení okresať demokraciu.

S rizikom, že protireakcia znesvojprávnených občanov bude brutálna.

Lebo stále platí: Nemci malé chyby nerobia.