O konfliktoch z pohľadu učiteľov Rodičia po večeroch vypisujú, prečo ich dieťa dostalo horšiu známku

Na pocit nespravodlivosti voči svojmu dieťaťu je citlivý každý rodič. Ako ho riešiť, aby sa z toho nestal otvorený boj s učiteľom? Súčasná doba priniesla so sebou veľké zmeny v komunikácii rodiča s učiteľom. Učiteľ už nie je v očiach rodiča tou nedotknuteľnou autoritou, ako to poznáme z minulých čias. Naopak, moderné technológie umožňujú skontaktovať sa s učiteľom takmer okamžite, pričom nie vždy je táto komunikácia z jednej alebo druhej strany príjemná.

Denník Postoj oslovil troch učiteľov, aby nám predstavili svoju osobnú skúsenosť, ako vyzerá ich kontakt s rodičmi žiakov, aké problémy riešia a akým spôsobom. Následne plánujeme osloviť aj rodičov, aby opísali svoje problémy s komunikáciou zo strany učiteľov a čo by potrebovali, aby sa zmenilo. Otvárame tak učiteľsko-rodičovský dialóg o tom, ako sa naučiť spolu konštruktívne komunikovať.

Edupage je výzva

Oslovení učitelia potvrdili, že akokoľvek im Edupage uľahčuje administratívu i kontakt s rodičmi, tento fenomén výrazne ovplyvnil ich vzájomnú komunikáciu i v negatívnom zmysle.

Niektorí rodičia totiž majú pocit, že môžu osloviť učiteľa v ktorýkoľvek čas, a niekedy sa na nich podľa oslovených učiteľov obracajú s až bizarnými požiadavkami.

Ak je rodič presvedčený, že jeho výhrady voči hodnoteniu dieťaťa sú oprávnené, prípadne ak je jeho dieťa súčasťou nejakého konfliktu v triede, ako by teda z pohľadu učiteľov mal rodič komunikovať, aby sa cítil vypočutý a zároveň učiteľ mal pocit rešpektu voči svojej osobe?

Tomáš Mikulovský. Foto: súkromný archív T. M.

Tomáš Mikulovský

Situáciu treba riešiť priamo s učiteľom a nie v rôznych facebookových skupinách, odkazuje rodičom Tomáš Mikulovský, učiteľ matematiky a geografie na Gymnáziu Ľudovíta Štúra v Trenčíne.

V minulosti pôsobil aj ako učiteľ na základnej škole. Poznajú ho však už žiaci i rodičia z celého Slovenska, a to vďaka jeho vzdelávaciemu youtubovému kanálu MaTYkár, na ktorom sa snaží deťom vysvetliť to, čo nestihli pochopiť na hodinách, či pomôcť im v príprave na monitor či prijímačky.

Podľa neho keď dôjde k situácii, že rodič má výhrady napríklad voči hodnoteniu dieťaťa, prípadne dôjde k spornej situácii v triede, je najlepšie si s učiteľom dohodnúť termín stretnutia. Nie je dobré, keď si rodič učiteľa „odchytí“ na chodbe či pred školou. Ten sa totiž tiež potrebuje na stretnutie pripraviť.

Zdôrazňuje tiež dôležitosť počúvania sa v tejto komunikácii a toho, nebyť zaslepený len svojou pravdou. Či už rodič, alebo aj učiteľ, mal by vedieť pripustiť, že mohol spraviť chybu.

„Aj učiteľ má svoj rodinný život a riešenie pracovných vecí a rôzne vypisovanie vo večerných hodinách je už cez čiaru.“Zdieľať

„Inteligentný rodič vie, že nie každé dieťa hovorí doma pravdu, situáciu si môže ,prifarbiť‘ zo svojho pohľadu, no väčšinou sa pri osobnom stretnutí pravda odhalí. Samozrejme, ak rodič svoje tvrdenia podloží správnymi argumentmi, je to úplne v poriadku a žiaduce,“ dodáva Tomáš Mikulovský.

Aký je podľa neho už „premotivovaný rodič“? „Ak na jeho strane akokoľvek absentuje snaha o prijatie iného názoru a neustále presadzuje len svoju pravdu, hoci ju mať nemusí,“ myslí si učiteľ.

V niektorých situáciách rodič v snahe zastať si dieťa koná pod vplyvom silnejších emócií. Takéto konanie môže už učiteľ vnímať ako osobný atak. Tomáš Mikulovský potvrdzuje, že k takýmto situáciám u neho dochádzalo najmä v začiatkoch jeho praxe.

„Keď rodičovi došli argumenty, komunikácia prechádzala do osobnej roviny otázkami typu či mám deti, ak áno, tak koľko, že uvidím, keď budem mať odučené viac, alebo či môžem kľudne spávať, keď je priemer triedy z písomky 2,8,“ spomína Tomáš Mikulovský.

Osobná rovina a zachádzanie až do súkromného života učiteľa podľa neho do komunikácie o písomnej práci rozhodne nepatria. Spomína si aj na svoj doteraz najabsurdnejší zážitok, ktorým bola sťažnosť jednej mamičky na rodičovskom združení vo veci obedov.

„Sťažovala sa, že obedy v školskej jedálni sú príliš teplé a dieťa nestíha spoj MHD. Žiadala dohodnúť stretnutie s vedúcou jedálne i riaditeľom školy. Dodnes sa tomu čudujem, a to sa to stalo už pred ôsmimi rokmi,“ spomína Tomáš Mikulovský.

Čítajte tiež

MaTYkár Tomáš Mikulovský Keď si žiak dáva do kalkulačky 5 krát 6, tak rozmýšľate, či to myslí vážne

Alena Potocká

Rozhovor o tom, čo je dôležité, aby deti matematika neodradila hneď na začiatku, či by sa malo v matematike učiť aj memorovaním, či o modernej Hejného metóde.

Štýl komunikácie medzi učiteľom a rodičom podľa neho výrazne zmenil nástup Edupageu. A to ako pozitívne, tak aj negatívne.

„Za dobré vnímam, že si rodičia môžu vyriešiť v skupine mnohé veci, ktoré môžu ísť pokojne mimo učiteľa, napríklad kde sa bude konať stužková, koľko eur sa bude prispievať, rodičia si vedia dať informácie o úlohách a podobne,“ hodnotí Mikulovský.

Odvrátenou stránkou tohto novodobého fenoménu je, že rodičia majú pocit neustáleho kontaktu s učiteľom a v tom duchu aj vystupujú. „Večer o deviatej napíšu správu, prečo má Janko z odpovede trojku, čo nevedel, prípadne či môžem poslať odfotenú písomku. Aj učiteľ má svoj rodinný život a riešenie pracovných vecí a rôzne vypisovanie vo večerných hodinách je už podľa mňa cez čiaru,“ hovorí Tomáš Mikulovský.

Kritiku však adresoval aj do vlastných radov. „Sú medzi nami učitelia, ktorí takisto nerešpektujú voľný čas žiakov a zapisujú známky do Edupageu neskoro večer či posielajú domáce úlohy v priebehu vianočných prázdnin. Táto situácia je pre obidve strany na zamyslenie,“ uzatvára Tomáš Mikulovský.

Alžbeta Fedorová. Foto: súkromný archív A. F.

Alžbeta Fedorová

Je dôležité, aby za učiteľom prichádzali rodičia ako za priateľom, pretože majú spoločný cieľ – úspech a šťastie dieťaťa, tvrdí Alžbeta Fedorová, triedna učiteľka tretiakov na Cirkevnej škole Malacky.

Aj ona potvrdzuje, že éra Edupageu hlboko zasiahla do kontaktu učiteľa s rodičom a naopak. Podľa nej je to aplikácia, ktorá uľahčuje učiteľom administratívne povinnosti a zároveň majú široké možnosti kontaktu s rodičmi.

To však so sebou prináša aj úskalia. Rodičia majú totiž informácie napríklad o známkach svojho dieťaťa ihneď a pri nespokojnosti riešia veci s horúcou hlavou takisto ihneď.

„Často sa stáva, že učiteľ zadá známku do elektronickej žiackej knižky a do dvoch minút má správu od rodiča, ktorý sa v nej dožaduje vysvetlenia, prečo jeho dieťa dostalo trojku, keď sa včera to učivo spolu učili a ovládalo to na sto percent,“ opisuje bizarné situácie, ktoré vznikajú aj vďaka možnostiam, ktoré Edupage poskytuje.

„Toto nie je z pohľadu nás učiteľov rozumný prístup. Prvotnú informáciu by mal dostať rodič od dieťaťa a následne potom ju riešiť s učiteľom. Toto je tiež, samozrejme, úloha učiteľa – vybudovať si dôveru u rodiča, ktorá je porovnateľná s dôverou pri opise situácie z úst vlastného dieťaťa,“ dodáva.

„Sú rodičia, ktorí sa dožadujú stretnutia a riešia banality. Niektorí chcú iné podmienky pre svoje dieťa, iné pravidlá, lepšiu starostlivosť či pozornosť.“Zdieľať

Skúsenosti učiteľov potvrdzujú, že keď učitelia nemali inú možnosť na komunikáciu s rodičom ako žiacku knižku, nebol tam priestor na riešenie problémov s horúcou hlavou. Rodičia zistili, čo sa dialo v škole, zo žiackej knižky, po čom nasledoval rozhovor s dieťaťom. Ak to rodič vnímal ako skutočný problém, požiadal o stretnutie s učiteľom. Teraz tieto medzistupne chýbajú, a to aj na škodu komunikácie medzi rodičom a učiteľom.

„Sú rodičia, ktorí sa dožadujú stretnutia a riešia banality. Niektorí chcú iné podmienky pre svoje dieťa, iné pravidlá, lepšiu starostlivosť či pozornosť. A hoci všetci chcú pre dieťa to najlepšie, názory rodičov na to, čo je pre dieťa to najlepšie, sa potom rozchádzajú,“ dodáva učiteľka Fedorová.

Aj pre ňu sú vyčerpávajúci rodičia, ktorí problémy svojich detí riešia najskôr medzi sebou – na sociálnych sieťach či v rôznych rodičovských skupinách –, pričom učiteľ, ktorého sa to týka, je na poslednom mieste.

„Neustále presadzujú svoju pravdu a komunikácia s nimi je nadmieru vyčerpávajúca a často nikam nevedie. Stretávame sa s tým čoraz častejšie. Profesionálne zvládnutie vyhrotených situácií je pre učiteľa neraz náročné. No proti ohňu nemôžete bojovať ohňom,“ dodáva.

„Raz za mnou prišla do školy mamička opýtať sa, ako môžem byť taká prísna a dať synovi druhákovi za osem chýb trojku z diktátu. Vysvetlila som jej, že klasifikačná stupnica je pevná a ja ju nemôžem posúvať. Vôbec to nebola pre ňu relevantná informácia. Jej vysvetlením bolo, že ani ona, ani jej muž nemali v druhom ročníku trojku a nemal by ju mať ani ich syn,“ dáva za príklad situáciu, keď je komunikácia s rodičom pre učiteľa vyčerpávajúca.

Ľahko dostupné informácie majú podľa Fedorovej vplyv aj na to, ako rodič svoje dieťa a jeho výkony v škole vníma. Napríklad informácie o poruchách učenia a pozornosti si niektorí hneď berú osobne.

„Snažia sa zobrať veci do svojich rúk, aby ich deti neprežili sklamanie alebo zlyhanie. Táto prehnaná pozornosť však dieťa skôr ubíja. Je dôležité zažiť i neúspech, aby sa deti naučili zvládať ho a tak sa posúvali vpred,“ je presvedčená Alžbeta Fedorová.

Ako by to teda malo vyzerať, aby obe strany mali pocit konštruktívneho riešenia? Podľa Alžbety Fedorovej je otvorená a priateľská komunikácia nadovšetko.

„Ak rodič o niečo slušne a milo požiada, učiteľ sa snaží urobiť všetko, čo je v jeho silách, aby dieťaťu pomohol,“ myslí si Fedorová.

Štefan Murárik. Foto: Postoj/Jaroslav Votoček

Štefan Murárik

„Dôležité je najmä nesnažiť sa vyriešiť dôležité veci príliš rýchlo. Najhoršie je chcieť to ,zbúchať‘ v nejakom dialógovom okne,“ predstavuje svoj pohľad na rozumnú komunikáciu medzi učiteľom a rodičom Štefan Murárik, ktorý učí angličtinu a náboženstvo gymnazistov na Piaristickej spojenej škole sv. Jozefa Kalazanského v Nitre.

Štefan Murárik si myslí, že ideálna komunikácia by mala byť osobná a pravidelná, aby sa vytvorila medzi rodičmi a učiteľmi dôvera. Triedny učiteľ by sa mal preto stretávať s rodičmi pravidelne.

„Tu je asi dôležité, aby škola mala jasne definované svoje hodnoty a výchovný program a aby s nimi boli stotožnení rodičia aj učitelia. Je dobré, aby sa konflikty riešili v súlade s týmto nastavením,“ dodáva. „Zároveň nie je na škodu mať istý nadhľad a nerobiť drámu tam, kde netreba.“

Najviac sa ho dotýka, keď v komunikácii s rodičom ide o útok na jeho osobu. „Ako osobné vnímam, keď rodič príde dopredu so zoznamom ,obvinení‘ a definitívnych záverov. Mám napríklad skúsenosť s tým, že deti dokážu pred rodičom komunikovať a správať sa celkom inak, ako to robia v kolektíve, a rodičia im neraz bezvýhradne veria aj tam, kde by nemuseli,“ hovorí.

Odporúča preto zachovať si nadhľad a zdravú skepsu pri hľadaní pravdy. Zo svojich skúseností i skúseností kolegov vidí, že viac absurdností v komunikácii s rodičmi zažívajú učitelia, ktorí učia menšie deti.

„Tí sa neraz cez prestávky podelia o to, čo sa ktorá hyperaktívna mamička podujala riešiť. Zasmejeme sa, hoci niekedy to je smiech cez slzy. Ja väčšinou učím deti vo veku, keď rodičia výchovné problémy už veľmi neriešia,“ dodáva.

„Nie je na škodu mať istý nadhľad a nerobiť drámu tam, kde netreba.“Zdieľať

„Minulý mesiac som však napríklad zažil situáciu, keď jeden žiak dostal na hodine dvojku so štvrtinovou váhou z veľkej časti preto, že zadanie odflákol, pretože sa bavil s kamarátmi. Hneď ďalšiu prestávku ma čakala mamička osobne na chodbe s tým, že ho zahluší. Najprv to vyzeralo, že chcela zahlušiť mňa. Vysvetlili sme si veci, ale mne to vzalo prestávku a bolo to zbytočné. Bol to príklad rodiča, ktorý nestrpí zlyhanie vlastného dieťaťa a berie si jeho výsledky osobne,“ opisuje čerstvý zážitok s jedným z rodičov.

A čo hovorí Štefan Murárik na fenomén Edupage? „Pre mňa osobne to vytvorilo nástrahy pre nepochopenie a zbytočnú nadkomunikáciu,“ hodnotí.

Ak sa tieto komunikačné kanály využívajú triezvo, dokážu podľa neho mnohé veci zjednodušiť. „Len čo začneme do komunikácie vnášať osobné názorové a postojové veci, vznikne z toho guláš alebo časovaná bomba. To, že existuje možnosť kontaktovať ktoréhokoľvek učiteľa v akomkoľvek čase, spôsobuje nemalé problémy. Učiteľ si musí veľmi prísne nastaviť hranice, kedy, s kým a akým spôsobom s rodičmi komunikuje.“

Napriek moderným technológiám osobné stretnutia a poctivú osobnú komunikáciu považuje za základ aj vo vzťahu učiteľa s rodičmi.