Progresívna žurnalistika Ako hodilo Politico do jedného vreca libertariána Mileia so socialistom Ficom

Spravodajskému webu Politico sa podarilo namiešať poriadny politologický guláš. V pondelok zverejnil pozoruhodný článok s názvom „Tucet špinavcov“ Davosu s podtitulom Autokrati, chvastúni a otravovia: dvanásť zlých chlapcov Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskych Alpách.

Jeho autorka, austrálska novinárka Zoya Sheftalovich, ho poňala ako zoznam akýchsi medzinárodných „darebákov“, ktorých ostatní účastníci stretnutia v Davose budú musieť medzi sebou strpieť, možno dokonca so štipcom na nose. No tá zostava vypovedá viac o nej, jej médiu a stave dnešnej aktivistickej progresívnej žurnalistiky.

Argentínsky libertarián a slovenský socialista na jednom zozname?!

Hneď jednotkou na zozname je nový argentínsky prezident, libertariánsky ekonóm Javier Milei. Autorka ho v podstate vykresľuje len ako „magora“ mávajúceho v kampani motorovou pílou a pripomína rôzne jeho kontroverzné bonmoty z minulosti.

Čo sa už z článku nedozviete, je, že Milei, ktorý je v úrade práve šiesty týždeň, už stihol svojej vlasti sužovanej dlhoročnou cválajúcou infláciou naordinovať radikálnu ekonomickú kúru a napriek protestom perónistickej opozície a ľavicových odborov si stále udržiava nadpolovičnú podporu voličov. Práve prvé rozhodné kroky začali zahraničných predstaviteľov presviedčať, že tento chlap môže byť napriek excentrickému osobnému prejavu celkom serióznym partnerom. A je momentálne najlepšou nádejou na ozdravenie notoricky rozvráteného hospodárstva Argentíny.

Nemecké noviny Die Welt pripomínajú, že účastníci stretnutia v Davose sú na Mileia úprimne zvedaví, o čom svedčí 80 dohodnutých dvojstranných stretnutí. Apropo, Die Welt! Rešpektovaný nemecký denník už mesiace informuje o argentínskom libertariánovi úplne inak ako Politico.

Žiadny „pravicový extrémista“, žiadny „blázon“. Nemeckí novinári ho berú ako nádejného politika pre ekonomicky zdevastovanú krajinu a pripomínajú napríklad, že Javier Milei odmietol pripojenie sa Argentíny k štátom BRICS, ktoré pokladá za „komunistov“. Die Welt kritizoval pred pár dňami aj svoju vlastnú vládu v Berlíne, že nereaguje na ponúknutú ruku z Buenos Aires.

Argentína okrem iného disponuje zaujímavými zásobami ropy a zemného plynu. Tie by mohli pomôcť Európe, snažiacej sa o emancipáciu od dodávok z Ruska... Skrátka, Argentína teraz potrebuje Západ, aby dala svoju menu do poriadku, no aj Západu by sa mohol zísť spojenec ako Argentína.

A tohto libertariána hodí Politico do jedného vreca so socialistom Robertom Ficom. Hoci styčné body by slovenský premiér asi skôr našiel s populistickými argentínskymi perónistami, ktorých Milei nahradil a teraz po nich svoju krajinu dáva do poriadku...

Na druhej strane či už má človek výhrady k Mileiovi, alebo Ficovi, obaja majú nespochybniteľný demokratický mandát. Zoya Sheftalovich k nim však pribalila niekoľko autokratov z ropných krajín ako Saudská Arábia, Azerbajdžan a Katar i premiéra totalitnej Číny s jej všadeprítomným digitálnym dohľadom a „prevýchovnými tábormi“ pre Ujgurov.

Na zozname sa ocitli aj slušní konzervatívci

Názov „tucet špinavcov“ (dirty dozen) odkazuje na známu sériu vojnových filmov odohrávajúcich sa počas druhej svetovej vojny. Telly Savalas v nich hrá amerického dôstojníka, ktorý vojakom odsúdeným na smrť za najrôznejšie zločiny dáva možnosť vykúpiť sa, ak sa zúčastnia na špeciálnej vojenskej misii s nízkou šancou na prežitie. 

Medzi „tuctom špinavcov“ magazínu Politico nechýbajú ani dvaja spoločenskí konzervatívci: maďarská prezidentka Katalin Novák a poľský prezident Andrzej Duda. Opäť, dvaja demokraticky zvolení lídri.

Maďarskej hlave štátu autorka vyčíta, že hoci je žena, nie je žiadna feministka: „No táto sociálna arcikonzervatívka je hrdinkou hnutia proti potratom, proti rovnosti a proti feminizmu.“ Poľský prezident je podľa autorky proste len „muž včerajška“.

Bolo tiež potrebné kopnúť si nejako do Donalda Trumpa. Ten sa síce na stretnutí v Davose nezúčastní, no na zoznam „tucta špinavcov“ magazínu Politico sa dostal aspoň jeho zať Jared Kushner.

Autorka mu vyčíta hlavne obchodné prepojenia na štáty Perzského zálivu. Iste, Kushner čelil obvineniam z rodinkárstva, keď ho Trump ako prezident poveroval rôznymi dôležitými štátnickými úlohami. No ocenenie by si zaslúžilo, že sa okrem iného podieľal na vyrokovaní prelomových „abrahámovských dohôd“ medzi Izraelom a niektorými moslimskými štátmi. Je to zrejme viac, než kedy dokázal Hunter Biden, kontroverzný syn súčasného amerického prezidenta.

Článku v Politico o „tucte špinavcov“ sa včera na spoločnej tlačovke s Viktorom Orbánom dotkol aj Robert Fico. Ohradil sa proti tomu, aby sa každý s iným ako „jediným povinným názorom“ označoval za „extrémistu“ a bol vylučovaný zo spoločnosti.

Žiaľ, v tomto treba dať Ficovi za pravdu. Pripojiť k niekoľkým autokratom jedného libertariána, jedného socialistu, dvoch konzervatívcov a zaťa nenávideného amerického exprezidenta... Proste všetkých, ktorých my progresívci nemáme radi, dáme do jedného eintopfu.

Keď nabudúce niekto bude dumať o tom, prečo mediálny mainstream stráca dôveryhodnosť, článok z Politica možno vytiahnuť ako demonštratívny príklad.