Exminister Karas o rušení prokuratúry Hnisajúcu ranu na prste by sme nemali riešiť odseknutím ruky (video + text)

Bývalý minister spravodlivosti Viliam Karas odmieta hodnotiť navrhovanú novelu trestných kódexov len ako snahu koaličných politikov pomôcť ich spriazneným osobám. Upozorňuje, že zmeny sa dotknú desiatok tisíc ľudí, a to v extrémne citlivej otázke osobnej slobody. Už len preto si táto vec vyžaduje poctivú verejnú diskusiu, ku ktorej absolútne nedošlo.

Karas uznáva, že navrhované zmeny reagujú na reálne problémy – či už na dlhodobú potrebu upraviť trestné sadzby, alebo na potrebu legislatívne riešiť napätie medzi špeciálnou a generálnou prokuratúrou. Prekáža mu však, že sa to nerobí procesne poctivo, a má vážne výhrady aj k samotnému obsahu tohto návrhu.

Celý rozhovor si môžete aj pozrieť alebo vypočuť.

Nový minister spravodlivosti Boris Susko predstavil novelu trestných kódexov. Keď ste boli ministrom vy, tiež ste priniesli veľkú novelu Trestného zákona, pričom ste podobne ako pán Susko hovorili o potrebe modernizácie zákona, aj v súvislosti so znížením trestných sadzieb za majetkové trestné činy. Napĺňa sa v novom návrhu aj vaše úsilie?

Ak považujeme za jeden z cieľov harmonizáciu trestných sadzieb, tak toto sa napĺňa. Naozaj sa prehodnocujú trestné sadzby v oblasti majetkovej trestnej činnosti, znižujú sa a pomerujú vo vzťahu k životu a zdraviu.

Otázkou je, či je navrhovaný rozsah zníženia sadzieb vhodný, obzvlášť tak skokovo a radikálne, ako to vidíme v aktuálnom návrhu.

Náš návrh vychádzal z práce 120 odborníkov na ministerstve spravodlivosti a my sme znižovanie sadzieb poňali miernejšie.

Ale áno, cieľ znížiť a harmonizovať sadzby sa touto novelou dosahuje.

Skúste konkretizovať, do akej miery je aktuálny návrh novely Trestného zákona v oblasti trestných sadzieb totožný s tým, čo ste navrhovali vy.

So sadzbami ide oveľa nižšie, a to napríklad aj tam, kde sme pri vyšších škodách nepripúšťali, aby nebol uložený trest odňatia slobody. Tu sú sadzby nastavené tak, že pri ekonomickej kriminalite bude v zásade možné ukladať peňažné tresty či trest domáceho väzenia.

Ja si však viem predstaviť aj takéto znižovanie sadzieb, pretože aj my sme zdôrazňovali, aby trest odňatia slobody nebol unikátnym trestom. Prišli sme s heslom „sankcie na mieru“, teda aby sankcia bola ušitá na mieru pre konkrétneho páchateľa, aby ho to zabolelo, ale aby to bolo prospešné aj pre spoločnosť.

V návrhu ministra Suska mi však veľmi chýbajú prvky restoratívnosti. Je to veľká škoda.

Čo to znamená?

Restoratívna justícia znamená snahu obnoviť stav, ktorý bol pred spáchaním trestného činu. Chceli sme presmerovať záujem dostať páchateľa trestného činu za mreže aj na pohľad na poškodeného – aby došlo k náprave škody, ktorú utrpel.

Kládli sme dôraz na to, aby bola uložená sankcia na mieru s prihliadnutím na to, či došlo k náprave škody, k náprave vzťahu medzi páchateľom a poškodeným. Rovnako sme zavádzali mnoho opatrení, domýšľali sme celý systém detailov, ako sa má spoločnosť starať o mladistvých prvopáchateľov, aby sa z nich nestali recidivisti. Rozširovali sme počet pracovníkov.

Nestačí totiž len zmeniť zákon, musíte vybudovať podhubie, systém, ktorý sa bude starať a pôsobiť. Môžete netrestať ľudí vo väzniciach, ale trestná činnosť sama nezmizne. Potrebujete pôsobiť preventívne a aj pracovať s páchateľmi.

Aktuálny návrh novej vlády teda plní cieľ znižovania sadzieb, ale nijakým spôsobom sa nevenuje práci s páchateľmi. Restoratívna zložka úplne absentuje.

Sadzby sú len jedna vec, potom musíme vyriešiť, čo s mladistvými, čo s poškodeným, musíme vyriešiť otázku sprevádzania. Máme poddimenzovaný stav probačných úradníkov, je ich len 80, Česko ich má 500. Pri našej reforme sme pamätali aj na to, no pri tejto novele nič také nie je. Práca zastala na polceste a to ma veľmi mrzí.

Prečo to podľa vás súčasná garnitúra robí tak polovičato, narýchlo a bez toho, aby tam prevzali aj veci, ktoré boli pripravené, prediskutované a na ktorých je zhoda v odbornej obci?

Je to vec politických priorít. Vo vládnom programe som zaregistroval, že toto má byť rýchla novela, ktorá veľa vecí vyrieši, a neskôr sa majú predstaviť zásadnejšie zmeny. Ja si myslím, že to má ísť „ruka v ruke“, tak ako to bolo pripravené.

Pokojne mohli ísť s nejakými sadzbami nižšie, majú na to plné právo. Nie je však šťastné, že sa vybrala len táto časť a nadväzujúce dôležité systémové zmeny tam chýbajú.

Dá sa povedať, že táto novela len znižuje sadzby, preferuje peňažný trest a domáce väzenie, nijakým spôsobom nerieši záujmy poškodeného, neprihliada na mladistvých, nerozvíja probačnú službu, nevytvára systém záchrannej siete, ktorý by vyškolil všetkých pracovníkov justície, aby vedeli pracovať v duchu restoratívnosti.

Verejná diskusia sa však vôbec nevedie o tom, či je novela dostatočne komplexná, ako to tvrdíte vy. Kritici hovoria, že jej následkom bude beztrestnosť pre známych ľudí v exponovaných kauzách, napríklad že potenciálny trestný čin Jaroslava Haščáka bude premlčaný, hrozbe trestu unikne aj Miroslav Výboh... Vy tento rozmer nevnímate?

Bohužiaľ, problém tejto krajiny je, že veci riešime v skratkách, dávame nálepky. Odmietam o tejto novele diskutovať ako o zákone, ktorý má pomôcť tomu či hentomu.

Nie je to však tá najhlbšia pravda o dôvodoch tejto legislatívnej zmeny?

Možno je, ale my máme ročne niekoľko tisíc rozhodnutí, vo väzení je desaťtisíc ľudí. Novela sa týka desiatok tisíc ľudí, rodín, ktorých otec či mama sú odsúdení. Má to celospoločenský dosah a ja sa odmietam baviť o tom, či novela má pomôcť konkrétnej verejne známej osobe.

Máme mať odvahu a kapacitu pozrieť sa na veci celostne, uvažovať, čo to spraví s našou krajinou, načúvať odborníkom, aj keď odborníci nemajú rozhodnúť, ako to finálne bude, lebo niekto za to musí zobrať politickú zodpovednosť.

Nevyčítam vláde, že berie zodpovednosť a rozhodne, či pôjdeme doprava alebo doľava. Vyhrali voľby, zložili koalíciu. Môžem jej však vyčítať, prečo to robí takto naponáhlo, prečo sa navzájom nepočúvame, prečo nemáme ani ambíciu snažiť sa získať podporu opozície.

Keď som bol ministrom, tak som túto ambíciu mal, uchádzal som sa o podporu opozičného Smeru a Hlasu, zúčastnil som sa na rokovaniach ich klubov, aby som si ich získal. Nechcel som sa im líškať, ale veril som, že táto krajina má právo na jednotný, konsenzuálny názor a má právo, ba až povinnosť viesť diskusiu. Keď vec pretlačíte skratkovito, lebo máte moc, tak zostane pachuť, ktorá zostane a ktorá nie je budovateľská a krajinu degraduje.

Parlamentná opozícia, niektorí odborníci či komentátori tvrdia, že novela je šitá na mieru pre „našich ľudí“, konkrétnych spojencov politikov vládnej koalície, ktorým hrozia trestnoprávne postihy. Vy sa o novele takto odmietate baviť, ale ak je to naozaj hlavný motív tejto legislatívy, nie sú vaše úvahy o chýbajúcej komplexnosti zákona scestné a mimo pointy?

Nie je to také prvoplánové, ako to odznieva vo verejnej diskusii, pretože my máme objektívne už 18-19 rokov nastavené drakonické tresty. To je objektívna pravda. Ak by to tak nebolo, nedošlo by aj v minulej vláde k zhode, že ideme znižovať tresty.

Koaliční politici však netvrdia, že novelu prinášajú pre drakonickosť trestov, ale preto, lebo sa podľa nich každý deň porušujú ľudské práva a to neznesie odklad.

Áno, ale to sa zas týka procedúry, spojili sme dve veci. Najprv je proces, teda riadne či skrátené legislatívne konanie. Tu argumentujú, že sú porušované ľudské práva, preto to musia urobiť skrátene. S tým zásadne nesúhlasím, lebo táto situácia je tu 18 rokov a celý ten čas nevideli dôvod na skrátené legislatívne konanie.

Prečo to potom hovoria?

Účelovo, je to podľa mňa politický dôvod, potrebovali sa vyhnúť prezidentskej kampani. Mali nádej, že to rýchlo prejde, vyšumí a zapadne prachom vianočných sviatkov. Je to súčasť politickej taktiky a nechcem to hodnotiť.  

Vadí mi však, že odborná obec sa málo postavila proti spôsobu, akým to robia, čím myslím skrátené legislatívne konanie. Nikto nikomu neberie právo urobiť politické rozhodnutie, presadiť svoj väčšinový názor, ale musí to urobiť lege artis, v súlade s pravidlami. Osobitne vtedy, keď sa to týka desiatok tisíc ľudí, a to nie v hocičom, ale v otázke osobnej slobody.

V otázke osobnej slobody sme legislatívny proces „znásilnili“ tak, že sa vylúči či minimalizuje verejná diskusia. To je podľa mňa škoda, škoda pre právne nedostatky tejto novely, ale osobitne pre pachuť, ktorá po nej zostáva.

Navždy to bude „presadená“ trestná novela a budú opäť politické tendencie meniť ju, lebo bola násilne presadená, a naša krajina sa bude motať v špirále „kto je silnejší a kto viac pretlačí toho druhého“. Trestná politika nepatrí do tejto kategórie.

Môžeme sa „pretláčať“ o výške daní, ale trestná politika je jedna z najzákladnejších služieb tejto krajiny svojim občanom, pretože nastavuje hodnotový systém, akým spôsobom chceme mať nastavené vzájomné vzťahy, čo budeme trestať a čo nie. A to nemôžeme variť tak, že „vylejeme kýbeľ“.

Súčasťou balíka legislatívnych zmien je aj zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Tam tiež platí, že v zásade nemáte problém tú inštitúciu zrušiť, len tam opäť nie sú domyslené následky tohto kroku?

Tam pribúda ešte jedna otázka. Pri Trestnom zákone odborná obec už 18 rokov upozorňuje, že trestné sadzby sú neprimerané a drakonické. Dva roky k tomu prebiehala aj verejná diskusia, na stole boli návrhy ministerky Kolíkovej a aj môj prepracovaný návrh. Táto diskusia, samozrejme, nemôže nahradiť riadny legislatívny proces, nemôžu teraz povedať, že sa už o tom diskutovalo. To je detinské.

Špeciálna prokuratúra je iná v tom, že diskusia o nej vôbec neprebiehala. Bola kritika konkrétnych postupov a rozhodnutí. S mnohým tam môžem súhlasiť, sám som ich ešte ako predseda advokátskej komory kritizoval. Ako minister som upozorňoval, že nie je vhodné, ak je pnutie medzi špeciálnou a generálnou prokuratúrou a je to cítiť v konkrétnych postupoch, dokonca tam sú preteky, kto koho predbehne.

Bolo jasné, že sa to vnútorne nevyrieši, a bolo treba legislatívne zasiahnuť. Každá vláda, ktorá by prišla, by musela pnutie medzi špeciálnou a generálnou prokuratúrou vyriešiť. Otázka bola, akým spôsobom a akou formou. O tom však neprišla žiadna diskusia.

Ako hodnotíte aktuálne navrhnuté riešenie Úrad špeciálnej prokuratúry zrušiť – odhliadnuc od absencie verejnej diskusie?

To riešenie je drastické. Pripadá mi to, akoby ste mali na prste malú hnisavú ranku a vy odtnete celú ruku. Tá ruka však predtým fungovala, akurát vás bolel prst, lebo vám to hnisalo. Namiesto toho, aby sme vyriešili prst miernou amputáciou, zašitím, vyčistením, vy odrežete ruku – veď to telo bude ďalej bojovať samo.

Áno, telo to nejako prekoná, ale kým sa rana zahojí, bude to znamenať dlhú liečbu. Dlho budete mať pocit, že vám niečo chýba. Bude trvať, kým sa nasadí protéza. Protéza príde, ale nakoniec to nebude dobré riešenie.

Opakujem, koalícia má na to právo, má väčšinu v parlamente, vyhrali voľby. Ale prečo to robia takto pokútne? Spadne jadrová bomba? Nie je žiaden dôvod takto to hnať.

Ľudia na aktuálnych protestoch by vám povedali, že koaliční politici sa ponáhľajú preto, lebo chcú čo najskôr pomôcť svojim trestne stíhaným kamarátom.

Rozumiem, ale ja chcem byť vecný a opakujem, že spor medzi špeciálnou a generálnou prokuratúrou by sa tak či tak musel legislatívne riešiť.

Pre spor Lipšic – Žilinka?

Áno, ale to ohrozovalo dôveru v štát a tým aj znefunkčňovalo výkon moci.

Viliam Karas v poslednej odpovedi hovorí o tom, či sme sa v oblasti právneho štátu neposunuli do bodu pred vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

Neskrátenú verziu rozhovoru si môžete pozrieť alebo vypočuť.