Na bielom koni do pekla Krvavý pat na Ukrajine sa musí skončiť, potrebujeme mierotvorcov ako Robert Fico

Za posledný polrok som však na túto tému nenapísal nič.

Vysvetlím: Neľahko sa mi pozeralo na to, ako ukrajinská pro­ti­ofen­zí­va, ktorú som po­va­žo­val za jedinú šancu na relatívne rýchle a re­la­tív­ne spra­vod­livé ukončenie ruskej okupácie južnej Ukrajiny, zly­ha­la.

Pohľad na front sa postupne zmenil: Počas celého roka 2023 sme vi­de­li minimálne teritoriálne zisky oboch strán. Rusom v zime trva­lo veľa me­siacov, kým dobyli málo významné mestečko Bachmut. Uk­ra­jincom v lete trva­lo veľa mesiacov, kým dobyli zopár dedín medzi Ori­chivom a Tokmakom.

Tu treba vysloviť bolestivú pravdu: Bez ohľadu na to, že Kremeľ tú vojnu nikdy ne­mal rozpútať, tá vojna teraz už ani čisto vojensky ne­dáva zmysel.

Straty sú obrovské.

Zmeny frontovej línie minimálne.

Zbytočne zomierajú desiatky tisícok ľudí.

Kritici západnej angažovanosti na strane Ukrajiny sa radujú, že „fes­tival podceňovania Ruska“ je tým vybavený.

Isteže, takýto fes­ti­val sa v niektorých premotivovaných atlantických kruhoch vy­sky­tol rovnako ako festival podceňovania Uk­rajiny úplne na začiatku voj­ny.

Takto sa môžu ešte dlho tupo zabíjať.Zdieľať

Ja si o sebe nemyslím, že som Rusko podceňoval, ale som ochotný pri­znať, že podceňovanie ruskej armády z úst vojny chtivých ruských celebrít ako Girkin a Prigožin mi padlo dobre: Tajní z Putinovej FSB zba­brú inváziu po ce­lej línii, generáli hynú ako muchy a mi­ni­ster obrany je truľo.

Dobre sa to počúvalo a nebolo to ani ďaleko od pravdy.

O polroka neskôr však musím konštatovať, že zakopané okupačné voj­s­ko ukrajinskú protiofenzívu ustálo. A že už týždne zúri ďalšia bit­ka o Av­dijivku.

Avdijivka je stále iba predmestie centrály pro­rus­kých se­pa­ra­tis­tov Donecka, ďaleko na východe, stále iba úplne mi­nimálny cieľ ruskej strany.

Je to desivé. Takto sa môžu ešte dlho tupo zabíjať.

Putin včera po prvýkrát od invázie – po takmer dvoch rokoch vojny – ab­so­l­voval svoj štvorhodinový diskusný formát Priama linka. Je to signál, že si opäť verí, v mar­ci chce byť znovuzvolený.

Putin včera uviedol zaujímavé číslo: Tvrdil, že sa doteraz do ar­má­dy pri­hlá­si­lo približne 486-tisíc dobrovoľníkov, ktorí posilnili približne 300-tisíc odvedencov, ktorých povolali minulý rok po­čas čias­točnej mobilizácie. „Prílev sa nezmenšuje,“ povedal Putin.

Existenciu týchto dobrovoľníkov považujem za kľúčový jav dru­hého voj­no­vé­ho roka.Zdieľať

Určite je ten človek klamár. Ale aj západní analytici pripúšťajú, že moskovský režim úspešne prilákal šesťciferné číslo dob­ro­voľ­ní­kov do smrteľ­nej avan­túry na Uk­ra­ji­ne. Asi dokonca sedia Putinové slo­vá, že nateraz nie je odkázaný na nútenú mo­bi­li­zá­ciu.

Existenciu týchto dobrovoľníkov považujem za kľúčový jav dru­hého voj­no­vé­ho roka.

Podľa mňa to boli títo jednoduchí ruskí mužíci, ktorí vytiahli Pu­ti­na zo šlamastiky.

Oni nebránia svoju vlasť, nezmyselne de­vas­tujú susednú krajinu, ale dlho nepitvajú svoje svedomie, berú na po­mery ruského „de­zo­lá­ta“ skvelý plat, cítia sa ešte aj byť dobrými vlastencami a jednoducho idú.

Ruská vojnová mašinéria nabrala na obrátkach, západná ešte veľmi nie a wash­ing­tonské aj bruselské balíky na podporu Ukrajiny uviazli.

Iste, Ukrajina to môže s pomocou Západu ustáť, veď ako často upo­zor­ňujú rus­kí televízni propagandisti, proukrajinská koa­lí­cia 50 vyspelých krajín dis­po­nu­je po­lo­vi­cou HDP sveta.

Hodnota ľudského života v Rusku je stále ne­pred­sta­viteľne níz­ka. Zdieľať

Je pekné, že Viktor Orbán si pred pár hodinami na bruselskom sa­mi­te osvojil návrh Olafa Schol­za, aby si dal kávu mimo ro­ko­va­cej sály, a tak umožnil začiatok prístupových rokovaní so zdevastovanou Ukrajinou, ale zatiaľ je celý ten akt len milé ges­to.

Zostáva tu problém, že populačne triapolkrát menšia Ukrajina musí nájsť tria­pol­násobok dobrovoľných vojakov. Tí chlapi na Uk­ra­ji­ne sú, veď veľ­ká časť nových brigád vytvorených pre pro­ti­ofen­zí­vu bola zlo­že­ná z dobrovoľníkov.

Ale sú ich ešte státisíce?

Typická odpoveď mojich známych na Ukrajine znie: Dám na obranu Uk­ra­jiny všetko, kopec peňazí, aj auto darujem – vlastný ži­vot však nie.

Situácia by sa opäť zmenila, keby Rusi postúpili do Zá­po­ri­žia, Dnip­ra, Charkova alebo skúšali svoje šťas­tie ešte raz v Ky­je­ve. Po­tom by tamojší muži bránili svoj dom. No pochybujem, že sa nájde ešte veľa tých, čo položia svoj život za Ener­ho­dar, Berďansk, Me­li­to­poľ, Kachovku a Heničesk.

Musíme sa pozrieť pravde do očí: Hodnota ľudského života v Rusku je stále ne­pred­sta­viteľne níz­ka. Obávam sa, že v hlbinách naj­väč­šej krajine sveta sa nájde ešte veľa chlapov, ktorí si ani vlastný život ne­vážia.

Aby sme si rozumeli: Nijako netvrdím, že agresor vyhráva. Ak to rozdrobíme na percentá – podľa okupovaného územia alebo kont­ro­lo­va­né­ho obyvateľstva –, tak stále platí, že Ukrajina doteraz viac vy­hra­la a Rusko viac prehralo.

Môže trvať ešte veľmi dlho, kým Rusko bude schopné dobyť nejaký ďalší maličký kúsoček ukrajinského úze­mia.

Nevidím však takú perspektívu pre Ukrajinu, ktorá by sa zlepšovala. Rusom stačí vy­držať rok, kým sa Donald Trump sťahuje späť do Bieleho domu.

Dohoda, ktorú Trump potom Putinovi ponúkne, nemusí Ukrajine vy­ho­vovať.

Preto ma trápi otázka, prečo sa nevedú mierové ro­ko­va­nia.

Slovom, stretli sa tam veľmi problematickí vladári.Zdieľať

Vlastne viem: Nevedú sa, lebo Ukrajinci stále dúfajú, že kva­lit­nej­šie zá­pad­né zbra­ne, najmä lietadlá, ich napokon spa­sia. A aj preto, lebo Rus­i stále dú­fajú, že zá­padná podpora Ukrajiny sa rozsype.

Obidva scenáre považujem za možné, ale nepravdepodobné. Prav­de­po­dob­nejšie je nepretržité mletie mlynčeka na mäso počas celého roka 2024 – ktoré aj tak nikam ne­ve­die.

Myslím si, že nejaké aspoň čiastočné riešenie konfliktu môže prísť iba zvon­ka.

Oplatilo by sa nadviazať na mierovú konferenciu, ktorá bola v au­gus­te pripravená v saudsko-arabskej Džidde. Zelenskyj tam bol, Pu­tin ne­bol pozvaný.

V Džidde bolo dôležité, že sa rokovalo iba o princípoch, na kto­rých mier by mal byť postavený, nie o konkrétnom obsahu mierovej do­hody.

Údajne sa dosiahlo spoločné stanovisko, „že reš­pek­to­va­nie te­ri­to­riál­nej integrity a suverenity Ukrajiny musí byť jadrom akej­koľvek mie­rovej dohody“.

Bez toho rokovania nemajú význam.Ešte dôležitejšie bolo, že sa do džiddskej konferencie zapojili niek­torí z najväčších špinavcov v medzinárodnej politickej aréne. Prišli zástupcovia proruského prezidenta Brazílie a totalitnej Číny a osobne aj celkom násilný korunný princ Saudskej Arábie.

Slovom, stretli sa tam veľmi problematickí vladári.

Ak je­den z nich bude mať pocit, že môže z mierového procesu v ďalekej Uk­ra­jine niečo pre seba vytĺcť, ak sa napríklad taký Si Ťin-pching chce predviesť ako veľ­ký miero­tvorca, ktorý dokázal viac ako ame­rický pre­zi­dent – pre­čo to neskúsiť?

Nastáva tu, samozrejme, etická otázka, či zlý človek môže zo zlých pohnútok vykonať dobro.

Veľa prípadov z histórie mi nenapadá, ale zo­pár sa ich nájde.

Takého malého špinavca máte aj vy na Slovensku. Začal svoje štvrté vládne obdobie s poetickým odkazom, že pôjde „na bielom koni do pek­la“.

V zahraničnej po­li­ti­ke je to maličký hráč, lebo po trojnásobnom pre­miérovaní je už pre Zá­pad aj Východ známou firmou: Doma šteká ako rotvajler, v Bruseli vrčí ako pudlík.

Ukrajincov autenticky neznáša, pre Rusov však doteraz nič hma­ta­teľ­né ne­robil.

Nechce sa Fico konečne ukázať?Zdieľať

Robert Fico je zaujímavý tým, že počas svojej volebnej kam­pane vykrikoval, že chce iba MIER, MIER, MIER, čím sa Slovensko odlíšilo od nedávnych vo­lebných kampaní v iných krajinách Európskej únie.

Robert Fico je zároveň jedným z málo proruských politikov v EÚ (väč­ši­nou cynickí špekulanti), ktorý aktívne obhajuje naratív Krem­ľa. Dňa 21. mar­ca napísal v inom konzervatívnom denníku, že Ruská fe­de­rá­cia na Ukrajine „síce takisto nemá žiadny mandát na po­užitie vo­jens­kej sily, ale rieši skutočné tragédie občanov rus­kej ná­rod­nos­ti žijúcich na východe Ukrajiny“.

Zabudol síce dodať, že Ruská federácia tie skutočné tra­gédie vy­volala sama. Mô­žeme to však brať aj pozitívne: Nedisponuje ho práve po­cho­penie pre ruský zlo­čin k úlohe globálneho mie­ro­tvor­cu?

Alebo, ak to znie príliš bombasticky: Nemohlo by byť Ficovým po­sla­ním, aby aspoň na úrovni Európskej únie presadil pokračovanie džiddského procesu s účasťou všetkých spomínaných režimov?

Predstavte si tie fotky!

Nechce sa Fico konečne ukázať?

Viem, že váš premiér nič také nemá v povahe. Na med­zi­ná­rod­nú slá­vu si veľ­mi nepotrpí, štátotvornú víziu nikdy nerozvíjal, rad­šej sa drží pod radarom.

Ale nechce návrat tety Anky do zdravotníctva, odovzdanie časti ver­ej­nej sprá­vy po­zbie­rancom z ulice a ďalšiu demontáž právneho štátu pre­kryť nejakým les­kom, ktorým oslní celý svet?

Nechce na bielom koni do neba?