Ohrozenie Vianoc v západnej Európe Vojna proti Hamasu aktivizovala teroristov, predstavitelia EÚ varujú pred útokmi

Pred niekoľkými dňami vystúpila eurokomisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová s varovnou správou: „V súvislosti s vojnou medzi Izraelom a Hamasom a polarizáciou, ktorú spôsobuje v našej spoločnosti, a tiež v súvislosti s nadchádzajúcou dovolenkovou sezónou existuje obrovské riziko teroristických útokov v Európskej únii.“

Eurokomisárka Johanssonová nie je jediná, ktorá v poslednom čase varovala pred zvýšenou hrozbou útokov zo strany islamistických radikálov a prívržencov Hamasu. Možných útokov sa obáva aj šéf nemeckej tajnej služby Thomas Haldenwang a šéf francúzskej spravodajskej služby DGSI Nicolas Lerner upozorňuje na to, že nová generácia francúzskych tínedžerov je na internete čoraz silnejšie verbovaná k džihádu.

Zhoršujúca sa bezpečnostná situácia vo Francúzsku

Vyhlásenie eurokomisárky Johanssonovovej vyšlo pár dní na to, ako sa v Paríži v sobotu 2. decembra blízko Eiffelovej veže uskutočnil útok 26-ročného islamského radikála. Jeho príbeh a motívy presne ukazujú, akému veľkému problému momentálne Európa čelí.

V uliciach znovu vo zvýšenej miere hliadkujú vojaci a zaviedli sa aj náhodné kontroly batožiny v prostriedkoch verejnej dopravy.Zdieľať

Francúzsko je v stave zvýšenej pohotovosti od začiatku vojny medzi Izraelom a Hamasom. Krátko po začiatku vojny, 13. októbra 2023, zaútočil islamský radikál v meste Arras na školu a zabil pritom jedného učiteľa a ďalších troch zranil. Po tomto útoku sa premiérka Élisabeth Borneová rozhodla znovu zvýšiť stav ohrozenia francúzskeho protiteroristického plánu Vigipirate na najvyššiu úroveň „Urgence attentat“, čo výrazne zmenilo každodenný život.

V praxi to znamená, že v uliciach znovu vo zvýšenej miere hliadkujú vojaci a zaviedli sa aj náhodné kontroly batožiny v prostriedkoch verejnej dopravy.

Zmeny sa výrazne dotkli aj škôl. Na mojej vysokej škole sa výrazne posilnil počet pracovníkov bezpečnostnej služby pred všetkými vchodmi a pred každým vstupom do budovy je nutné ukázať obsah svojej tašky. Cudzie návštevy sú v školách zakázané a každý musí mať svoju tašku alebo batožinu stále pri sebe.

1100 útokov proti Židom za mesiac Macron neprišiel na pochod proti antisemitizmu pre účasť Le Penovej

Ján Cipár

Kým podpora vyhlásenia o odsúdení islamofóbie či podpore LGBTI+ komunity nie je na francúzskych univerzitách žiadny problém, odsúdenie antisemitizmu ním očividne je.

Úzke kontakty medzi teroristami

Ani všetky tieto opatrenia však nezabránili útoku, ktorý sa stal 2. decembra. Tento útok znovu ukázal, aké ťažké je pre tajné služby vyrovnať sa s útokmi osamelých, zradikalizovaných mladých ľudí. Útočník iránskeho pôvodu, Armand R., ktorý nožom zabil náhodného okoloidúceho turistu a ďalších dvoch zranil kladivom, bol totiž francúzskym spravodajským službám dobre známy.

V roku 2016 bol dokonca vypočúvaný spravodajskou službou DGSI, pretože bol podozrievaný z prípravy útoku v časti Paríža „La Défense“ a tiež z plánu odísť bojovať do Sýrie, za čo dostal štvorročný trest vo väzení.

Svoj decembrový útok priamo na mieste zdôvodnil podporou Francúzska voči Izraelu a tým, že nechce, aby boli moslimovia zabíjaní „či už v Afganistane, alebo Palestíne“. V minulosti dlhodobo podstupoval psychiatrickú liečbu, pár mesiacov pred útokom s ňou však náhle prestal.  

Vo Francúzsku je každý rok prepustených približne 80 teroristov odsúdených za islamský terorizmus, a tak sa stále rozširuje okruh ľudí, ktorých musia spravodajské služby sledovať.Zdieľať

Armand R. nepochádzal z hlboko veriacej rodiny, jeho rodičia utiekli z Iránu v 90. rokoch a k islamu sa správali ľahostajne. On sám sa zradikalizoval až počas puberty sledovaním internetu a v džihádistických komunitách. Z väzenia vyšiel až v roku 2020 a do apríla 2023 bol pravidelne kontrolovaný bezpečnostnými zložkami.

Aj tento útok ukázal, že vyriešenie problému džihádistov, ktorí sú prepúšťaní po skončení trestu z väzenia, sa javí čoraz akútnejší. Iba vo Francúzsku je každý rok prepustených približne 80 teroristov odsúdených za islamský terorizmus, či už v podobe plánovania, alebo zapojenia do bojov v Sýrii či Iraku, a tak sa stále rozširuje okruh ľudí, ktorých musia spravodajské služby sledovať.

Tento útok zároveň odhalil obrovskú mieru prepojenia medzi rôznymi útočníkmi za posledné roky. Armand R. bol v kontakte s Abdoullakhom Anzorovom, ktorý v roku 2020 vo francúzskej škole zabil učiteľa Samuela Patyho, s Larossim Abbalaom, ktorý v roku 2016 zabil policajta a jeho partnerku, a tiež s Adelom Kermicheom, ktorý v roku 2016 počas omše zabil 85-ročného kňaza Jacquesa Hamela. Obrovská miera kontaktov medzi týmito útočníkmi bola pre všetkých prekvapujúca.

Obavy z prípravy Olympijských hier

Už o pár mesiacov sa navyše majú v Paríži začať Letné olympijské hry, ktoré budú pre bezpečnostné zložky nočnou morou. Už dnes vyvoláva ich príprava silné napätia medzi viacerými úrovňami vlády. Na príprave sa totiž podieľa konzervatívna predsedníčka regiónu Île-de-France Valérie Pécresseová, socialistická primátorka Paríža Anne Hidalgová a minister dopravy za Macronovu stranu Clément Beaune.

V posledných mesiacoch sa šírili videá o zvýšenom výskyte ploštíc vo verejnej doprave, ktoré vzbudzovali vážne obavy. Pred pár týždňami Hidalgová navyše vyhlásila, že verejná doprava v Paríži nebude pripravená na nápor počas Olympijských hier, čo Beaune označil za politickú zradu zo strany primátorky. Rovnakým problémom bude aj bezpečnosť, na ktorú budú vynaložené obrovské prostriedky.

Ešte pred súčasnou situáciou na Blízkom východe sa odhadovalo, že na každý deň Olympijských hier bude potrebných 30-tisíc policajtov a približne 17-tisíc agentov súkromných bezpečnostných služieb. Zároveň bude mobilizovaných 15-tisíc vojakov počas celého času trvania.

Po začiatku konfliktu sa však bezpečnosť ešte navýši a očakáva sa výrazné posilnenie ochrany izraelskej delegácie, voči ktorej už existujú konkrétne hrozby.  

Komentár

Robia si z nás srandu Bruselský terorista ako ilustrácia európskej migračnej politiky

Alexandr Vondra

Belgické orgány o jeho kriminálnej minulosti a radikalizácii vedeli, ale nemali čas to preveriť, pretože takýchto Abdessalemov mali v tom čase veľa.

Rastúce hrozby aj v ďalších krajinách

Francúzsko však nie je jedinou krajinou, kde sa bezpečnostná situácia zhoršuje. Na konci októbra bol v Nemecku zatknutý 29-ročný mladík, ktorý chystal útok na pro-izraelskú demonštráciu. V Dolnom Sasku bol na začiatku decembra zatknutý mladík, ktorý plánoval útok na Vianoce, a ďalší, len 15-ročný mladík, bol zatknutý v Severnom Porýní Vestfálsku z dôvodu prípravy útoku na vianočné trhy.

Ostražitosť sa zvyšuje aj v Spojených štátoch. Predstavitelia ministerstva spravodlivosti a vnútorných záležitostí USA už vydali pokyny pre výraznejšiu pohotovosť lokálnym bezpečnostným zložkám z dôvodu zvýšenej pravdepodobnosti útokov. Tieto útoky by podľa nich mohli primárne smerovať na „synagógy, kostoly a na členov židovskej komunity“.

Vojna medzi Izraelom a Hamasom predstavuje pre viaceré džihádistické skupiny ideálny priestor na verbovanie nových prívržencov, pričom takéto skupiny sú veľmi aktívne a inovatívne práve na internete.Zdieľať

Podľa Neila Basua z Metropolitnej polície v Londýne súvisí súčasný výrazný nárast radikalizácie ešte s pandémiou. Počas nej totiž veľké množstvo zraniteľných a marginalizovaných mladých ľudí bolo počas lockdownov odkázaných iba na online priestor, kde boli vystavení zvýšenému množstvu propagandy.

Vojna medzi Izraelom a Hamasom predstavuje pre viaceré džihádistické skupiny, ako je Islamský štát či Al-Káida, ideálny priestor na verbovanie nových prívržencov, čo sa vo výraznej miere už deje, pričom takéto skupiny sú veľmi aktívne a inovatívne práve na internete.

Kedykoľvek sa konflikty na Blízkom východe vyostria, je možné pozorovať nárast extrémizmu v Európe. Predstavitelia bezpečnostných zložiek teraz dúfajú, že súčasný konflikt nespustí rovnakú vlnu útokov, akú sme v Európe zažili v rokoch 2014 až 2017.