Polemika k zmene volebných obvodov Fico nám chce pomôcť, nechajme ho robiť chyby

Prvého októbra 2023 sme zistili nové rozloženie slovenskej Národnej rady. Ako mohli dopadnúť prvé voľby po reforme regiónov? 

Ako dopadli bez reformy, už všetci dobre vieme. Niekto vyplačkáva, niekto dáva novej vláde prvých 100 dní, niekto nečaká a rýchlo hádže ešte teplé volebné výsledky do Pandorinho excelu.

V zápale počítania zabúdame, aký je politický systém dynamický. Keď sa mení dopyt v podobe volebného systému, mení sa aj ponuka politických strán. Ak by to tak nebolo, tak by sa napríklad v roku 2001 do prvých volieb do VÚC nikto neprihlásil. Však pred tým nič ako VÚC neexistovalo. Chcel by som vám priblížiť tri dynamické princípy, s ktorými statická excelovská tabuľka neráta.

Imaginárnemu Slovensku sa v Matovičovej, Hegerovej alebo Ódorovej vláde podarila veľká štrukturálna reforma. Urobilo poriadok v kompetenciách centra a regiónov. Zároveň zmenilo volebný systém a dovolilo regiónom vyberať vlastné priame dane.

Prvého októbra sa reforma naplno prejavila vo volebných výsledkoch. Viac volebných obvodov a zároveň zachovanie pomerného systému úplne zmenilo dynamiku.

Pozícia autoritatívnych lídrov politických strán bola oslabená. Malí Napoleonovia slovenskej politiky mohli viesť kandidátku len v jednom volebnom obvode. Vo zvyšných deviatich obvodoch museli nominovať regionálnych lídrov, ktorých ľudia na lokálnej úrovni dobre poznajú, ktorým dôverujú, v regióne reálne bývajú a prežívajú v ňom všetky radosti aj starosti. „Parašutisti“ bez trvalého bydliska v danom obvode boli zakázaní. Niektorí regionálni lídri získali vo svojom obvode viac preferenčných hlasov ako celoštátny predseda. Takáto dynamika nakopla konkurenciu vnútri politických strán. Žiaden autoritatívny líder si nemôže byť istý, že bude k svojej stoličke zabetónovaný navždy. Z dlhodobého hľadiska to viedlo k boju o predsedov trón namiesto nekonečného zakladania ďalších a ďalších strán.

Extrémne liberálne alebo extrémne konzervatívne či ľavicové strany žali úspech vo svojich baštách. Liberálne strany vo veľkých mestách, konzervatívne zasa na vidieku. Ak chceli zaujať voličov mimo svojich primárnych obvodov, museli „obrúsiť hrany“ svojho programu. Museli zjemniť rétoriku a viac načúvať lokálnym požiadavkám priemerného voliča v tom-ktorom obvode. Niektorým sa to podarilo a aj mimo svojich hlavných obvodov uhrali aspoň pár poslancov. Kto nezjemnil rétoriku, išiel na smetisko dejín alebo sa stal marginálnou stranou. Z dlhodobého hľadiska to viedlo k spájaniu demokratického spektra, ktoré je 30 rokov na Slovensku viac-menej nevládne. Nebude si práve Fico po spájaní demokratického spektra najviac trhať vlasy? Špeciálne ak ho spôsobí on sám.

Najväčšia zmena nastala v „odkrytí kariet“ jednotlivých strán. Pri desiatich volebných obvodoch si nevystačíte s populistickými návrhmi a veľkými gestami. Musíte priniesť konkrétne riešenia konkrétnych problémov konkrétnych regiónov.

Žiadne centralistické výstavby bytov alebo plošné sociálne balíčky, či bezbrehé tlačovky o znárodňovaní čohokoľvek. Gemer potrebuje riešiť dlhodobú nezamestnanosť, Zemplín výstavbu diaľnice, Bratislava platy učiteľov a Novohrad cyklotrasu do Maďarska. Problémy rómskej komunity na východe musíte riešiť úplne inak ako na juhu Slovenska, kde v podstate nie sú osady východoslovenského typu. Ako strane vám neostáva nič iné, len spolupracovať s regionálnymi lídrami a načúvať potrebám ľudí v regiónoch. Keď si v nejakej oblasti skutočne neviete ako strana rady, ľahko prídete na to, že daná kompetencia by mala patriť regionálnym politikom, ktorí sa s ňou vedia popasovať lepšie. V tom vidím z dlhodobého hľadiska najväčší prínos.

Realita po voľbách je však iná. Žiadna reforma regiónov sa v minulých voľbách nekonala. Ak nepočítame zabetónovanie volebného systému do ústavy, nekonala sa ani reforma politického systému. Politický systém na Slovensku nefunguje dobre. Plodí ďalších a ďalších pokrivených Napoleonov, ktorí sú v slovenskej politike zabetónovaní už 30 rokov. Bez zmeny dopytu v podobe volebného systému sa ponuka politických strán nezmení. Nemáme čo stratiť.