Od prevratu na TikToku do občianskej vojny Mjanmarská junta je pod tlakom, armáda stráca kontrolu nad krajinou

V Mjanmarsku, ktoré je známe aj pod starým názvom Barma, už asi dva a pol roka zúri občianska vojna medzi pučistami a demokratickou vládou.

Od svojej nezávislosti v roku 1948 bolo Mjanmarsko väčšinou vojenskou diktatúrou. Armáda (Tatmadaw) prevzala moc v roku 1962 a vládla s krátkou prestávkou až do roku 2011, keď bola obnovená vláda parlamentu.

V prvých voľbách 2011 však nesmela kandidovať najdôležitejšia opozičná strana Liga pred demokraciu (NLD). V prvých slobodných voľbách v roku 2015 však NLD definitívne prevalcovala kandidátov armády a získala viac ako 80 percent slobodne volených poslancov.

Armáda si však ponechala časť moci a ďalej nominovala štvrtinu poslancov, navyše vôbec nepodliehala vládnej kontrole a tvorila štát v štáte.

Obzvlášť kruto sa ukázala moc armády po roku 2017, keď spustila sústredené prenasledovanie moslimskej menšiny Rohingov. Moslimovia vo väčšinovo budhistickom Mjanmarsku, kde takmer 90 percent populácie tvoria budhisti, tvorili po kresťanoch (6 percent) druhú najväčšiu menšinu (4 percentá). No upierajú sa im základné práva, napríklad podľa zákona o občianstve z roku 1982 nemajú nárok na mjanmarské občianstvo.

Puč na TikToku

Od roku 2015 sa už aj tak napäté vzťahy medzi budhistami a moslimami ďalej vyostrili. Mjanmarská armáda začala rozsiahle etnické čistky v provincii Rachin (známej aj pod historickým názvom Arakan), kde okrem väčšinových budhistických Rachinčanov žila početná moslimská menšina.

Iba počas prvého roka bojov 2017 – 2018 armáda zabila prinajmenšom 24-tisíc Rohingov, 18-tisíc žien bolo znásilnených a viac než 30-tisíc Rohingov stratilo dom pre podpaľačstvo. Necelý milión Rohingov ušiel do Bangladéša, kde dnes žije viac Rohingov než v domácom Mjanmarsku.

Prenasledovanie si vyslúžilo ostrú kritiku zo strany zahraničia, pričom kritika sa obracala aj na premiérku Aun Schan Su Ťij, ktorá za svoje zásluhy pri obnovení demokracie získala Nobelovu cenu za mier. Kritici premiérke vyčítali spoluzodpovednosť za genocídu páchanú na Rohingoch a považovali jej konanie za diskreditáciu prestížneho ocenenia. Jej zástancovia však argumentovali, že premiérka nemá toľko moci, aby dokázala kontrolovať armádu, a keby sa aj pokúsila obmedziť moc armády, bola by okamžite zosadená.

To sa napokon aj stalo. Vo voľbách v novembri 2020 premiérkina strana Národná liga za demokraciu získala 258 poslancov a 138 senátorov, kým proarmádna strana USDP na čele s bývalým generálom získala mizerných 26 poslancov a 7 senátorov. Armáda síce smela obsadiť ďalších 110 z dohromady 440 poslaneckých kresiel svojimi nominantmi, no to bolo málo.

Ráno 1. februára 2021 preto spustila puč, ktorý sa rýchlo dostal na titulky svetových médií: kolónu vojenských vozidiel v hlavnom meste totiž zachytilo video mladej Mjanmarčanky pri rozcvičke.

Operácia 1027

Odvtedy sa situácia rýchlo vyostrila. V priebehu prvých týždňov po prevrate armáda zabila asi dvetisíc Mjanmarčanov, ktorí demonštrovali proti prevratu alebo ktorých podozrievala z podpory demokracie, a dala popraviť zatknutých aktivistov.

Tí sa však nedali zastrašiť a začali svoje domovy a obce pred armádou brániť aj so zbraňou v ruke. Na ich stranu sa postavili aj armády etnických menšín a zvyšky zosadenej demokratickej vlády vyhlásili v máji 2021 založenie vlastnej armády, Ľudovej obrannej sily (PDF).

Odvtedy si vojna vyžiadala viac než 40-tisíc obetí. Armáda je na ústupe. Kým začiatkom roka 2023 musela priznať stratu kontroly nad asi tretinou územia, dnes sa odhaduje, že veľkosť územia, ktoré drží pod svojou kontrolou, zahŕňa menej než polovicu územia, i keď naďalej kontroluje väčšinu populačných centier.

Podľa War on the Rocks mjanmarská opozícia len za posledný mesiac dobyla asi 150 základní a mnohé mestá. „Mjanmarská armáda je zraniteľnejšia ako kedykoľvek za posledné polstoročie,“ píše Lucas Myers z amerického Wilson Center pre War on the Rocks.

Slabosť armády

Neúspech pučistov na bojisku nie je celkom nečakaný.

Odboju sa vzdávajú armádne jednotky vo veľkosti celých práporov a výcvik armádami etnických menšín rýchlo premenil PDF na úspešnú bojovú silu. Ešte v júni preto Council for Foreign Relations (CFR) písal, že straty 15 padlých denne na strane armády presahujú straty odboja a nie sú dlhodobo udržateľné, čo podľa CFR bolo znakom, že armáda občiansku vojnu prehráva.

Pre nízku obľubu v dôsledku prevratu aj pre porážky na bojisku je dnes mjanmarská armáda výrazne menšia než ešte pred niekoľkými rokmi. Kým vtedy počítala 300- až 400-tisíc vojakov, dnes ich je už len okolo 150-tisíc a z toho má byť len 70-tisíc skutočne spôsobilých boja.

Armáda sa preto vo svojom boji opierala o delostrelectvo a letectvo, ako aj vysokomobilné elitné jednotky ľahkej pechoty, ale podľa analytikov aj tieto sú už vyčerpané a armáda ich nedokáže preskupovať dostatočne rýchlo, aby pokryli všetky fronty súčasne.

Dodatočným problémom pre juntu je, že jeden z jej najdôležitejších dodávateľov zbraní – Rusko, ktoré Mjanmarsku predalo aj stíhačky Su-30 – môže vzhľadom na vojnu na Ukrajine len veľmi obmedzene vyvážať zbrane či servisovať tie vyvezené.

Úspech ofenzívy však nemožno vysvetliť iba slabosťou armády po puči, ale aj silou menších armád etnických menšín. Etnickí Barmčania totiž tvoria len dve tretiny obyvateľstva Mjanmarska, kým zvyšná tretina sa delí na rôzne menšie etniká, ako sú Čin, Šan, Karen, Mon, Wa, Rachinčania a mnohé ďalšie.

Tieto menšie skupiny historicky konkurovali s centrálnou vládou a žiadali federalizáciu štátu a ďalekosiahlu autonómiu. Armáda doteraz aplikovala princíp rozdeľuj a panuj a aspoň dočasne bola ochotná robiť ústupky výmenou za neutralitu ostatných etnických skupín, čo jej vždy umožňovalo držať akéhokoľvek vyzývateľa v šachu.

Tento model vládnutia prestáva fungovať: „Ako povedal hovorca TNLA [Národno-oslobodzovacej armády Ta’ang, jednej z etnických menšín] pre BBC, jeho skupina už nevidí žiadnu hodnotu v rokovaniach s vojenskou vládou, pretože im chýba legitimita. Akúkoľvek dohodu, ktorú uzavrú, by budúca zvolená vláda zrušila. Ta’ang, Kokang a Wa majú spoločný cieľ získať pre svoj ľud ústavné uznanie štátnosti v rámci nového federálneho systému,“ píše BBC.

Rola Číny

Úspešná ofenzíva môže podľa odborníkov naznačovať aj zmenu v nazeraní Číny na prebiehajúci konflikt. Peking doteraz podporoval vojenskú juntu, najmä kvôli zachovaniu stability v regióne, ale aj preto, že komunistická strana Číny nedôveruje demokratickým hnutiam, ktoré sú tradične blízke skôr iným demokratickým štátom v Európe či Severnej Amerike.

Ďalším kľúčovým záujmom Číny je však boj proti organizovanému zločinu, ktorý prekvitá v mjanmarsko-čínskom pohraničí a zarába nielen pašovaním drog aj ľudí, ale aj podvodníctvom v kyberpriestore.

Škody spôsobené týmto zločincami sa počítajú v miliardách, páchateľmi sú často samotné obete pašerákov. Tí ich nútia pracovať v „podvodníckych farmách“, pričom obete sú často občanmi Číny.

Z tohto dôvodu Peking tlačil na juntu, aby niečo proti organizovanému zločinu podnikla, no keďže zločincami sú neraz sami príbuzní alebo iní podporovatelia vojenského režimu, veľa sa zatiaľ neudialo. Ako sa nazdáva britská BBC, opozícia si zrejme dokázala kúpiť tichý súhlas Číny prísľubom, že po prevzatí moci v pohraničí zlikviduje podvodnícke farmy.

Aj keď Čína rozhodne nie je fanúšikom demokratických hnutí, už vôbec nie takých, ktoré sú ochotné za demokraciu aj skutočne bojovať, je dostatočne pragmatická, aby sa vedela dohodnúť s kýmkoľvek, ak to bude v čínskom záujme.

To je dobrou správou pre opozíciu, ktorá môže dúfať, že Peking sa nebude viazať na potápajúcu loď a v kľúčovom momente podporí odboj – ak už pre nič iné, tak len preto, aby nestál na strane porazených a neohrozil dobré vzťahy s budúcou vládou.

Menej dobrou správou však je, že Mjanmarsko sa dnes čoraz viac podobá takzvanému „failed state“. Polovica obyvateľov žije v chudobe, kolabuje školstvo aj zdravotníctvo.

Podľa CFR môže opozícia nakoniec dosiahnuť Pyrrhovo víťazstvo: „Tatmadaw [armáda] je zúfalá sila, ktorá vie, že bude čeliť zodpovednosti vrátane možných medzinárodných tribunálov pre jej vrchných veliteľov, ak prehrá.“ Je preto pravdepodobné, že junta sa bude moci držať zubami-nechtami, nehľadiac na civilné obete ani devastáciu krajiny.