Ceny energií | Je možné, že príde k zdraženiu, súčasná štátna pomoc je neudržateľná

Koniec roka sa blíži a s ním aj platnosť štátnych dotácií, ktoré zaručili, že ľudia nepocítili strmý nárast cien energií. Vláda Roberta Fica však zatiaľ žiadne nové riešenie nenavrhla. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví pritom už upozornil, že ak štát nepríde so žiadnym kompenzačným mechanizmom, ceny plynu vzrastú o sto percent.

Ministerka hospodárstva Denisa Saková tento týždeň uviedla, že v tejto súvislosti stále prebiehajú stretnutia s ministerstvom financií aj ÚRSO. „Robíme, čo sa dá. (...) Snažíme sa dať všetko do najlepšieho konsenzu tak, aby ľudia netrpeli nejakým prípadným navýšením cien energií,“ povedala v pondelok po rokovaní vlády.

Pri inej príležitosti, krátko po nástupe na rezort hospodárstva, sa vyjadrila podobne, no už nehovorila o tom, že by sa ceny nemali navyšovať vôbec. „Na ministerstve hospodárstva pokračujeme v intenzívnej práci, aby sme dosiahli ceny energií také, aby ich naši občania vedeli zaplatiť,“ povedala.

Aj Fico pri návšteve Sakovej rezortu uviedol, že ľuďom a podnikateľskému sektoru pomoc s energiami sľúbili a ministerke prisľúbil plnú podporu.

Nejaké opatrenia teda určite prídu, otázka však je, či sa zachovajú ceny z tohto roku alebo príde určité navýšenie. Tohtoročné kompenzácie totiž štát vyšli veľmi draho a sú teda dlhodobo neudržateľné. Len za prvý polrok na tento účel išlo 560 miliónov eur.

Hlavné slovo pri rozhodovaní o výške podpory bude mať podľa zistení Denníka N minister financií Ladislav Kamenický, ktorý prerozdeľuje štátne peniaze. Ten sa už musí vyrovnať s jedným veľkým výdavkom vo forme 13. dôchodkov, ktoré si vyžiadajú asi 800 miliónov.

Ak by sa mali zachovať súčasná pomoc s cenami energií, podľa štátnych analytikov by to v budúcom roku vyšlo na 1,5 miliardy eur. Tento balík sa v situácii, v ktorej sa verejné financie nachádzajú, bude hľadať iba ťažko. Je teda dosť možné, že určité zdraženie energií predsa len príde.

Mierne zvýšenie cien

To, aké možnosti štát má, pred svojím odchodom načrtol ešte predchádzajúci minister hospodárstva Peter Dovhun.

Tou prvou by bolo zachovanie cien z tohto roka. Relatívne nízke ceny pre domácnosti štát zaručil tým, že ceny energií zastropoval. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví síce určil cenu podľa vývoja na trhoch, ľudia však platili cenu, ktorú vláda presne určila. Rozdiel medzi touto a reálnou cenou dodávateľom doplácal štát. Toto opatrenie je však mimoriadne drahé, a teda dlhodobo neudržateľné.

Štát by mohol podľa Dovhuna pristúpiť k miernemu navýšeniu cien. Ceny elektriny aj plynu by tak vzrástli o 20 percent, ceny tepla z centrálnych teplární maximálne o 20 eur.

V prípade elektriny v skutočnosti nie je veľký problém. Štát sa totiž so Slovenskými elektrárňami dohodol, že naďalej bude dodávať určité množstvo elektriny za zvýhodnenú cenu. 20-percentný nárast koncovej ceny by teda tvorili ostatné poplatky, ktoré do nej vstupujú. To, akú výšku dosiahnu, nie je ešte jasné, ide teda iba o odhad analytikov ministerstva hospodárstva.

Predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Andrej Juris však v rozhovore pre denník Pravda povedal, že je veľká šanca, že poplatky budú v budúcom roku nižšie. „Avšak treba zároveň povedať, že celý cenový reťazec pri elektrine je dnes zastropovaný štátom. Zastropované sú okrem silovej zložky aj poplatky za distribúciu, TPS a TSS na úrovni roka 2022,“ upozornil.

Juris teda hovoril o znížení oproti reálnej cene týchto poplatkov, nie oproti tej zastropovanej.

Vláda sa však v programovom vyhlásení zaviazala, že „využije všetky dostupné a efektívne nástroje na zníženie poplatkov, ktoré vstupujú do koncových cien elektrickej energie, zemného plynu a tepla“.

Väčším problémom ako elektrina je plyn. Aj tu by podľa návrhu mohlo prísť k navýšeniu cien o 20 percent, to by však stále nestačilo na pokrytie skutočného nárastu ceny. Rozdiel by aj naďalej doplácal štát. Podľa odhadov by takáto zredukovaná, ale stále masívna pomoc vyšla štát na 950 miliónov eur.

Zvýhodnená cena za cenu šetrenia

Ďalším variantom navrhnutým Dovhunovým tímom je zavedenie limitovanej pomoci, ktorá by spotrebiteľov motivovala šetriť. Štátom dotovaná cena by totiž platila iba na 80 percent spotreby z roku 2021. Za to, čo by domácnosti spotrebovali navyše, by už platili plnú sumu, ktorá by bola asi o sto percent vyššia, ako je aktuálne. S podobným nápadom prišiel na začiatku aj bývalý minister hospodárstva Richard Sulík, nakoniec sa však nepretavil do reality.

V Dovhunovom návrhu by však aj dotovaná cena bola o 20 percent vyššia ako v tomto roku.

Ako na tlačovej konferencii uviedol bývalý štátny tajomník Branislav Sušil, v prípade, že by domácnosť začala šetriť až v budúcom roku, by náklady na plyn nemuseli vzrásť vôbec. Cena by totiž vzrástla, ich spotreba by však klesla a konečný výsledok by bol teda nezmenený stav.

Takéto nastavenie by štát vyšlo na necelých 800 miliónov eur.

Ďalším variantom je adresná pomoc pre zraniteľné skupiny. Takýto typ pomoci je zväčša preferovaný ekonómami, pretože znižuje náklady a zameriava sa na tých, ktorí pomoc naozaj potrebujú. Problém však je s nastavením a s určením toho, kto dotácie skutočne potrebuje.

Práve to si však dáva za cieľ nová vláda Roberta Fica. O riešení vysokých cien energií sa v programovom vyhlásení vlády nepíše veľa, obsahuje však prísľub, že vláda „pristúpi k jednoznačnej legislatívnej úprave energeticky zraniteľných odberateľov za účelom osobitnej a adresnej pomoci pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva a podnikov“.

Nie je však jasné, či to bude znamenať zvýšenie pomoci tejto skupine alebo škrty v plošnej pomoci.

Naše ceny patria k najnižším v EÚ

V prospech aspoň mierneho zvýšenia cien energií pre domácnosti hovorí aj fakt, že v rámci Európskej únie patria slovenské ceny plynu k najnižším. Menej ako my platia už iba Chorváti a Maďari. Ako ukazujú dáta Eurostatu, kým Slováci platia za jednu kilowatthodinu plynu 0,057 eura, susední Rakúšania platia takmer trojnásobok, a to 0,156 eura.

Najviac za plyn zaplatia Holanďania, kde jedna kilowatthodina stojí 0,25 eura. Výrazne viac ako my platia aj Česi, a to 0,11 eura.

Bude teda zaujímavé sledovať, ako si vláda poradí s touto neľahkou úlohou. Jedna vec je však istá. Nejaké opatrenia určite prídu, ak by totiž neprišli, cena plynu pre domácnosti by vzrástla dvojnásobne. A to si vláda, ktorej politické strany hlásali boj s drahými energiami, nemôže dovoliť.