O holandských voľbách Kresťanská demokracia padne na dno, získa na tom nevšedný katolícky politik

Bývalá štátostrana, ktorá tradične zastupovala aj poľnohospodársky vidiek, musí pykať za takzvanú „dusíkovú politiku“. Tá vyvolala v Holandsku skutočné povstanie sedliakov, ktorých dokonca Donald Trump pochválil ako „bojovníkov proti klimatickej diktatúre“.

Podľa prieskumov chce šesť percent Holanďanov voliť protestné protizelené a protisystémové hnutie BBB (BoerBurgerBeweging – Sedliak – občan – hnutie) a do 18 percent novú stranu Nieuw Sociaal Contract (Nová spoločenská zmluva), kresťansko-sociálny projekt veriaceho katolíka so sýrskopravoslávnou manželkou Pietera Omtzigta.

Omtzigt, originálna aj ťažká povaha, je prominentným odídencom z CDA. Zažil tam niečo, čo sa dá opísať ako – v tomto poradí – mobbing, burnout a vzopretie. Ako víťaz alebo jeden z víťazov volieb si môže nárokovať úrad premiéra, krátko pred voľbami však vyhlásil, že chce ďalej pracovať ako poslanec v 150-člennom parlamente Tweede Kamer.

Voliči Kresťanskodemokratickej strany CDA, ktorá dlhé desaťročia dodávala Holandsku premiéra, utekajú všetkými smermi: prieskumy jej dávajú tri percentá.Zdieľať

Voliči CDA, ktorá dlhé desaťročia dodávala Holandsku premiéra, medzitým utekajú všetkými smermi: prieskumy jej dávajú tri percentá. Keďže Holandsko nepozná hranicu zvoliteľnosti, zopár poslancov tejto strany voliči do parlamentu asi pošlú.

Tak ako mnohé iné kresťanskodemokratické strany západnej Európy, aj CDA je už nejaký ten čas dezorientovaná. Pod vedením nového komisára EÚ pre klímu, človeka z McKinsey a bývalého ministra financií Wopkeho Hoekstru sa strana chcela vyprofilovať ako najostrejší bič na zadlžené južné krajiny EÚ, zároveň však aj ako „strana rodiny“. O sociálno-etické otázky pritom neprejavuje záujem, volebný program je nevýrazný a mainstreamový, terajšia kandidátka je podľa módy usporiadaná zipsovým systémom muž – žena – muž – žena.

Ako holandsky hovoriaci reportér, ktorý tak raz za rok cestuje do Holandska, mám v CDA „starého známeho“: volá sa Derk Boswijk, má iba 34 rokov a dnes je už číslom tri kresťanských demokratov.

Ako dokumentuje kniha Henk, Ingrid en Alexander, progresívny politik Alexander Pechtold navštívil v roku 2012 voličov pravicového populistu Geerta Wildersa a pokúšal sa ich pri fľaši dobrého vína obrátiť na pravú progresívnu vieru. Boswijk bol vtedy jedným z navštívených.

Vtedy 22-ročný mladík – mal už vlastnú firmu, šatník plný oblekov a hovoril, že „využil svoju šancu“ – ocenil Wildersovu „jasnosť“ voči moslimom. Nesúhlasil s Petzoldovým názorom, že Holandsko musí dať svojim moslimom „dve generácie“ na integráciu: „Neverím tomu, ja zažijem už ich tretiu generáciu.“ V tom čase takisto povedal: „Nechcieť si podať ruku so ženami, to nemôže byť.“

Islam nenávidiaci Wilders ani v roku 2023 nezmizol z politickej scény. Prieskumy dávajú jemu a ďalším pravicovým populistom viac ako 15 percent.Zdieľať

Mimochodom, islam nenávidiaci Wilders ani v roku 2023 nezmizol z politickej scény. Prieskumy dávajú jemu a ďalším pravicovým populistom viac ako 15 percent.

Krátko po prečítaní Pechtoldovej knihy o Wildersových voličoch som zachytil, že Boswijk vstúpil do politiky. Urobil rýchlu kariéru: regionálny parlament Utrecht, predseda tamojšej frakcie, celoštátny parlament. Ambiciózny švihák sa prekvapivo rozhodol pre nudnú vládnu CDA, v ktorej odrazu presadzoval samé nevýrazné postoje.

Aby si CDA udržala svoj vidiecky elektorát, hľadala tento rok lídra ďaleko od holandskej miliónovej aglomerácie Randstad. Našli Randstadčana Boswijka a Rotterdamčana pózujúceho pred mrakodrapmi – a vybrali si Rotterdamčana.

Ten hrdo vyhlásil, čo sa v tejto nadkonfesionálnej strane hodí – že je „protestant s katolíckym srdcom“. Pád strany však nevedel zastaviť.

Boswijk aspoň žije na dedine. Odkedy je v špičkovej politike, už mi neodpovedá na e-maily, tak som sa išiel pozrieť na jeho „dedinu“.

Ako hovorca CDA pre poľnohospodárstvo, ktorý od roku 2021 spoluformuloval osudnú „dusíkovú politiku“ (stikstofbeleid) holandskej vlády, platí aj vysokú osobnú cenu: v lete 2022 oznámil, že pre demonštrujúcich farmárov na niekoľko dní do haagskeho parlamentu nepríde: „Zostávam doma s rodinou. Včera večer, keď som bol ešte v práci, bola doma návšteva – pred očami mojich detí vo veku 4 a 7 rokov (!).“

Kockengen sa nachádza na najširšej diaľnici v Holandsku a možno ho považovať – v tomto poradí – za predmestie Utrechtu, Amsterdamu a trošku ešte aj toho Haagu. Nachádzajú sa tu dva časom overené vodné toky, jeden dal vykopať utrechtský biskup v roku 1385 a druhý holandský gróf v roku 1413. Kravy na mokrých lúkach, monotónne radové domy a monotónne maličké paneláky, ukrajinskí utečenci žijúci na fare neskorogotického tehlového kostola.

Dal som si kávu v „umeleckej kaviarni“, ktorá sa nachádza v bývalom kostole menšej reformovanej denominácie. Riaditeľka tam pracovala s mierne postihnutou mládežou.

Človek sa tu rozhodne necíti ako na dedine. A keďže Holandsko je krajinou, kde na menšej ploche ako Slovensko žije 18 miliónov ľudí, „holandská dedina“ je sama osebe otáznym pojmom.

Tam, kde sa historické jadro dediny stretáva s novostavbami, sedí Odpočívajúci sedliak. Pomník zhotovený z kusov lakovaného dreva bol postavený na pamiatku „bývalého agrárneho charakteru Kockengenu“ a zobrazuje zamysleného starého sedliaka.

Podnetov na zádumčivosť je tu dosť: človek nikdy nevie, či to, čo vidí, je kanál alebo riečka, či sa nachádza ešte v dedine alebo už v meste. Bydlisko Derka Boswijka tak nejakým spôsobom reprezentuje Holandsko a možno aj hlbšie dôvody na krízu CDA.

Navštívil som niekdajšiu baštu CDA – východoholandskú obec Tubbergen. Vidiecka obec na hranici s Nemeckom je zároveň aj jedným z najviac katolíckych krajov Holandska, čo sa v minulosti prejavilo pomerne masívnou návštevnosťou kostola – a sklonom k sedliackym vzburám. V roku 1971 bol v hneve pre sceľovanie pozemkov podpálený dom starostu a v roku 2022 plánované azylové centrum.

CDA tu ešte pred piatimi rokmi získala 61 percent, v dávnejšej minulosti aj 70 alebo 80 percent. Sedliacke hnutie BBB vyhralo marcové regionálne voľby v celej krajine: v holandskom priemere získalo 20 percent hlasov, rekordných 59 percent však v Tubbergene.

Rozhnevaní poľnohospodári hlavne v roku 2022 blokovali cesty a križovatky v celom Holandsku, malebná líderka BBB Caroline van der Plasová išla na traktore do Haagu. Zaujímavé je, že ani samotná vodkyňa sedliackeho povstania nikdy sedliačkou nebola: van der Plasová – nepraktizujúca katolíčka a dcéra lokálnej političky CDA – je zo 100-tisícového mesta Deventer.

Príčinou jej politického vzostupu bola výlučne dusíková politika, ktorú pôvodne nariadil holandský správny súd a ktorú sa dnes už zosadená štvorkoalícia pod vedením pravicového liberála Marka Rutteho neochotne snažila implementovať.

Malé Holandsko ako tretí najväčší vývozca potravín na svete trpí nadpriemerným znečistením dusíkom: v rokoch 2012 – 2015 to bolo 171,8 na hektár, na Slovensku iba 34,8. Vláda chcela preto znížiť počet hospodárskych zvierat až o tretinu.Zdieľať

Malé Holandsko ako tretí najväčší vývozca potravín na svete trpí nadpriemerným znečistením dusíkom: v rokoch 2012 – 2015 to bolo 171,8 na hektár, na Slovensku iba 34,8. Vláda chcela preto znížiť počet hospodárskych zvierat až o tretinu.

V Tubbergene som navštívil jednu peknú mliečnu farmu. Na pastve sa pásli kravy, ďalšie kravy vandrovali v stodole. Starý farmár – čierne montérky, čierne čižmy, čierne opuchnuté nechty – zavolal mladého farmára, ktorý sa okamžite objavil z moderného krídla statku s kanvicou kávy. Boli priateľskí, ale zastrašovala ma ich hlučnosť, prenikavé pohľady a brutálne nezrozumiteľný dialekt.

Ich statok mal osemstoročnú tradíciu, sedliacke povstania nepovažovali za tubbergenskú obyčaj. Ešte nevedeli, čo ich čaká, rozhodujúca komisia sa ešte neobjavila. „Už boli u môjho švagra,“ povedal starý farmár, „ten musí predať jedenásť zo svojich 40 hektárov na renaturalizáciu.“

Pýtal som sa ich, či ich so 110 kravami považujú za veľkých sedliakov. Starý farmár oslovil svoj mobilný telefón: „Koľko kráv má priemerná holandská farma?“ Mobil odpovedal písomne: 117. Prezradili, že švagor dostal za hektár renaturovanej pôdy 100-tisíc eur. To bolo asi 20 percent nad trhovou cenou, oni sa však pri tejto sume zamračili.

Ich manželky a súrodenci chodia pracovať inde, napríklad ako učiteľky, mladý vedľa farmy inštaluje solárne panely. Keby bol po 800 rokoch posledným statkárom, považoval by to za tragické.

Všetci politici zodpovední za dusíkovú politiku u nich skončili, jednoznačne sympatizujú s BBB. Starý vysvetlil, že problémom v Holandsku je „veľa ľavicových strán, ako napríklad Strana pre zvieratá“. V dôsledku toho už aj videl behať vlka – najprv na Facebooku, potom na vlastné oči.

Sú si plne vedomí, že ani Caroline van der Plasová – hoci v pletenej mikine na traktore pôsobí veľmi autenticky – nie je sedliačka. Podľa nich však má „boerengedachten“ („sedliacke myšlienky“).

Aj favorit volieb Pieter Omtzigt má k paseniu kráv ďaleko. Jeho mesto Enschede má 161-tisíc obyvateľov. Vo vnímaní obyvateľov holandskej megaaglomerácie medzi Amsterdamom a Rotterdamom, ktorých ostatní Holanďania už pre ich tvrdý „trnafský“ prízvuk nemajú v láske, je to však už niečo ako milá dedinka.

Favorit volieb Pieter Omtzigt bol v politickom establišmente už roky outsiderom: proti tlakom aj vo vlastnej CDA robil vyjednávača pre 26-tisíc chudobných rodín, ktoré byrokracia prinútila vrátiť obrovské sumy prídavkov na deti. Zdieľať

Omtzigt bol v politickom establišmente už roky outsiderom: proti tlakom aj vo vlastnej CDA robil „bieleho rytiera“ (vyjednávača) pre 26-tisíc chudobných rodín, ktoré bezduchá nespravodlivá byrokracia prinútila vrátiť obrovské sumy prídavkov na deti. Mnohých tým zachránil pred bankrotom.

Ukázal tým sociálne cítenie. To sa prejavuje aj v programe jeho strany Nová spoločenská zmluva: v niektorých otázkach, ako je bytová politika, sa až ľavicovým slovníkom vyslovuje proti „neoliberalizmu“.

Praktizujúci katolík Omtzigt reflektuje vo svojom programe sociálnu náuku cirkvi – a vychováva v Enschede štyri deti s manželkou, ktorá je sýrskopravoslávnou kresťankou z Turecka. To mu dodáva tak trošku východnú charizmu.

Enschede a susedné nemecké mesto Gronau sú totiž baštami východných kresťanov najmä tureckého pôvodu, ktorí slávia niektoré bohoslužby v Ježišovom materinskom jazyku aramejčine. V Gronaue to bola sýrskopravoslávna farnosť, ktorá počas pandémie zorganizovala PCR drive-in.

V pohraničnom pásme medzi Enschede a Gronauom sa nachádza holandská centrála sýrskej pravoslávnej cirkvi – Kláštor svätého Efréma. V lete 2022 som sa tam v lejaku vydal. Hoci metropolita a väčšina mníchov boli v Indii, aby nakúpili liturgické vybavenie, pustili ma dnu. Dozvedel som sa, že potenciálny víťaz dnešných volieb tam už viackrát navštívil bohoslužbu.