Bol to mizerný rok. Z desiatich zápasov vyhralo Slovensko len tri, strelili sme dokopy iba deväť gólov. Z ambície postúpiť z európskej výkonnostnej C-skupiny vyššie sa stala blamáž. Kazachstan aj Azerbajdžan boli v našej skupine lepší. Slovensku patrila v európskej Lige národov 43. priečka z 55. tímov.

Mačka vo vreci

Nielen prehry, ale aj slabá hra a neschopnosť národného tímu vyprodukovať čokoľvek útočne nebezpečné a najmä priniesť radosť divákom z hry prinútila zväzových funkcionárov počas leta 2022 konať.

Po prvý raz v histórii sa rozhodli vybrať sa zahraničnou cestou a siahnuť ďalej ako do Česka. Na mediálnom zozname síce boli už osvedčení Vladimír Weiss st. alebo český tréner Ivan Hašek, no futbalovú verejnosť prekvapilo neznáme meno Francesca Calzonu.

Muž, ktorý nikdy predtým netrénoval ako hlavný tréner. V talianskej lige bola jeho najzvučnejšia pozícia asistent trénera v Neapole a potom ďalších kluboch zo stredu a spodku tabuľky. Za jeho úspešným „pohovorom“ na Slovensku bola známosť s Marekom Hamšíkom, ktorý ho poznal spod Vezuvu, a jeho odporučenie.

Francesco Calzona a Marek Hamšík. Foto: TASR/Pavol Zachar

Toto všetko vzbudzovalo nedôveru a obavy. Po prvých štyroch zápasoch, keď vlani naj jeseň s reprezentáciou tromi remízami a prehrou dokonal podpriemerný výsledkový rok, kritikov ešte pribudlo.

V marci tohto roku sa začala kvalifikácia na Euro 2024 a my sme do nej vstúpili trnavskou remízou 0 : 0 s Luxemburskom. Piskot 3500 divákov na tribúnach a kritika už aj zo strany bývalých reprezentantov Martina Škrtela či Jána Muchu za Calzonov pozápasový výrok, že je spokojný, hýbali futbalovou žlčou Slovákov.

Známy mág futbalového slova Ladislav Borbély hovoril o trénerskej mačke vo vreci.

O tri dni sa začala skutočná cesta na Euro

Lenže už proti disponovanému Luxembursku Slováci ukázali zmenu štýlu hry. Bolo to ešte kostrbaté, avšak aktívne napádanie súpera s loptou, snaha získať ju už na súperovej polovici, bránenie i útočenie všetkými hráčmi dávali tušiť, že Calzona očkuje do reprezentácie niečo celkom iné.

Časy neatraktívneho bránenia aj bezgólových výsledkov a spoliehania sa na individuálnu schopnosť niekoho vpredu – ktorými sme sa prezentovali dlhé roky predtým – sa skončili. Definitívne to divákom odhalilo až dvojgólové domáce víťazstvo nad Bosnou a Hercegovinou. Takto hrať našu reprezentáciu proti silnejšiemu súperovi ako Faerské ostrovy sme v ostatných rokoch takmer nevideli. Ani vtedy, keď sme postúpili na Euro.

Tento výkon naši zopakovali v dvoch zápasoch proti Portugalsku, a hoci body nepriniesol, hrať vyrovnanú partiu so šiestym tímom sveta bez toho, že by sme stáli v zákopoch pri vlastnej šestnástke, bolo niečo nevídané. Dodnes sme jediní, kto dal v kvalifikácii Portugalsku gól, ba rovno dva.

Počas zápasu Slovenska s Portugalskom je Denis Vavro v súboji s Cristianom Ronaldom, v pozadí Milan Škriniar a Stanislav Lobotka. Foto: TASR/Jaroslav Novák

Výborné výkony v kľúčových častiach zápasov nám priniesli víťazstvá doma nad Lichtenštajnskom aj Islandom. Iste, na Islande, v Luxembursku a aj v Lichtenštajnsku sme za týmito ukážkami moderného futbalu viac zaostali, ako ich zopakovali. Nikoho to dnes netrápi, keďže Slováci tu body nestratili, a hoci aj so šťastím, no dokázali vyhrať stretnutia, kde výkonom na ihrisku predviedli svoju novú tvár len v niekoľko málo minútach.

Aj toto bola zmena. Body sme dokázali vziať aj vtedy, keď nám všetky podľa predvedenej hry azda ani nepatrili. Aj preto sa dnes tešíme z postupu a hľadáme na internete ceny lístkov na júnový šampionát v Nemecku.

Pomáha nám aj kvalifikačné pravidlo

Do roku 2016 sa Slovensko za 23 rokov samostatných kvalifikácií dostalo na vrcholné podujatie iba raz. Majstrovstvá sveta v Južnej Afrike boli zábleskom viacerých pozitívnych okolností, ktoré nám predtým nepriali. Výborná generácia hráčov, väčšina dotesaná v zahraničných ligách, talentovaný tréner, schodní súperi v kvalifikačnej skupine. A potom zase nič.

UEFA sa však v snahe maximalizovať zisky rozhodla, že rozšíri počet účastníkov Eura zo 16 na 24 tímov. Znamená to, že od roku 2016 postupuje na európsky šampionát až 43 percent všetkých tímov, ktoré nastúpia do kvalifikácie.

Slovensku patrila v októbrovom rebríčku UEFA 25. priečka. Len Portugalsko bolo z našej kvalifikačnej skupiny vyššie.
 

Tešíme sa oprávnene, postup a športová radosť z najpopulárnejšieho športu u nás je pre slovenský mikrokozmos jednou z mála radostí, dôvodov na hrdosť i priestorom na chvíľkové zjednotenie rozpoltenej spoločnosti.

Pravda však je, že v takto nastavených kvalifikačných kritériách a v takto vyžrebovanej skupine by bolo veľkým sklamaním na Euro nepostúpiť. Určite väčším ako pred desiatimi alebo dvadsiatimi rokmi. Bolo by potvrdením, že výkonnostná C- kategória, kde sme boli pred rokom a stále sa z nej v Lige národov musíme dostať, nie je náhoda.

Lenže tomu nikto z futbalovej obce nechce veriť a zaslúžený postup je žiadaným dôkazom tohto presvedčenia.

Iný dôvod na radosť

Tešme sa však najmä z toho, že Slováci dokážu predvádzať hru, ktorá robí radosť a ktorá oprávňuje tlieskať, aj keď prehráme – napríklad s Portugalskom. Pretože dáva pocit, že nie sme len tímom, ktorý bráni výsledok a vpredu dokáže dať veľkou náhodou z jednej strely na bránu dva góly ako na Eure 2020 proti Poľsku.

Tešme za, že futbal ľudí baví a lístky si nekupujú len kvôli súperovi, ale aj preto, že chceme vidieť aktívnu a útočnú hru reprezentácie, ktorá sa už podobá na to, čo sledujú na obrazovkách v Lige majstrov či v zahraničných ligách.

Francesco Calzona prišiel na Slovensko so slovami, že chce vrátiť ľudí na reprezentačný futbal a priniesť fanúšikom radosť nielen z víťazstiev, ale aj z hry. To sa mu bezpochyby darí a teraz nám dal pozvánku do Nemecka, kde sa chceme tešiť a nie trpieť pri meraní síl s tými najlepšími. Vidíme, že máme na to predpoklady.

Ladislav Borbély včera povedal, že z mačky vo vreci sa vykľul futbalový kocúr.