Boli sme dvaja

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Boli sme dvaja

Mnohí z nás mali svoje dvojča, len o tom nevedia. Až moderným ultrazvukom sa darí zachytiť, že matka počala dvojčatá, no jeden plod v prvých týždňoch tehotenstva odumrel. Aký to má vplyv na dvojča, ktoré prežilo?

Pamätám si ako dnes na deň, keď sme išli na prvý ultrazvuk s naším prvým dieťaťom. Plní očakávania aj s istou obavou, či bude všetko v poriadku. Z vyšetrenia som odchádzala s plačom. Doktor mi oznámil, že detičky boli dve, živé je však už len jedno. Bola som v tej chvíli vďačná za výber doktora, ktorý mi tú správu oznámil citlivo a vnímal naše dieťa ako osobu, a nie ako bezduchý zhluk buniek. Hanka sa narodila zdravá. Ja sa však dodnes otáčam za dvojičkovskými kočíkmi.

Výskyt počatých dvojčiat nie je ojedinelý úkaz, ich počet podľa štatistík dokonca stúpa. Nie všetky majú však to šťastie narodiť sa. Odumretie jedného dvojčaťa v prvých mesiacoch tehotenstva je realitou, s ktorou sa gynekológovia stretávajú pomerne často, a tento jav odborne volajú „syndróm miznúceho dvojčaťa“. Podľa niektorých psychologických teórií môže táto strata z prenatálneho obdobia zanechať na súrodencovi stopu.

Čoraz viac narodených aj miznúcich dvojčiat

To, že dvojčiat je viac ako v minulosti, potvrdzuje pre Postoj aj gynekológ Marek Dráb: „Pôvodné Hellinsovo pravidlo, ktoré udávalo pravdepodobnosť výskytu dvojčiat 1:97 pôrodov, už dávno neplatí. Odborná literatúra v súčasnosti udáva početnosť dvojčiat po spontánnej koncepcii približne na úrovni 1:85 pôrodov. Stoja za tým aj programy asistovanej reprodukcie, vďaka ktorým je výskyt dvojčat až 15-krát vyšší.“

Vedci tiež preukázali, že po počatí vzniká oveľa viac dvojčiat, ako sa potom reálne naozaj narodí. Dokázať, ako často k tomu dochádza, je sporné, keďže dvojčatá často odumierajú ešte pred prvým ultrazvukovým vyšetrením.

Marek Dráb tvrdí, že je to bežný jav: „Z medicínskeho hľadiska preto musíme pokladať viacpočetnú graviditu za rizikovú, pre lepšiu predstavivosť novorodenecká morbidita (chorobnosť) je 5-krát vyššia ako pri jednoplodovej gravidite a novorodenecká úmrtnosť je dvojnásobne vyššia.“

Veda sa zaujíma o špeciálne súrodenecké páry, skúmajú sa rôzne konštelácie, či ich vznik ovplyvňujú gény alebo aj vonkajšie prostredie. Ale primálo priestoru sa venuje skúmaniu prenatálneho vnímania.

Vedecký spor: Odkedy dieťa vníma?

Ešte pred 50 rokmi si vedci mysleli, že dieťa v maternici nič nevníma. Dnes už vieme, že dieťa v matke vedome zažíva všetko, čo sa okolo neho deje. Cíti nastavenie matky, jej nervozitu, stres, ale aj pohladenia, spoznáva hlasy, vníma hudbu. Dvojčatá v jednej placente vyhľadávajú dotyky jedno druhého.

To, či skorá smrť jednej z dvojičiek môže ovplyvniť správanie sa druhej, ktorá sa narodí, je však veľmi otázne. Aspoň si to myslí prenatálna diagnostička Annegret Geipel z Univerzitnej nemocnice v Bonne, podľa ktorej je vylúčené, aby dieťa, ktoré v prvých týždňoch prenatálneho života prežije smrť svojho dvojčaťa, trpelo úzkostnými pocitmi zo straty blízkej osoby.

Docentka psychológie Daniela Čechová, ktorá je odborníčkou na súrodenecké konštelácie, si však, naopak, myslí, že vplyv na súrodenca to zaiste zanecháva: „Určite to má vplyv, tak na neurobiologickej, ako aj psychickej úrovni. Podobne ako na nenarodené dieťa vplýva matka, je pochopiteľné, že nie je možné poprieť vplyv druhého dieťaťa, s ktorým zdieľa spoločné prostredie. Ale to, aký je to vplyv, sa môžeme len domnievať.“ (Viac v rozhovore so psychologičkou nižšie.)

V Nemecku už dokonca fungujú terapeutické skupinky pre ľudí, ktorí trpia podobnými príznakmi a sú presvedčení, že v prenatálnom období stratili súrodenca. Málokto z nich to má aj naozaj potvrdené, keďže za ich čias to ultrazvuk neodhalil. Väčšina z nich trpí nevysvetliteľným smútkom alebo má podvedomý zvyk kupovať veci v pároch z rovnakého druhu, dokonca vo vzťahoch akoby hľadali svoje dvojča. Taktiež väčšina z nich má problém vychádzať s ďalšími súrodencami.

Správajú sa súrodenci, ktorí stratili dvojča, inak?

Terapeutka mladistvých Ilka-Maria Thurmann sa roky venuje diagnostike psychickej roviny tohto syndrómu a radí dospievajúcim, aby vykonali akúsi rozlúčku so svojím dvojčaťom, a tak uzavreli túto ranu svojho detstva. Tieto terapie však spochybňuje odborná obec s odôvodnením, že podobné symptómy sa predsa križujú aj s inými diagnózami.

Pravda je, že výskum v tejto oblasti sa dokazuje veľmi ťažko, keďže výskyt tohto fenoménu bol vzhľadom na slabú diagnostiku syndrómu miznúceho dvojčaťa ťažko uchopiteľný.

Vedeckú odpoveď sa pokúsili nájsť talianski vedci z nemocnice Santa Maria Nuova z Reggio Emilia, ktorí sa snažili dokázať vplyv úmrtia dvojčaťa na súrodenca na vzorke detí, ktoré vznikli z umelého oplodnenia. Porovnávali deti, ktoré sa narodili po umelom oplodnení, kde sa najprv uchytili dva plody, s tehotenstvami, kde sa uchytil len jeden plod. Od roku 1994 do roku 2005 zdokumentovali 53 dokázaných prípadov syndrómu miznúceho dvojčaťa. Po vyhodnotení podrobných dotazníkov zistili, že súrodenci, ktorí prišli o dvojča, mali väčšie problémy s osamostatnením sa a socializáciou pri nástupe do jasieľ a škôlky ako ich rovesníci z jednoplodových tehotenstiev.

Taktiež zaznamenali výraznú odchýlku pri motorike dvojčat, ktorú mali tieto deti menej rozvinutú. Vedci však pripustili, že na tieto veci mohli mať vplyv aj rodičia, ktorí boli po strate jedného dieťaťa viac úzkostní a ochranárski pri výchove.

 

Ak vaše dieťa malo zmiznutú dvojičku, treba mu to raz povedať 

Rozhovor so psychologičkou a psychoterapeutkou Danielou Čechovou o vplyve syndrómu miznúceho dvojčaťa na narodeného súrodenca

Môže ovplyvniť úmrtie dvojčaťa v prvých mesiacoch tehotenstva budúce fungovanie druhého, narodeného dvojčaťa?

Prenatálna psychológia skúma život dieťaťa pred narodením najmä prostredníctvom jeho pohybov a prvé pohyby sa začínajú až v 4. mesiaci, teda v 16. týždni vnútromaternicového obdobia. Niektorí odborníci sa domnievajú, že dieťa má pamäť, city a vedomie až od 6. mesiaca, druhá skupina vedcov je presvedčená, že je to tak už od narodenia. Neurálne vedy až v súčasnosti zažívajú taký rozmach, že môžu potvrdzovať alebo vyvrátiť predvídavé tvrdenia veľkých psychológov o nesmiernom význame detstva pre život jednotlivca.

Akým spôsobom sa môže prejaviť takáto trauma z prenatálneho obdobia?

Podobným spôsobom ako pri úmrtí každého súrodenca. Pravdepodobne to závisí od rodičov viac ako od samotného dieťaťa. To, ako sa rodičia vyrovnajú so stratou dieťaťa, dieťa vníma na emocionálnej úrovni. Nerozumie slovám, ale postojom, emóciám a rodinnej atmosfére, ktorú utvárajú rodičia. Dieťa si na základe prežitého utvára neskôr jednoduché závery.

Subjektivita vnímania je faktorom, ktorý pôsobí na to, ako dieťa spracúva rodinné vplyvy. Pamäť funguje podobne. Dieťa si pamätá to, čo mu dáva zmysel a čo si „potrebuje“ pamätať. Nenarodené dieťa sa môže stať pre rodičov akýmsi ideálom a pre narodené dieťa je ťažké, ak nie nemožné, vyrovnať sa ideálu. Prípadne sa v rodičovstve prejaví hyperprotektivita rodičov: rodičia sa na základe straty dieťaťa usilujú ochrániť druhé dieťa. Často svoju starostlivosť preháňajú.

Je však isté, že existuje prenatálna psychika?

Pravdaže. Ako som už povedala, vedci majú rozličné názory, kedy vzniká vedomie. Ale všeobecne sa prijíma, že nenarodené deti sa vedia naučiť trocha hudby, poznajú matkin hlas a najmä to, že vzniká takzvaná vnútromaternicová väzba medzi matkou a dieťaťom.

Vplyv otca sa predpokladá najmä prostredníctvom jeho vzťahu k matke. Na nenarodené deti vplývajú aj rozličné škodlivé faktory – teratogény. Z tých psychických je to najmä matkin stres. Aj rôzne chemické teratogény, najmä alkohol, nikotín a iné drogy majú vplyv na pohodu alebo, naopak, prežívanie stresu u dieťaťa, podobne výživa matky či rôzne choroby.

Deti si veľa pamätajú, aj keď mnohé neskôr zabudnú, podobne ako v neskoršom živote zabúdame, aby si nepreťažovali psychiku.

Treba hovoriť narodenému dvojčaťu o tom, že mal súrodenca? Ak áno, akým spôsobom a v akom veku?

Áno, je to potrebné. Vhodné obdobie je v detskom veku okolo 5. roku, ak sa nezačne pýtať už skôr, prečo nemá súrodenca. Vtedy sa nachádza v takzvanom egocentrickom štádiu života, keď prichádzajúce podnety vníma zo svojej osobnej perspektívy. Nie je schopné ešte poriadnej empatie, čo ho môže ochrániť pred potenciálnym zranením. Samozrejme, je vhodné to podať citlivo a taktne. Nenarodené dieťa sa môže pre súrodenca stať „strážnym anjelom“ alebo „príčinou“ jeho problémov. Tajenie takých vecí zvyčajne spôsobí oveľa väčšie problémy, ak vyjdú neskôr najavo.

Máte nejaké rady, ako pracovať s takýmito deťmi?

Vo všeobecnosti platí, že správanie rodičov, ich očakávania, vzťahy medzi nimi, rodinná atmosféra, štýly rodičovstva sú nesmierne dôležité, keď sú deti malé. Preto do veku 5-6 rokov života dieťaťa je potrebné pracovať predovšetkým s rodičmi a oni vlastnými postojmi a správaním ovplyvnia svoje deti. Matka a otec sa potrebujú vyrovnať s úmrtím svojho dieťaťa tak, aby boli plnohodnotnými rodičmi ostatným deťom.

Potrebujú to dokázať „odsmútiť“ a neobávať sa využiť pomoc psychológa. Potlačené a nevyriešené veci majú tendenciu ovplyvňovať nielen život aktuálnej rodiny, ale sa prenášajú na ďalšiu generáciu. 

 

MAREK DRÁB O SYNDRÓME MIZNÚCEHO DVOJČAŤA
„Celá táto problematika išla do popredia za posledných 20 rokov, keď sme zaznamenali aj výrazné zdokonalenie ultrazvukovej diagnostiky. Na základe sledovania veľkých súborov zisťujeme, že veľká časť viacpočetných tehotností sa spontánne mení na jednoplodovú tehotnosť odumretím jedného z plodov, a to spravidla do 10. týždňa. Ako najčastejšiu príčinu literatúra udáva chromozomálne abnormality, ktoré vznikli úplne nanovo pri vývoji jedného z dvojčiat (teda nie je to dedičné). To znamená, že takúto udalosť hodnotíme ako nezávislý jav a predpoklad opakovania situácie v nasledujúcej tehotnosti je veľmi nízky. Presné štatistiky pre národné registre (u nás NCZI) tohto javu sa nevedú (nepodliehajú povinnému hláseniu). Treba si uvedomiť, že mnohé tehotné prídu prvýkrát do ambulancie primárneho kontaktu až vtedy, keď tento jav je pri ultrazvukovej diagnostike prehliadnutý (kvalita ultrazvukového prístroja, znalosti a zručnosti vyšetrujúceho lekára). Teda gravidita je od prvého vyšetrenia vedená ako jednoplodová, hoci pôvodne bola viacpočetná. Súbory, ktoré sa uvedenou problematikou intenzívnejšie zaoberajú, pochádzajú zväčša z veľkých centier, kde bol na túto diagnózu braný osobitný zreteľ. Ovplyvnenie preživšieho plodu plodom odumretým zaznamenávame len veľmi zriedka. Z vlastnej skúsenosti som viackrát pozoroval krvácanie u tehotných s miznúcim dvojčaťom a určité zmeny topiky plodového vajca, čo rezultovalo do jeho patologického umiestnenia – preživší plod v plodovom vajci bol „stiahnutý“ príliš nízko ku krčku maternice, čo malo za následok patologické umiestnenie placenty (takzvaná vcestná placenta).“
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo