Paradoxné posuny vo francúzskej politike Marine Le Penová stojí za Izraelom, ľavičiar Mélenchon má Hamas za hnutie odporu

Vo Francúzsku je súčasná kríza v Pásme Gazy témou, ktorá hýbe celonárodnou politikou. Už niekoľko týždňov v Paríži a ďalších mestách prebiehajú propalestínske protesty, na ktorých sa zúčastňujú desiatky tisíc ľudí a viac ako sto policajtov už utrpelo zranenia.

Aj vzhľadom na veľkú moslimskú, ale aj židovskú diaspóru je každý jeden krok prezidenta, členov vlády a všetkých politikov ostro sledovaný. Táto kríza môže priniesť na francúzskej politickej scéne výrazné zmeny.

Teroristický útok v Arrase

Francúzsko je v súčasnosti v stave najvyššej pohotovosti v súvislosti s možnými teroristickými útokmi. Pár dní po útoku Hamasu na Izrael totiž prišlo k teroristickému útoku v meste Arras, počas ktorého útočník na svojej bývalej škole dobodal na smrť učiteľa a ďalších dvoch ľudí vážne zranil. Muž, ktorý bol čečenského pôvodu, bol dlhodobo sledovaný z dôvodu možnej radikalizácie a údajne mal aj odpočúvaný telefón.

Nešlo zároveň o prvý prípad útoku na učiteľa za posledné roky. V roku 2020 totiž čečenský útočník zabil učiteľa Samuela Patyho, ktorý vraj urazil islam, keď ukázal karikatúry proroka Mohameda počas hodiny o slobode prejavu.

Útok v Arrase znovu výrazne otvoril otázku deportácií ľudí, ktorí nemajú právo na azyl. Rodina útočníka bola totiž už takmer deportovaná v roku 2014, keď ich dokonca polícia previezla priamo na Letisko Charla de Gaulla v Paríži, odkiaľ mali byť prevezení do Ruska. Na poslednú chvíľu sa im však podarilo nájsť medzeru v zákone, ktorá im umožnila zostať vo Francúzsku.

Po útoku v Arrase nasadila vláda do ulíc 7-tisíc dodatočných vojakov a stav ohrozenia sa zvýšil na maximum. Navyše Macron oznámil, že v rovnakom čase, ako došlo k útoku, bol prekazený ďalší, neposkytol však bližšie informácie.

Po celom Francúzsku sa stupňujú antisemitské útoky, od 7. októbra ich zaznamenali už viac ako sto. Židovská komunita má veľké obavy.Zdieľať

Vo francúzskych školách sa teraz výrazne zvýši bezpečnosť. Prezidentka regiónu Occitánia Carole Delgová už vyzvala na vytvorenie tiesňovej linky spojenej s najbližšou policajnou stanicou na každej jednej škole, prezident ďalšieho regiónu Laurent Wauquiez zase chce začať využívať v okolí škôl kamery na rozpoznávanie tváre kvôli identifikácii sledovaných osôb. Podobné opatrenia sú typické v Spojených štátoch či v niektorých ázijských krajinách, v Európe ide o doteraz nevídanú situáciu.

Útočník v Arrase sa odvolával na svoju príslušnosť k Islamskému štátu a zatiaľ neexistuje dôvod spájať tento útok priamo s útokom Hamasu. Po celom Francúzsku sa však stupňujú antisemitské útoky, od 7. októbra ich zaznamenali už viac ako sto. Židovská komunita má veľké obavy.

Francúzsko je navyše domovom tretej najväčšej populácie Židov na svete a zároveň najväčšej moslimskej populácie v Európe. Útok v Arrase podčiarkuje, akej komplikovanej a nepredvídateľnej situácii a bezpečnostnému ohrozeniu krajiny vláda čelí.

Ľavičiar Mélenchon útok Hamasu neodsúdil

Krátko po začiatku útoku Hamasu sa takmer celá francúzska politická scéna zjednotila, odsúdila Hamas, označila ho za teroristickú organizáciu a postavila sa na stranu Izraela.

Tento postoj zaujali všetky strany až na vedúcu radikálne ľavicovú stranu Nepoddajné Francúzsko, ktorá je vedená Jeanom Lucom Mélenchonom. Táto strana na čele so svojím predsedom doteraz nedokázala označiť príslušníkov Hamasu za teroristov a ani jednoznačne odsúdiť ich útok – v najlepšom prípade ich dali na rovnakú úroveň ako Izrael, ktorý považujú za štát apartheidu.

Ľavicové Nepoddajné Francúzsko a ďalšie podobné strany v okolitých krajinách sú dôkazom toho, že najväčšie ohrozenie pre židovskú komunitu dnes prichádza práve z krajnej ľavice.Zdieľať

Nepoddajné Francúzsko a ďalšie podobné strany v okolitých krajinách sú dôkazom toho, že najväčšie ohrozenie pre židovskú komunitu dnes prichádza práve z krajnej ľavice. Ide o obrovský posun, ktorý by sa v minulosti bol zdal nemysliteľný. A ešte špeciálne vo Francúzsku.

Francúzsko má množstvo smutných príkladov antisemitizmu vo svojej histórii. Na začiatku 20. storočia išlo o Dreyfusovu aféru, keď bol kapitán Dreyfus odsúdený za zradu, ktorú nespáchal, pričom za jeho odsúdením stál antisemitizmus. Vichistický režim, ktorý aktívne deportoval Židov do koncentračných táborov, je ďalším takýmto príkladom.

Ako mohlo dôjsť k útoku Hamasu Vzostup progresívnej ľavice ohrozuje podporu Západu pre napadnutý Izrael

Ján Cipár

Miera premyslenosti teroristického útoku otvára otázky vonkajšieho zapojenia, predovšetkým zo strany Iránu.

Marine Le Penová jasne na strane Izraela

V druhej polovici 20. storočia zase založil Jean Marie Le Pen radikálne pravicovú stranu Národný front, ktorá bola postavená aj na obdive práve k vichistickému režimu. Sám Jean Marie Le Pen nazval niekoľkokrát holokaust „detailom histórie“ a spochybňoval, či sa naozaj udial.

Keď po ňom prebrala stranu Marine Le Penová, začala ju výrazne „čistiť“. Antisemitské prejavy už neboli tolerované a Marine svojho otca za jeho výroky zo strany vylúčila. Strana zároveň zmenila svoj názov na Národné zhromaždenie, čím chcela demonštrovať rozchod so svojou minulosťou.

Mnohí spochybňujú, či sa strana naozaj odstrihla od svojich koreňov alebo sa tieto názory skôr iba skrývajú, je však neodškriepiteľné, že sa strana výrazne zmenila. Snahy Marine Le Penovej však majú aj politický dôvod, smerujú totiž k takzvanej dédiabolisation (dediabolizácii). Nová predsedníčka sa snaží zmeniť pohľad verejnosti na svoju stranu, ktorý je stále ovplyvnený minulosťou.

Všetky strany voči nej stále uplatňujú takzvaný cordon sanitaire a odmietajú s ňou spolupracovať. Keďže však vo voľbách v posledných rokoch táto strana bodovala a v roku 2022 získala v parlamente prvýkrát skutočne vysoký počet poslancov, je vo všetkých médiách omnoho viac prítomná a pohľad verejnosti sa začína výrazne meniť.

Marine Le Penová nielenže útok Hamasu jednoznačne odsúdila, ale tiež povedala, že Izrael má právo Hamas úplne zničiť. Prieskumy čoraz viac poukazujú na rast jej dôveryhodnosti.Zdieľať

Poslanci Národného zhromaždenia sa cielene a disciplinovane správajú ako konštruktívna opozícia, podporujú aj niektoré vládne návrhy a zároveň povinne nosia na všetky zasadnutia parlamentu formálne oblečenie.

Ďalší krok k „dediabolizácii“ urobila Marine Le Penová pri útoku Hamasu. Nielenže tento útok jednoznačne odsúdila, ale tiež povedala, že Izrael má právo Hamas úplne zničiť. Jej prístup slávi veľký úspech a všetky prieskumy čoraz viac poukazujú na rast jej dôveryhodnosti, ktorá sa blíži k vytúženým 50 percentám.

Teroristický Hamas ako hnutie odporu?

Presne opačným spôsobom sa správa Jean Luc Mélenchon, ktorého v posledných týždňoch začali nazývať „neriadená strela“. Aj jeho strana získala v roku 2022 po prvýkrát silné zastúpenie v parlamente a stala sa najsilnejšou ľavicovou stranou, avšak zatiaľ ho využíva veľmi nátlakovým spôsobom.

Jeho poslanci chodia na zakázané a násilné protesty a predovšetkým počas diskusií o dôchodkovom zákone narúšali hlasným krikom rokovanie celého parlamentu. Jean Luc Mélenchon nazýva Hamas „hnutím odporu“ a v posledných dňoch sa blysol aj ďalšími nevyberanými výrokmi.

Keď Izrael pred týždňom navštívila predsedníčka francúzskeho parlamentu Yaël Braunová-Pivetová, vyhlásil, že „kempuje v Tel Avive, aby povzbudila k masakru Palestínčanov“. Ešte v júli obvinil predsedu hlavnej organizácie zastrešujúcej aktivity židovskej komunity vo Francúzsku Conseil représentatif des institutions juives de France (CRIF; Zastupujúca rada židovských inštitúcií vo Francúzsku) z toho, že patrí k radikálnej pravici.

Nie nadarmo teda väčšina Francúzov dnes považuje Nepoddajné Francúzsko za stranu, ktorá spomedzi relevantných politických subjektov najviac ohrozuje demokraciu.

Masaker v Izraeli Prečo je pre ľavicu také ťažké postaviť sa terorizmu?

Christian Heitmann

Počet obetí útoku teroristického hnutia dosiahol viac než 700 ľudí, napriek tomu má časť politického spektra problém zaujať jednoznačnú pozíciu.

Krajná ľavica loví medzi moslimami

Jeden z čelných predstaviteľov vyššie zmienenej židovskej organizácie CRIF Serge Dahan nedávno uviedol: „Európa nie je homogénna, v niektorých krajinách sa obávame neonacistov, ale vo Francúzsku a v Belgicku sú koreňom antisemitizmu islamistické hnutia, ktoré zabíjajú Židov, pretože sú Židmi... Je teda antisemitizmus ľavicový alebo pravicový? Tu je to postavené okolo islamisticko-ľavicovej aliancie.“

V Belgicku totiž tiež existuje radikálne ľavicová strana PVDA/PTB, ktorá veľmi rýchlo získava popularitu a na federálnej úrovni je momentálne v prieskumoch verejnej mienky tretia. Je sesterskou stranou Nepoddajného Francúzska a má aj rovnaké názory v otázkach Palestíny, Izraela a nedávneho útoku Hamasu.

Žid Serge Dahan: „V niektorých krajinách sa obávame neonacistov, ale vo Francúzsku a v Belgicku sú koreňom antisemitizmu islamistické hnutia. Tu je to postavené okolo islamisticko-ľavicovej aliancie.“Zdieľať

Jej predstavitelia vnímajú Hamas ako „hnutie odporu“, nedokázali ho jasne odsúdiť a jeden z čelných predstaviteľov Peter Mertens pred pár dňami navrhol stíhanie izraelského vedenia pred Medzinárodným trestným súdom za vojnové zločiny.

Ako však poukázali pravicoví politici ako Marion Maréchal Le Penová, správanie Nepoddajného Francúzska a jemu podobných strán je založené okrem presvedčenia aj na politickom kalkule. Ich podpora pochádza z veľkej časti z predmestí a moslimskej populácie (robotnícka trieda dnes volí Marine Le Penovú) a čo i len najmenšia podpora Izraela by ich teda stála stratu podpory ich jadra.

Antisemitizmus zrejme ľavicovú scénu rozbije

Mélenchon však svojimi postojmi postupne rozbíja ľavicovú alianciu, ktorú dokázal po desiaťročiach minulý rok ako prvý spojiť, vďaka čomu ľavica získala veľmi dobrý výsledok.

Po jeho nedávnych vystúpeniach však socialisti vyhlásili, že prijímajú moratórium na účasť v tejto aliancii a o podobnom kroku uvažujú aj zelení. Mélenchon skúšal ich trpezlivosť počas celého posledného roka, keď napríklad počas protestov proti dôchodkovej reforme a po zabití Nahela M. francúzskym policajtom v júni implicitne schvaľoval násilie a rabovanie.

Navyše ostatné strany aliancie majú pocit, že Mélenchon chce v roku 2027 už po štvrtýkrát kandidovať za prezidenta a celú alianciu chce len využiť vo svoj prospech.

Tak či onak, práve jeho necitlivý postoj voči Izraelu a antisemitizmus môžu byť posledným klincom do rakvy tejto aliancie a dôvodom straty jej akejkoľvek nádeje na postúpenie ľavicového kandidáta do druhého kola prezidentských volieb.