Slovensko v časovej slučke | Je naša krajina navždy odsúdená, aby sa na jej čelo vracal Robert Fico?

Predseda Smeru si musí pripadať tak trochu ako Bill Murray vo filme Na hromnice o den více. Každých pár rokov sa prebudí a zistí, že je opäť premiérom. Nech predtým stváral čokoľvek.

Robert Fico, Andrej Danko a Peter Pellegrini včera oficiálne podpísali v mene svojich strán koaličnú dohodu. Pozorovateľ mohol nadobudnúť dojem, že je opäť rok 2016. Akurát vtedy vedľa predsedov Smeru a SNS robili štatistov líder strany Most-Híd, potmehúdsky Béla Bugár, a predseda Siete, ktorá sa mala o chvíľu rozpadnúť, Radoslav Procházka.

Pozorovateľ s dlhšou pamäťou si mohol vybaviť dokonca rok 2006. Vtedy Ficovi sekundovali Vladimír Mečiar, predseda upadajúceho HZDS, a Dankov predchodca na čele SNS, Ján Slota.

Časy sa menia a s nimi aj koaliční partneri. Len Fico zostáva.

Už dvakrát sa zdalo, že sa ho Slovensko konečne zbavilo. V roku 2010 ho do opozície poslala garnitúra pod vedením Ivety Radičovej. V roku 2020 zase zostava s ústavnou väčšinou pod vedením Igora Matoviča, ktorá mala mandát vládnuť až do februára 2024.

V oboch prípadoch rozprestreli Robertovi Ficovi slávnostný koberec k návratu k moci vzájomné konflikty jeho protivníkov, ktoré viedli k predčasnému rozkladu alternatívnych spojenectiev. A tak Slovensko uviazlo v akejsi zvláštnej časovej slučke.

Ako bumerang (alebo skôr ako obľúbená hračka jojo) sa opakovane vracia jeho najtalentovanejší politik, pokiaľ ide o schopnosť uchvátiť pre seba moc. A súčasne trestuhodne neschopný, aby tú moc použil na čo i len marginálne posunutie našej republiky k lepšiemu.

„We’ll always have Paris (Navždy budeme mať svoj Paríž),“ hovorí Humphrey Bogart, keď sa na konci kultového filmu Casablanca lúči s Ingrid Bergmanovou. „We’ll always have Fico,“ mohli by sme si povzdychnúť my na Slovensku.

Predseda Smeru nikdy nepoužil ani cent svojho politického kapitálu, aby systematicky posunul Slovensko dopredu alebo vyriešil nejaký jeho dlhodobo zažratý problém. Dokonca ani v oblastiach ako zdravotníctvo alebo školstvo, ktoré by pre sociálneho demokrata mali byť prioritou.

Aj v tejto vláde dostane rezorty zdravotníctva, školstva, hospodárstva i práce, sociálnych vecí a rodiny Hlas, nie Smer. Veď nech sa s problémami občanov trápi Peter Pellegrini a jeho ľudia.

Z pohľadu pozorovateľa je na tom najhorší ten pocit beznádeje. Nie je totiž žiadny dôvod myslieť si, že v roku 2023 veci dopadnú lepšie ako po roku 2016 alebo 2006. V skutočnosti sú vyhliadky ešte horšie, keďže sa chystá pomsta voči orgánom činným v trestnom konaní.

Iste, Fico vyhlásil čosi o „konci vlády mimovládok“. No ak jeho štvrtá vláda donúti zákonom mimovládne organizácie čerpajúce peniaze zo zahraničných zdrojov deklarovať sa ako „zahraniční agenti“, najviac to asi postihne maďarské organizácie, ktoré dlhodobo vyživuje na južnom Slovensku jeho nový spojenec Viktor Orbán. Progresívci sa tomu vysmejú a z označenia „zahraničný agent“ si spravia hrdo nesenú nášivku, ktorú si dajú na tričká.

Apropo, boj proti progresívnym mimovládkam! Niektorí konzervatívci sa zo slov Fica tešia. No spomínate si, ako v roku 2020 spôsobil vtedajší minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) hystériu v ľavicovo-liberálnych médiách, keď začal čistiť svoj rezort od rôznych „odborníčok“ z prostredia progresívnych mimovládok? Tie sa tam zahniezdili práve počas dlhých rokov vlád Smeru... Len toľko k téme „konca vlády mimovládok“.

O tom, že Robert Fico sa nič nové nenaučil a nič ani nezabudol, svedčí aj jeho včerajšie oznámenie, že hospodársky rast majú naštartovať „veľké verejné projekty“. Tie budú hlavne prajným prostredím pre nové kauzy, ako sme si už navykli z predchádzajúcich vlád pod vedením Smeru.

Hoci Andrej Danko splietal včera čosi o tom, že vraj Maďarsko zdvihlo HDP za posledných päť rokov „o sto percent“, v skutočnosti nás podľa dát Eurostatu južný sused predbehol v HDP na obyvateľa už v roku 2018 za tretej vlády Roberta Fica (keď bola Dankova SNS jeho koaličným partnerom) a českú životnú úroveň i priemer EÚ-27 sme prestali dobiehať dokonca ešte v roku 2015, keď Smer vládol sám.

Nuž ale zvláštnosťou našich „národniarov“ odjakživa je, že sú trochármi. Nemajú totiž žiadnu víziu, ako spraviť Slovensko ekonomicky úspešným v porovnaní s konkurenčnými krajinami ako Maďarsko alebo Česko, ani to ich voliči od nich nežiadajú. Nič na tom nezmení ani nové „ministerstvo športu a cestovného ruchu“, ktoré sa má špeciálne pre SNS zriadiť od budúceho roka. Lebo nové ministerstvo (aj s novými úradníkmi) je presne tým, čo zadlžené Slovensko teraz potrebuje.

No aby sme len nekritizovali, Robert Fico včera naznačil decentralizáciu eurofondov v prospech samosprávnych krajov. To je prekvapujúco rozumná myšlienka. Uvidíme, ako to dopadne v praxi. Počas svojich minulých vlád mal totiž Smer tendenciu skôr centralizovať moc v štátnej správe než podporovať samosprávy.

59-ročný Robert Fico sa chystá stať štvrtý raz predsedom vlády SR. Ak mu koalícia s Hlasom a SNS vydrží, môže sa pri moci udržať až do roku 2027. To už by si mohol začať lámať hlavu nad otázkou, či dĺžka pri moci bude tým jediným, čím sa zapíše do slovenských učebníc dejepisu.