Reportáž z východoslovenských obcí, ktoré najviac zasiahlo zemetrasenie Slzy sa miešajú s prachom. Ľudia prišli pred zimou o komíny aj o celé domy

Pondelkové večerné zemetrasenie pocítil východ krajiny rôzne. Niektorí si ho ani nevšimli, iní cítili trasenie nábytku, niekomu sa posunul gauč či kreslo.

Najhoršie chvíle zažívali ľudia v okolí epicentra pri Ďapalovciach v okrese Vranov nad Topľou.

Jankovce: Prišiel aj arcibiskup Bober

Tri dni po udalosti prichádzame do Jankoviec. Miestny kostol je zabezpečený páskou. Aj zvonku vidieť stopy po ničivom živle. Veža je mierne naklonená, badať praskliny, na zemi sú popadané sutiny tehly. Vchod so strieškou je pokrčený, akoby bol len z papiera. Fara vedľa vyzerá takisto zle.

V popraskanom dome pri kostole nás víta Erika so svojím svokrom. „Kostol ide dole,“ hovorí dôchodca Jozef, na čo si Erika vzdychne, že sa teraz budú modliť asi len pri televízore.

Ako prežívali zemetrasenie? „Buchot, dunenie, všetko sa triaslo, steny pukali. Ľudia v obci si mysleli, že vybuchol kotol.“

V ten večer vybehla celá dedina z domov von. „My sme všetci na valale stáli,“ opisuje Erika.

Jozef si myslí, že zverejnená sila zemetrasenia lokálnej magnitúdy 4,9 nie je pravdivá. „To bolo určite viac, aspoň 6,“ povie rozhodne.

V ich dome je spúšť, vyzerá to ako po streľbe. Erika hovorí, že len nedávno si ho rekonštruovali. Jej syn sedel v izbe, keď sa to stalo, doteraz tam nevie byť sám. „Je to na psychiku, aj pre deti, aj pre dospelých,“ hovorí.

Prezeráme si celý dom, všade je to škaredý pohľad. Ešte horšie sú na tom dva domy v blízkosti, ktoré nemajú šancu na opravu.

Dôchodca Jozef

Detská izba. Foto (2x): Postoj/Tomáš Puškáš

Starosta Jaroslav Vasiľ sa pred kostolom pri čakaní na pamiatkarov rozpráva s chlapmi.

„Nikto nám nepovedal, že sa ide búrať,“ reaguje na medializované informácie, že chrám budú musieť zbúrať. „Stále je to živé, rozhoduje sa, čo s tým. Uvažuje sa, či by nebola možná nejaká sanácia. Je v hroznom stave, ale ešte nepadlo žiadne rozhodnutie,“ hovorí starosta Jankoviec.

V obci je z 94 stavieb poškodených takmer 70. 

Aj on si najskôr myslel, že v dome buchol plyn. V čase zemetrasenia sedel v pivnici na malej stoličke, zrazu ho nadhodilo a počul už len hukot. „Z regálov sa všetko sypalo.“

Mnohých zarazilo, že nikto zo štátnych predstaviteľov sa na tú spúšť neprišiel pozrieť osobne. Štátny tajomník ministerstva vnútra a vedúci úradu vlády dorazili až v piatok.

„Politici nám nikdy nepomohli. Sľubujú pred voľbami a po voľbách sa na všetko zabúda,“ reaguje zatrpknuto starosta.

Kostol obohnaný bezpečnostnou páskou

Zničený prístrešok

Starosta Jaroslav Vasiľ

Farár Marko Lengyel so zachráneným kalichom a šéf prešovských pamiatkarov Marián Uličný. Foto (4x): Postoj/Tomáš Puškáš

Na štyroch autách medzitým prichádzajú prešovskí pamiatkari. V papieroch si overujú dve hnuteľné národné pamiatky, zatiaľ sa podarilo zachrániť jednu – renesančný obraz.

„Dostali sme zoznam ohrozených kostolov, z nich práve kostol v Jankovciach sa javí ako najohrozenejší,“ konštatuje ich šéf Marián Uličný.

„Poďte, už mám len 20 minút, lebo idem pochovávať,“ vyzýva farár Marko Lengyel. Do poškodeného kostola sa však nikto nehrnie. Farár neváha a po chvíli z neho víťazoslávne vyjde s druhou národnou pamiatkou – barokovým kalichom.

Z debaty pred kostolom vyplýva, že starosta aj farár rátajú skôr s obnovou kostola než s búraním. Rozsudok však musí vyniesť statik, ktorý vypracuje detailný posudok. Ten by bolo dobré vyhotoviť ešte pred zimou. „Príde zima, mráz, dážď a začne to pracovať,“ obávajú sa prítomní.

Ťažké to bude aj so zháňaním peňazí. Pamiatkari upozorňujú na granty, ale cesta k nim je kľukatá.

Arcibiskup Bernard Bober

Niektoré domy sú nenávratne poškodené. Foto (2x): Postoj/Tomáš Puškáš

Na miesto nešťastia prichádza aj košický arcibiskup metropolita Bernard Bober. Pozrie si nielen kostol, ale aj zničené príbytky. 

„Situácia je veľmi ťažká a bolestivá, no vďaka Bohu nie beznádejná. Okrem prejaveného súcitu rozhodli sme sa pomôcť týmto ľuďom aj materiálne. Pripravujeme vyhlásenie zbierky na pomoc pri odstraňovaní škôd po zemetrasení, ako aj pri obnove poškodených kostolov,“ hovorí arcibiskup.

Zaoberal sa už aj situáciou, kde sa teraz budú slúžiť bohoslužby. Jedným z riešení je napríklad kultúrny dom. „Už dnes mi volal pán farár, či dám dovolenie,“ informuje arcibiskup.

Nižná Sitnica: Čo len s nami bude?

V Nižnej Sitnici cestou na obecný úrad vidíme pracovný ruch – ľudia rozoberajú časti muriva a spevňujú múry. Pred kultúrnym domom je vlečka plná sutín.

Na obecnom úrade to vyzerá ako po výbuchu: popadané sutiny, odsunutý nábytok, veľké kvádre, ktoré vykukli po opadaní omietky. „Je tu strašný neporiadok, všetko tu tancovalo, mali ste prísť hneď v prvý deň, keď sa tu nedalo prejsť,“ hovorí zamestnankyňa úradu.  

„Boli sme v kuchyni, dom poskočil a potom sa to začalo strašne triasť. V kuchyni sa otvorila linka, predmety vypadávali aj z chladničky. Išli sme von, tam už každý kričal, vypadla nám elektrika. Prvotný šok bol veľmi zlý,“ opisuje pondelkový večer.

V tú noc zostalo mnoho ľudí v autách alebo odišli k príbuzným. Všetci sa obávali, že príde ďalšia vlna.

Poškodená veža kostola

Opadaná stena na obecnom úrade

Vlečka plná sutín. Foto (3x): Postoj/Tomáš Puškáš

Prechádzame dedinou, hľadáme starostu, ktorý so statikom chodí od domu k domu.

„Poďte pozrieť, vnútri to máme ako vystrieľané samopalom,“ pozýva nás v nárečí dôchodkyňa Mária. Nedávno s mužom dali vymeniť okná, ktoré stáli 10-tisíc eur. Tým sa, našťastie, nestalo nič.

„Katastrofa, ja už nevládzem ani upratovať, je to strašné,“ vzdychá nešťastná žena. Po nociach nespáva, bojí sa, že to psychicky nevydrží.

Diera na jednej zo stien v kuchyni je taká veľká, že cez ňu vidieť až na ulicu.

S manželom sa len nedávno vrátili z nemocnice, žijú sami, deti majú v zahraničí. „Neviem, čo bude,“ rozplače sa. Verí, že im niekto pomôže, lebo sami to určite nezvládnu.

Pani Mária

Diera v kuchyni

Starosta Stanislav Rakár. Foto (3x): Postoj/Tomáš Puškáš

„Všetkým tým ľuďom sa zásadne zmenil život,“ hovorí starosta Stanislav Rakár a pripaľuje si cigaretu. Od rána sa ešte nezastavil. Z 90 domov je poškodených 82, nie všetky sú poistené.

„Bývalá škôlka pôjde preč, obecný úrad ako keby prežil nálet, poškodený je aj kultúrny dom. Ale najviac postihnuté sú domy. Niektorí ľudia si nájdu náhradné ubytovanie, ale je to ťažké,“ priznáva.

Obzvlášť citlivo berú miestni poškodenie kostola, ktorý si postavili z vlastných peňazí. Obzrieť si ho môžeme len zvonku spoza natiahnutej pásky.

Ďapalovce: Kostol môže slúžiť ďalej

V Ďapalovciach stoja domy už bez komínov. Popadali alebo ich nechali strhnúť hasiči.

Kostolníčka Bernarda pred kostolom ukazuje na kopec, ktorý je považovaný za epicentrum. „Všetko začalo trieskať, skrine sa hýbali, neviete, čo máte robiť, či utekať alebo zostať. Trvalo to osem sekúnd. Ale nebola to sila 4,9, akú namerali, bolo to aj viac, lebo to bolo strašné. To by ste museli zažiť.“

Dom bez komína

Kostolníčka Bernarda

Farár Miroslav Pillar

Rozbitá socha v kostole. Foto (4x): Postoj/Tomáš Puškáš

O ďapalovskom kostole sa takisto písalo, že mu hrozí zbúranie. Najmladší z trojice stavieb však napokon obstál najlepšie. Dá sa používať aj s prasklinami.

„Múry síce popraskali, ale statika nie je narušená. Ani obnovené zvony nám našťastie nespadli. Môžeme kostol používať, ale nejaká väčšia oprava bude asi až v jarných mesiacoch, pretože ľudia si najprv potrebujú zabezpečiť bývanie. Ide zima, budúci týždeň hlásia sneženie a tu nezostal ani jeden komín na domoch,“ hodnotí farár Miroslav Pillar.

Síce už naplánoval nedeľnú omšu, ale zatiaľ je opatrný. Všetci očakávajú dotrasy.

Aj on konštatuje, že hoci na domoch zvonku vidieť niekedy menej škôd, vnútri je to zlé. Priznáva, že toľko plačúcich chlapov, ako videl za posledné tri dni, dosiaľ nevidel.

A s trpkým úsmevom dodáva: „Keď môžete, tak spomeňte, že pozdravujeme vládu aj pani prezidentku.“