Keď politika rozbíja vzťahy Príbehy rodín, ktoré sa pre rôzne názory rozhádali

Deň po parlamentných voľbách zverejnila fyzioterapeutka Zuzana Cascino verejný status o tom, ako sa pre volebné výsledky pohádala so svojimi rodičmi. Nešlo o úplne bežný spor, v ktorom jedna strana oponuje druhej a po chvíli sa prejde na inú tému. V Zuzaninom prípade sa debata skončila tým, že návštevu rodičov rázne ukončila a doteraz tento spor neurovnali. Jej rodičia volili stranu Smer, ona Demokratov.

„A tak som sa aj so svojimi deťmi zdvihla a odišla z domu svojich rodičov. Lebo nech majú názor akýkoľvek, nech volia kohokoľvek, o tom je demokracia, ale s ľuďmi, čo schvaľujú smrť nevinných ľudí akosi neviem vydržať v jednej miestnosti. Hoc aj sú to moji vlastní rodičia,“ napísala na Facebooku, jej status zverejňujeme s jej súhlasom.

Zuzana je bývalá novinárka, ktorá v médiách pôsobila v čase, keď bol pri moci Vladimír Mečiar. „Zažila som vtedy, čoho je takýto človek schopný. Aj to bol dôvod, prečo som nakoniec z médií odišla a vyštudovala fyzioterapiu. No ani vtedy moje argumenty a osobná skúsenosť rodičmi nepohli, Mečiar bol ich idol. Neskôr ho vymenili za Fica,“ vysvetľuje pre Postoj.

Politické debaty s rodičmi postupne vzdala, podľa nej nemali význam, keďže sa zakaždým skončili hádkou. Rodičia s ňou prestali niekoľko mesiacov komunikovať aj potom, keď začala pracovať ako dobrovoľníčka na Ukrajine.

„Nakoniec sme sa však stretli a dohodli sa, že nebudeme hovoriť na žiadnu z politických tém. Aj moji rodičia, aj ja sa máme radi a chceme sa stretávať, preto sme sa naozaj vyhýbali domácim diskusiám o politike. Až do týchto volieb,“ opisuje Zuzana, ktorá ako fyzioterapeutka pomáha ukrajinským sirotám.

Aktuálny konflikt s rodičmi ju však veľmi trápi. „V podstate majú nárok na svoju pravdu. A ja plne rešpektujem výhodu slobody. Budeme hľadať cestu, ako sa znova stretnúť. Majú už svoj vek a tiež zdravie im neslúži dobre, neviem si predstaviť, že by sme sa už nevideli a oni by odišli s tým, že sa hneváme. Za to mi tá politika nestojí,“ zamýšľa sa Zuzana.

Nezhodli sa na politike, očkovaní ani na vojne na Ukrajine

Pre politiku nie je v kontakte vyše roka so svojimi svokrovcami ani 26-ročná Silvia z okresu Poltár, ktorá chce zostať v anonymite. „Rodinných príslušníkov vždy vyrušovali napríklad moje sympatie voči pani prezidentke Čaputovej, keďže oni sú z opačného názorového tábora,“ vysvetľuje pre Postoj. Hovorí, že ich vzťah však najviac poznačila pandémia a lockdowny, ktoré sa rozhodla maximálne rešpektovať a dodržiavala všetky nariadenia.

„Bola som svojim svokrovcom doslova na smiech, keďže oni koronu vôbec neriešili, a zatiaľ čo my sme sa chránili, oni podporovali aj názory politických lídrov strán, ktorí všetky tvrdenia o korone popierali,“ vysvetľuje. Po očkovaní boli ich krehké rodinné vzťahy znova ohrozené, keď sa na Ukrajine začala vojna.

„Mali sme na ňu znova diametrálne odlišné názory a spory nastali opäť,“ dodáva Kristína, ktorá v septembrových voľbách podporila Progresívne Slovensko. Jej svokrovci volili Republiku.

Aj napriek tomu verí, že sa s nimi začne znova stretávať a vzťahy by sa mohli zlepšiť, ak si v komunikácii nastavia určité mantinely.

Aj nosenie rúšok spustilo v rodine hádky. Foto: TASR

Čo tieto rodinné hádky, ktoré spôsobí politika, znamenajú? Podľa sociálnej psychologičky a riaditeľky Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV Barbary Lášticovej odlišné politické názory či hodnotové pozície rodinných príslušníkov, ktoré sú hlboko zakorenené, môžu viesť k napätiu a konfliktom. „Tento problém je o to vypuklejší, ak nejde o vzdialenú rodinu, ale o vlastných rodičov,“ vysvetľuje pre Postoj.

Príbeh Zuzany aj Kristíny podľa sociálnej psychologičky odráža polarizáciu slovenskej spoločnosti. Domnieva sa však, že niečo podobné zažívali ľudia na Slovensku aj v období mečiarizmu.

Na polarizáciu krajiny malo vplyv aj očkovanie, pomoc Ukrajine či diskusie o právach LGBTI+ komunity. „Prispelo k tomu aj to, že politici či dezinformačné médiá napríklad s témou migrácie či hodnotovo-kultúrnymi otázkami strategicky pracovali pred voľbami a mobilizovali negatívne emócie, ako je hnev, pocit ohrozenia alebo nedôvera,“ dodáva Lášticová.

Práve po voľbách môžu byť emócie veľmi silné. „Ale časom ľudia môžu obrúsiť hrany a byť otvorenejší vzájomnej komunikácii aj o politických či hodnotových rozdieloch,“ myslí si.

Politici dávajú spoločnosti zlý príklad

Aj podľa politológa Michala Cirnera z Inštitútu politológie Prešovskej univerzity je naša spoločnosť neustále polarizovaná. Politici ľudí burcujú prostredníctvom sociálnych sietí, kde zvestujú svoje názory a „pravdy“.

„Nie je to teda nič nové, ale je to intenzívnejšie, vulgárnejšie a často to nahrádza estrádu. Politici sú aj novodobí zabávači a bojujú o pozornosť,“ vysvetľuje pre Postoj politológ.

Politici zároveň ukazujú čoraz väčšiu agresiu voči svojim oponentom. „To prispieva k tomu, že ľudia s rozdielnymi politickými názormi sa tiež nástojčivejšie zastávajú svojich politických idolov v rodine, v práci alebo s kamarátmi na pive. Politici nám dávajú zlý príklad, ktorý často nasledujeme a správame sa podobne,“ upozorňuje Cirner.

Politika ľudí dvíha zo stoličky, je emotívna, politikov si ľudia často zamieňajú s „mesiášmi“. Cirner však upozorňuje, že ich treba v prvom rade kontrolovať a nie zbožšťovať.

Nie všetci ľudia si politickú hádku v rodine pripúšťajú, niektorí ju berú športovo. Ak však pre názory hrozí v rodine nenávisť, politológ radí dať politické diskusie bokom.

Barbara Lášticová pripúšťa, že v extrémnych prípadoch, keď sa rozdiely stanú neprekonateľnou prekážkou zdravých rodinných vzťahov a komplikujú každodennú komunikáciu a fungovanie v rodine, môžu byť ľudia donútení prerušiť kontakt s niektorými rodinnými príslušníkmi.

„Je to však tá posledná možnosť a ako prevencia, v prípade ak ide napríklad o členov a členky blízkej rodiny, je na zváženie vyhľadať odborné poradenstvo,“ upozorňuje s tým, že veľmi dôležitá je rešpektujúca komunikácia.

Je teda vhodné stanoviť v rodine hranice a vyhnúť sa politickým témam, ktoré by vyústili do ostrej hádky. Lášticová tiež odporúča zamerať sa na niečo iné ako politické témy a viac hľadať to, čo rodinu spája.