Debakel establišmentu na juhu Nemecka Slniečkarstvu je koniec, už dve tretiny Nemcov vnímajú migráciu negatívne

V nedeľu odvolila takmer štvrtina nemeckého obyvateľstva, všetky tri strany „semaforovej“ spolkovej vlády – teda sociálni demokrati, Zelení a liberáli – prehrali na celej čiare.

Z krajinských volieb v Bavorsku a Hesensku si možno vziať dve ponaučenia. Po ­prvé, hneď ako zelené strany začnú realizovať svoju náročnú agen­du v oblasti klímy, volič ich za to trestá. Udržujú si síce svoje vo­ličské jadro v metropolách, ale sen stať sa ľudovou stranou sa tým kon­čí. Aj vo veľmi bohatom Luxembursku, kde včera tiež volili nový parlament, stratili vlád­nuci Zelení viac ako polovicu svojich poslancov.

Po druhé, migrantská otázka sa do Nemecka vrátila so všetkou silou. Vie­tor sa pri tom otočil: kým kancelárka Merkelová počas migračnej krí­zy v rokoch 2015 – 2016 s veľkými nákladmi ešte dokázala ustáť svoje roz­hod­nutie otvoriť hranice približne miliónu migrantov z Blízkeho vý­chodu, dnes je nálada celkom iná. Otvorene promigračný nemecký politik mô­že dnes už len prehrať.

Zmenu nálad ilustrujú dva detaily hesenských a bavorských volieb: politička, ktorá je zodpovedná za celoštátnu migračnú a utečeneckú po­li­tiku, spol­ková ministerka vnútra Nancy Faeserová (SPD), si verila, že dokáže dobyť úrad krajinského premiéra vo svojom Hesensku. Napokon však nevyhrala ani vo vlastnom volebnom obvode – skončila tam s hanbou na treťom mieste.

No a nemecký oportunista s najmenej rozvinutým pocitom hanby, ba­vor­ský premiér Markus Söder (CSU), vykopal dávno pochovanú po­žia­dav­ku svojho predchodcu Horsta Seehofera, ktorou je regulácia prílevu utečencov. Len premenoval takzvaný horný strop (Obergrenze) na integračný limit (Integrationsgrenze) a s týmto ná­vrhom, kto­rý je v rozpore s národným aj medzinárodným právom, veselo kam­pa­ňo­val.

Áno, ten istý Söder, ktorý po svojich prehratých voľbách pred pia­ti­mi rokmi, keď už raz skúšal hru na protimigračnej strune, zo dňa na deň prestal o migrácii hovoriť a namiesto toho už len objímal bavorské včely alebo chránil Bavorov pred vírusom covidu-19.

Keď však videl, že sa vyše 70 percentám Nemcov – voličom všetkých strán s vý­nim­kou Zelených – takýto „in­teg­rač­ný li­mit“ pozdáva, jednoducho ne­ve­del odolať. Z Mníchova sa mu hovorí ľahko, svoj návrat do ce­lo­štátnej politiky zatiaľ neohlásil.

Vietor fúka čoraz viac doprava

Pozrime sa trochu bližšie na včerajšie výsledky.

Obe spolkové krajiny sa značne posunuli doprava. Nemecký establišment už od začiatku 80. rokov zvykol rozprávať o svo­jej obave z Rechtsrutsch alebo Rechtsruck („pošmyknutie do­pra­va“, „otras doprava“, „posun doprava“). Ale až vče­ra – po šty­rid­sia­tich rokoch neúnavného varovania – sa noč­ná mora naplnila.

Ostrakizovaná opozičná strana AfD – chaotický spolok s na­cio­na­lis­tic­kou, pravicovo-populistickou a najmä na východe Nemecka čias­toč­ne aj extrémistickou agendou – získala v dvoch spol­ko­vých kra­jinách, v ktorých tradične nemala svoje bašty, 14,6, respektíve 18,4 per­centa.

Komentár jedného politika AfD preto fakticky sedí: „V Ne­mec­ku sa mení vietor, prechádza zľava doprava.“ O to viac, že na­pravo od stredopravej CSU získal aj menší koaličný partner CSU – regionalistickí Freie Wähler („Slobodní voliči“).

Mediálna kauza nacistického letáka, ktorý mal predseda Slobodných vo­li­čov pred 36 rokmi vo svojej školskej taške, Huberta Ai­wan­ge­ra iba posilni­la. Slobodní, ktorí dostali 15,8 percenta, budú pre CSU ešte se­ba­ve­do­mej­šími partnermi než dosiaľ.

Bavorský vicepremiér Aiwanger Pred 36 rokmi mu v škole našli nacistický leták – a teraz valcuje prieskumy

Martin Leidenfrost

Aiwangerova strana Slobodní voliči sa popri AfD stala silným pravicovým súperom CSU, bavorskej štátostrany.

Povedané inak, až 30 percent Bavorov volilo dve protestné strany napravo od stredu. Celkovo 70 percent Bavorov včera volilo stredopravé alebo výrazne pra­vi­cové strany. V susednom Hesensku volilo približne 62 percent pra­vicu.

Spoločné majú Bavorsko a Hesensko aj to, že volič bez výnimky po­tres­tal strany, ktoré tvoria spolkovú vládu: v Bavorsku zís­kali spolu menej ako 26 percent, v Hesensku menej než 35.

Niet divu, že Söder v kampani hanobil bavorské odnože berlínskej vládnej trojkoalície ako „euforických semaforových roztlieskavačov“. A že he­sens­ký premiér Boris Rhein zo sesterskej CDU označil semafor za „najhoršiu vláda v histórii“, ktorá mučí Nemcov svojím „zákonom o kúrení“, „politikou proti autám“ a „rastúcim pa­ter­na­liz­mom“.

Kým Bavorsko je pre svoju silnú regionálnu identitu vždy tak trochu špecifickým prípadom, dianie u jeho severných hesenských su­se­dov vypovedá viac o možnom celonemeckom vývoji.

Hesensko totiž v niečom predstavuje prierez Nemeckom: s mestskou met­ropolou Frankfurtom na juhu a vidieckymi oblasťami v strede a na se­vere bolo klasickým „battleground state“, v ktorom sa striedali stre­doľavé vlády pod vedením SPD so stredopravými pod vedením CDU.

Hesensko zároveň viackrát hralo úlohu „laboratória“ pre celé Ne­mec­ko. Pod frankfurtskými mrakodrapmi slávili zakladatelia strany Zelených ako Joschka Fischer a Daniel Cohn-Bendit svoje prvé ús­pe­chy, CDU vďaka jednej migračnej téme (dvojité občianstvo zavedené so­ciálnodemokraticko-zelenou vládou) získala od roku 1999 prevahu, ale Hesensko bolo aj prvou veľkou spolkovou krajinou, v ktorej CDU začala vládnuť so Zelenými.

Zelení majú v Hesensku svoje bašty. Ich krajinský predseda Tarek Al-Wazir (nemecký Jemenčan, ktorého prastrýko sa vyhlásil za je­mens­kého kráľa a bol za to popravený) je uznávaným vicepremiérom. Včera tak aj kolíska zeleného hnutia v Nemecku zaplatila za babráctvo súdružiek a súdruhov v Berlíne.

Hesenská CDU už nebude na Zelených od­kázaná. Nabudúce môže aj vlád­nuť so zdecimovanými sociálnymi de­mo­kratmi, ktorí so ziskom 15,1 percenta skončili tretí po na­cio­na­listoch z AfD.

Nevídaný výsledok AfD ukazuje, že najmä so­ciálni demokrati, ale aj li­beráli z FDP a (do menšej mie­ry) Zelení boli prefackaní za be­ne­vo­lent­nú migračnú politi­ku spolkovej vlády.

Kameňom úrazu nie je iba prudký nárast žiadostí o azyl, ale ani to, že v apríli tohto roku žilo v Nemecku približne 55 percent Sýr­ča­nov a 48 percent Afgancov zo štátnych transferov.

Nemci v kaž­do­den­nom živote pociťujú aj nárast vojnových utečencov z Uk­ra­ji­ny. Tých bolo na začiatku ruskej invázie pomerne málo, Uk­ra­jinci sa však postupne presunuli z iných členských krajín EÚ (na­prí­k­lad z Poľska) do Nemecka. K 30. septembru ich tam už bolo 1 099 905.

Až nedávno, vlastne až v posledných týždňoch, aspoň časť main­streamových médií prestala migračnú problematiku ignorovať. Ľavicovo-li­berálny Spiegel prišiel práve s obálkou, na ktorej zobrazil dlhý rad mig­rantov s otázkou: Schaffen wir das noch mal? („Zvládneme to eš­te raz?“)

Pochmúrny dizajn obálky núkal odpoveď: Nie.

Vládnutie proti väčšine

Novinári ani politici už nemôžu prehliadať, že drvivá väčšina Nem­cov si začala o prisťahovalectve myslieť niečo iné ako oni.

Nový veľký prieskum Deutschlandtrendu v tom detonoval ako bomba. Zis­tilo sa totiž, že až 73 percent Nemcov si myslí, „že ubytovanie a prerozdeľovanie utečencov v Nemecku prebieha skôr zle alebo veľ­mi zle“. Na porovnanie, v septembri 2018 ešte 43 percent uvádzalo, že sa Nemecku v tomto darí.

Dnes konštatuje dokonca až 78 percent Nemcov, že integrácia utečencov do spo­loč­nos­ti alebo na trh práce je „skôr slabá alebo veľmi sla­bá“.

Zároveň je v súčasnosti 64 percent respondentov za to, aby Nemci pri­jímali menej utečencov. To je o 12 percentuálnych bodov viac ako v máji tohto roka. Zmena nálady prebehla teda pomerne prudko.

Ešte jedno číslo z tohto prieskumu: na otázku, či občania vidia v pri­sťahovalectve skôr výhody alebo nevýhody, odpovedalo 64 percent re­s­pondentov, že vnímajú skôr nevýhody. To je o 10 percentuálnych bodov viac ako v máji.

To sú čísla, z ktorých musí mať semaforová koalícia v Berlíne bezsenné noci.

Starý výrečný harcovník liberálov, podpredseda FDP Wolfgang Ku­bic­ki, komentoval bavorskú a hesenskú facku nasledujúcim spôsobom: „Takto to už ďalej nejde. Je to jasný signál, že v Berlíne musíme konečne vziať do úva­hy to, čo hýbe ľuďmi. V otázke jadra, pri zákone o kúrení alebo v migračnej politike sme boli alebo sme dôsledne v rozpore s ná­zo­rom väčšiny.“

Dôsledne v rozpore s názorom väčšiny – tým Kubicki dokonale opí­sal kvalitu vládnutia v Nemecku.

Niektorí vládni politici to začali chápať. Problém spočíva v tom, že veľkorysá migračná politika je už dlhodobo srdcovkou všet­kých troch vládnych strán. Sociálni demokrati, Zelení aj liberáli sú presvedčení, že migrácia je prínosom.

Ak by chceli politicky prežiť, museli by sa zaprieť.