Matka Tereza a ja Náboženský film? Skôr film o silných ženách

Na premiére filmu pre novinárov nás nebolo veľa. Katolícke noviny, Televízia Lux, Postoj...

Bolo jasné, že distribučná spoločnosť vedela, komu je film určený, a nemá zmysel tváriť sa, že film o Matke Tereze a mladom britsko-indickom dievčati, ktorého životný príbeh je spojený s Matkou Terezou, je pre všetkých divákov.

Hoci švajčiarsko-indický režisér Kamal Musale, ktorý osobne prišiel film uviesť, tvrdil, že je to pre všetkých divákov, lebo sú v ňom podstatné duchovné hodnoty, ktoré môžu byť blízke každému človeku bez ohľadu na to, či je kresťan alebo príslušník iného náboženstva, či ateista.

Predstavte si však silno progresívne naladených divákov, ako tu počúvajú – trochu osvetovým spôsobom prednášané – argumenty mladého lekára proti umelému potratu.

Ale divákov, ktorí takýto filmársky pohľad vítajú, dokonca ich poteší, nie je vôbec málo.

Jednoduchý film, ktorý chce niečo povedať a nehrá sa na veľké umenie

Už po veľkom diváckom úspechu filmu Fatima (2020) aj na Slovensku bolo jasné, že je tu diera na trhu a že na tento druh filmov príde aj divák, ktorý bežne do kina nechodí.

Nemusí sa takéto dielo hrať na veľké filmové umenie, stačí dobre vystavaný príbeh, dobre zvládnuté filmové remeslo a presvedčivé posolstvo o tom, akú hodnotu má život, aký zmysel má utrpenie a aký dôležitý je súcit a láska k blížnemu.

Do kina zrejme prídu diváci, ktorí chcú vidieť práve tento typ filmu. A navyše niečo viac vedia aj o Matke Tereze a jej duchovných problémoch.

Matka Tereza zachraňuje starú chorú ženu, ktorú príbuzní vyhodili na ulicu. Foto: Cinemax

Lebo veľa priestoru je tu venované aj tomu, ako Matka Tereza, zakladateľka rádu Misionárky lásky, prežíva dlhé obdobie duchovnej temnoty. Necíti prítomnosť Boha, dokonca o ňom pochybuje, je to tvrdá konfrontácia. Vo svojich listoch vtedy písala o „spirituálnej vyprahnutosti“ či o mučivej noci vo svojej duši.

Zrazu to vidíme vo filme. Keď by mala prísť radosť, že konečne je v tej službe, do ktorej bola povolaná priamo Kristom, príde veľké súženie, temná noc.

Najprv však vidíme rádovú sestričku, ktorá presviedča svojich nadriadených, že hovorí priamo s Pánom a má poslanie pôsobiť mimo kláštora, v uliciach, pri tých najchudobnejších, čo súvisí aj s indickým kastovým systémom. Vstúpiť k tým, ktorými v Indii opovrhujú alebo sú pre nich „nedotknuteľní“, môže prekonať len kresťanská misionárka lásky.

Z jej sily ide občas až strach

Áno, Matka Tereza pôsobí aj ako príliš sebavedomá a možno aj trochu pyšná. Lebo ona má tú priamu linku, nie obyčajní kňazi či biskupi.

Ale na povolenie trpezlivo čaká dlhé roky, nerebeluje proti svojim nadriadeným, hoci život v peknom a dobre fungujúcom kláštore, kde učí dievčatá z lepších rodín, ju neteší.

Iste, je to aj tvrdá žena, neústupná, možno pre mnohých aj nepríjemná vo svojom presvedčení, že ona má iné poslanie ako ostatné rádové sestry. Že jej poslanie je výnimočné a že ona nebude iba pri tých privilegovaných.

Napokon dostane povolenie a odchádza z kláštora. Oblieka si bielo-modré sárí a ide do slumov, do najhoršej biedy. Na toto treba naozaj špecifickú povahu, dar či povolanie.

Je aj tvrdá, aj nekompromisná a z jej sily ide občas až strach.

V polovici 20. storočia, keď Matka Tereza začína svoju misiu, sú v Indii nepredstaviteľne chudobné slumy, špina, bieda, bezútešnosť. A prijímanie toho, že keď sa raz človek narodí v kaste najchudobnejších a najopovrhovanejších, nie je šanca prekročiť túto bariéru. Tak je to dané.

A zrazu je tu tá žena v bielo-modrom sárí. Ani ľudia v slume sa na ňu nepozerajú celkom nadšene. Muži vyslovene nepriateľsky. Len ženy sa na ňu pozerajú s nádejou a mužov upracú.

Matka Tereza kráča slumom pokojne, vystreto, sebaisto. Obzerá si terén. A potom už vidíme, ako učí deti, ako ošetruje ranených, ako sa skláňa k tým najtrpiacejším. Stará sa o kolóniu malomocných a najmä zbiera starých chorých ľudí na uliciach.

Režisér sa síce snaží, aby nešiel proti hinduistom, preto aj jedna z hlavných postáv, Indka, ktorá pomáha Matke Tereze, má doma na oltáriku nielen kríž, ale aj symboly iných náboženstiev a hovorí, že všetky majú vlastne spoločný cieľ.

Lenže sú tu citlivé scény, napríklad keď Matka Tereza vykričí miestnym ľuďom, že vyhadzujú svojich starých chorých rodičov na ulicu a ich viera im v tom nebráni. Nemá strach, keď sa jej vyhrážajú, naopak, ide z nej pokoj a sila. A vyzerá to trochu aj ako súboj náboženstiev. A to kresťanské, ktoré sa skloní aj k malomocnému, znetvorenému, umierajúcemu, ukazuje svoju silu vďaka Matke Tereze.

Začiatky pôsobenia Matky Terezy v slumoch. Foto: Cinemax

A vidíme aj to, že práve vtedy, keď už môže robiť to, na čo roky cítila povolanie, keď má dostatok síl, rešpektu, keď už má okolo seba komunitu sestier, vtedy sa jej priama linka do neba zablokuje a duchovný život je čisté utrpenie.

Je to jej tajomstvo, navonok netuší nikto nič okrem jej spovedníkov. Ale my to vo filme vidíme. Nie je jednoduché pochopiť to.

Moderná Britka nezaťažená starými tradíciami

Ale je tu aj celkom iný príbeh, ktorý sa odvíja paralelne s príbehom Matky Terezy. Kavita je súčasná mladá Britka s indickými koreňmi, hudobníčka, ktorá žije bohémsky život krásnej talentovanej ženy.

Rozčuľuje ju, že jej rodičia sa tak silno držia indickej komunity, nechcú splynúť s britskou spoločnosťou a aj v najtypickejšom radovom domčeku britského predmestia si udržujú niečo z indického spôsobu života. Aj príslušnosť k najvyššej kaste je tu vedomá a žitá.

Ich dcéra tým všetkým opovrhuje. Je predsa moderná Britka nezaťažená všelijakými starými tradíciami či hodnotami.

Je slobodná a má priateľa, s ktorým vedie taký nie veľmi záväzný vzťah. A keď otehotnie, priateľ ju posiela na umelý potrat, akoby ani žiadne iné riešenie nebolo normálne, a on sa ani na dieťa necíti.

Mladú Britku s indickými koreňmi hrá Banita Sandhu. Foto: Cinemax

Kavita je zmätená, a tak na ten umelý potrat aj ide. Sedí v čakárni, je tu veľa podobných mladých žien, sebavedomých, akože nič sa nedeje, len drobná nepríjemnosť, banalita, ktorú treba vyriešiť. Niečo si študujú, pozerajú sa do mobilu.

Ale potom vyjde z ambulancie žena po potrate, vidia jej bolesť. Atmosféra v čakárni sa mení. A Kavita ujde. Je zmätená, potrebuje si všetko v hlave urovnať nanovo, takže sa vyberie do Indie. Odtiaľ pochádza, možno spojenie s koreňmi aj s blízkou príbuznou, ktorá tam žije, jej pomôže vyriešiť tento životný rébus.

Napriek mravoučnému záveru to nie je prostoduchý film

Matka Tereza je už dávno po smrti, a predsa je Kavitin príbeh s touto ženou veľmi prepojený. Kavita začína krajinu, v ktorej sa narodila, vidieť inak. Nie je to žiadna selanka, vidí veľa biedy, trápenia, ale mladá žena sa mení.

Nepatrí sa prezrádzať ďalej ten príbeh. Má rôzne zaujímavé odbočky aj povzbudivý záver.

Mohli by sme tak jednoducho povedať, že má mravoučný záver. Ale nie je to prostoduchý film.

Musale zručne odvíja dva silné príbehy dvoch vášnivých žien, ktoré bojujú proti očakávaniam, ktoré voči nim sú, ale bojujú aj samy so sebou, sú to silné vnútorné boje. Ale z ich utrpenia vzíde niečo pozoruhodné.

Kavita musí prijať to, že India s ňou súvisí viac, ako si myslela. Zdesene vidí nezrelosť, až detinskosť muža, s ktorým čaká dieťa. A hľadá si cestu k rodičom, ktorým zrazu lepšie rozumie, keď odhalí veľké rodinné tajomstvo.

A je tam napokon aj silné prepojenie s Matkou Terezou. Kavita však nie je ten typ, ktorý pôjde slúžiť do slumov, hoci jej krátka služba v Dome umierajúcich, ktorý založila Matka Tereza, ju nasmeruje. Po návrate do Británie vidí aj ona veľa utrpenia, ktoré v tejto krajine je. A nesúvisí s chudobou.

Je to film, ktorý neašpiruje na vysoké umelecké ambície, je vo svojej podstate jednoduchý, ale dva ženské príbehy má poctivo vystavané.

Kavita a Paul, zamilovaný pár, kde muž zlyháva. Foto: Cinemax

Na konci nevidíme žiadny jednoduchý happyend, hoci jedna taká dejová línia sa tam ponúkala.

Na konci je veľké poznanie mladého človeka, ktorý vyšiel zo sveta ilúzií aj prázdnoty a objavil v sebe súcit, láskavosť, svoju cestu. Kavita je späť doma, v Británii, ale je to už iná Kavita.

Na tvári má tichý, pokojný úsmev. A krásne hrá na svojich husliach, hoci ju počúva iba jeden starý muž.

Je to náboženský film? Skôr sa mi zdá, že je to feministický film. Kavita narazí v živote na nezrelých a slabých mužov a musí sa oprieť skôr o silné ženy vo svojej rodine. A aj Matka Tereza má oproti sebe často mužov, ktorí pôsobia neisto, slabošsky. Preto so strachom i s obdivom hľadia na túto silnú ženu.

Ale vlastne je to jedno, aký film to je. Sú to dva zaujímavé a inšpiratívne príbehy.