Energetická chudoba Riešením nie je len pomoc s cenami, ale aj motivácia k šetreniu

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) predstavil svoju koncepciu definície energetickej chudoby aj s návrhmi, ako ju riešiť.

Hoci na takúto definíciu, ktorá je základom opatrení, ako pomáhať ľuďom, ktorí už sami nezvládnu cenovú zaťaž pri dodávkach energie, čakáme už niekoľko rokov a dokonca sme boli svedkami minimálne troch neúspešných pokusov, keď sa ÚRSO snažil pretlačiť túto koncepciu cez vládu, aj teraz sa návrh stretol v medzirezortnom pripomienkovaní s pomerne ostrou kritikou.

A i keď sme boli v minulých dňoch svedkami ohlásenia bezprecedentnej regulácie cien energií zo strany vlády, energetická chudoba je fenomén, ktorý existoval už dávno pred energetickou krízou.

Pozrime sa však najprv na to, čo ÚRSO navrhuje.

Samotná definícia energetickej chudoby by podľa regulátora mala vychádzať z toho, že „domácnosť je ohrozená energetickou chudobou vtedy, ak po odpočítaní jej celkových nákladov na energie a vodu od celkového disponibilného príjmu domácnosti zostanú danej domácnosti disponibilné finančné zdroje v určenej výške, napr. v porovnaní voči univerzálne akceptovanej hodnote životného minima“.

Zároveň „pri posudzovaní celkových nákladov domácnosti je možné zohľadniť aj v budúcnosti stanovenú hodnotu základného energetického štandardu (prahovej spotreby energie a vody), pričom budúce stanovenie tejto hodnoty by malo fungovať ako nástroj motivujúci k úprave spotrebiteľských návykov s cieľom motivovať domácnosti k hospodárnejšiemu využívaniu energií a vody“.

Definícia, ktorá by bola zapojením do legislatívy záväzná pri narábaní s týmto pojmom, tak zasahuje nielen oblasť sociálnej podpory, ale predpokladá aj tlak na šetrenie energiami.

Určujúcu hodnotu zostatkových príjmov po vyplatení nákladov na energie a vodu navrhuje ÚRSO na úroveň 1,5-násobku životného minima. To znamená, že ak by domácnosti po vyplatení faktúr zostalo menej peňazí, ako je táto hranica, bola by už v pásme energetickej chudoby.

Životné minimum je od 1. júla tohto roka stanovené na 234,42 € mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu, 163,53 € mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu, a 107,03 € mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa alebo zaopatrené neplnoleté dieťa.

V prípade napríklad domácnosti dvoch dôchodcov bez detí je suma životného minima 397,95 € a jedenapolnásobok podľa návrhu ÚRSO 596,93 €. Životné minimum dvoch rodičov s troma nezaopatrenými deťmi je 719,04 €, jedenapolnásobok 1 078,56 €. To teda znamená, že ak týmto rodinám po zaplatení účtov za energie zostane menej ako uvedená suma, mali by podľa návrhu ÚRSO spĺňať podmienky na zaradenie do kategórie energeticky chudobných.

Čítajte tiež

Energetická chudoba Slovensko trápi už roky, k riešeniu možno prispeje energetická kríza

Erik Potocký

Hoci jasná definícia energetickej chudoby v našej legislatíve zatiaľ neexistuje, je jasné, že najviac ohrozuje ľudí s nízkymi príjmami.

Pri stanovení energetickej chudoby sa chce ÚRSO riadiť aj návrhom Európskej komisie, ktorý je síce len na počiatku legislatívneho procesu, no po jeho schválení bude nutný jeho prenos do našej národnej legislatívy.

Z neho napríklad vyplýva, že energetickou chudobou je „neprístupnosť domácnosti k nevyhnutným energetickým službám, ktoré sú základom pre dôstojnú životnú úroveň a zdravie, tzn. napríklad: primerané vykurovanie, chladenie, osvetlenie, napájanie elektrických spotrebičov“.

V tejto súvislosti ÚRSO pripomína, že neprístupnosť nie je v Slovenskej republike otázkou fyzického nedostatku energetických zdrojov či vody v dodávateľskom reťazci, ale práve finančné nároky, ktoré sa s dodávkou energií na bývanie spájajú.

Komisia navrhuje v súvislosti s energetickou chudobou prijať na národnej úrovni aj nástroje na zvyšovanie energetickej efektívnosti cez dotačné mechanizmy, pričom tieto by mohli byť zviazané aj s preukázateľne úspornejším správaním sa samotných domácností.

Nevyhnutný zber údajov

Samotné určenie, kto energetickou chudobou trpí, si však podľa ÚRSO vyžaduje rozsiahly zber a spárovanie dát.

„V rámci Slovenska je cca 1,8 mil. domácností vedených Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Údajmi o ich príjmovej situácii disponujú príslušné daňové úrady, prípadne iné orgány štátnej a verejnej správy. Údaje o vyfakturovaných nákladoch a spotrebe energií a vody individuálnych domácností majú k dispozícii samotné domácnosti, správcovia budov, ako aj ich dodávatelia, ktorých je celkovo viac ako tisíc. Dáta o priemerných cenách regulovanej dodávky elektriny, plynu, tepla v CZT systémoch a vodného a stočného sú k dispozícii na ÚRSO,“ píše regulátor.

Údaje budú dôležité nielen na účinnú pomoc, ale aj na to, aby sa takpovediac „odfiltrovali“ špekulanti, ktorí by papierovým vykazovaním chudoby mohli získať neoprávnenú podporu.

Okrem týchto údajov, ktoré zahŕňajú regulované ceny energií, ktorými sa riadia zmluvné vzťahy medzi dodávateľmi a domácnosťami, je podľa ÚRSO nevyhnutné zaoberať sa aj domácnosťami, ktoré napríklad v prípade tepla nie sú pripojené na centrálne systémy, resp. nemajú plynovú prípojku na vykurovanie.

Tieto totiž často využívajú tuhé palivo a zároveň patria medzi sociálne najslabšie. Ich náklady na teplo tak nie sú v skutočnosti štatisticky nijako vyčíslené, pričom sa – v lepšom prípade – podieľajú na celkových výdavkoch.

V horšom prípade ide o nelegálne získavanie paliva klčovaním lesa, čo je v dotknutých regiónoch rovnako závažný spoločenský problém ako samotná chudoba. Jednak z hľadiska poškodzovania majetkových práv vlastníkov lesa, ale aj v otázke poškodzovania životného prostredia.

Tuhé palivo má zároveň nepriaznivý vplyv aj na zdravie, keďže jeho spaľovaním sa do ovzdušia dostávajú viaceré toxické látky, ale aj drobné prachové častice, ktoré spôsobujú respiračné ochorenia, v krajnom prípade môžu mať aj karcinogénne účinky.

Energetická chudoba je aj preto neoddeliteľnou súčasťou všeobecnej chudoby a bez riešenia tohto fenoménu nie je možné účinne riešiť ani nedostatok zdrojov na energetické zabezpečenie týchto domácností.

Riešenia podľa ÚRSO

Regulátor prináša aj viacero návrhov, ako v praxi riešiť energetickú chudobu.

Prvým je podpora využívania tzv. kreditného systému, kde by si odberateľ predplácal odber elektriny. Tým by sa nielen udržiaval v schopnosti svoje energetické potreby finančne pokrývať, ale zároveň by bol motivovaný energiami šetriť.

Takýto systém prevádzkuje Východoslovenská distribučná ako pilotný projekt v spolupráci s košickou mestskou časťou Luník IX. Nielen podľa distribútora, ale aj podľa samosprávy sa tento systém osvedčil, ako v rozhovore pre Postoj vysvetlil starosta Luníka Marcel Šaňa. Systém v tomto konkrétnom prípade funguje tak, že bez zaplatenia nájomného si užívateľ bytu nemôže predplácať spotrebu elektriny. Samospráva tým vyriešila viacero problémov naraz. Klesol je počet dlžníkov nájomného, nevznikajú nedoplatky za spotrebu elektriny a zároveň si pri predplácaní spotreby môžu dlžníci znižovať svoj dlh, keďže kreditný systém slúži aj ako splátkový kalendár.

Čítajte tiež

Starosta najväčšieho rómskeho sídliska S manželkou presviedčame rodičov z Luníka, aby dali deti študovať

Jana Holubčíková

Marcel Šaňa hovorí, že najväčšie predsudky ako Róm zažil, keď si chcel kúpiť rodinný dom.

ÚRSO však navrhuje, aby takýto kreditný systém distribútori povinne ponúkali domácnostiam definovaným stavom energetickej chudoby. S tým sa však v pripomienkach distribučky nestotožňujú, považujú to za plošne neefektívny nástroj, ktorý im vytvára náklady bez kompenzácie.

Regulačný úrad navrhuje aj viacero nových opatrení, ktoré by mal v kompetencii. Zaviesť by sa podľa ÚRSO mali špeciálne tarify za energie a vodu, optimalizácia dodávkových a sieťových taríf, ponuka bezplatných splátkových kalendárov a energetického poradenstva, strop na uplatňovanie doplnkových cenníkových služieb, zákaz prerušenia („vypínania“) dodávok energií a vody počas zimnej sezóny či zákaz podomového predaja energií.

Práve voči týmto návrhom sa v pripomienkovom konaní vyskytlo najviac námietok.

Pripomienky od Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení, energetických a distribučných firiem sú v zásade totožné a návrhu vyčítajú, že chce energetickú chudobu riešiť na náklady podnikov. Oni sami navrhujú, aby sa táto problematika primárne riešila cez sociálny systém, ktorý má v rukách štát.

Navrhované riešenia takisto podľa nich nepovedú k väčšej zodpovednosti ohrozených skupín obyvateľov. Napríklad špeciálne tarify, ktoré by už z podstaty návrhu mali byť výhodnejšie, nebudú motivovať domácnosti, aby aj vlastným pričinením znižovali svoju spotrebu, resp. snažili sa zlepšiť svoje príjmy, pretože tým by sa ocitli v pásme drahších taríf.

Pripomienky od Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení, energetických a distribučných firiem sú v zásade totožné a návrhu vyčítajú, že chce energetickú chudobu riešiť na náklady podnikov. Oni sami navrhujú, aby sa táto problematika primárne riešila cez sociálny systém, ktorý má v rukách štát.Zdieľať

Podobne je to aj v prípade bezplatných splátkových kalendárov či zákazu prerušenia dodávok počas zimnej sezóny. To podľa namietajúcich takisto znižuje motiváciu domácností správať sa zodpovednejšie. Navyše, ako argumentujú, odpojenie od dodávok energií sa nedeje zo dňa na deň. Odberateľ je na problém vopred upozornený aj s ponukou riešenia. A keďže so splácaním nedoplatkov vznikajú týmto spoločnostiam náklady, takisto nie je systémovým riešením, aby museli splátkové kalendáre ponúkať zadarmo.

Akékoľvek zľavy, zlacnené tarify či služby zadarmo by si energetické spoločnosti vzápätí preniesli do oprávnených nákladov a na pomoc vybranej skupine domácností by sa tak vo vyšších platbách za distribučné poplatky poskladali všetky ostatné domácnosti.

Ak chce štát pomáhať domácnostiam s energiami, mal na to podľa väčšiny pripomienkujúcich využiť nástroje, ktoré má k dispozícii už teraz, napríklad úpravou príspevku na bývanie či rozšírením jeho definície.

Výnimkou z tejto kritiky je sčasti práve Východoslovenská distribučná, ktorej sa systém kreditného systému osvedčil a v pripomienkach píše:

„Pomoc by mala byť poskytovaná takým spôsobom, aby sa vytváralo vhodné prostredie pre vedenie a podporu ľudí k zodpovednosti samých za seba. Len samotným zavedením predplatného odberu, teda bez špeciálnych taríf, je možné dosiahnuť a očakávať:

zníženie počtu neplatičov prechodom na predplatný spôsob odberu, a teda pozitívny dosah na hospodárenie dodávateľov energií; lepšie riadenie disponibilných zdrojov núdznych, a teda prirodzenú edukáciu k zodpovednému správaniu sa; zníženie počtu ľudí žijúcich na dlh vo významných počtoch (predplatné neumožňuje opätovne sa zadlžiť); férovú cenu za dodávku predplatenej elektriny, bez krížových dotácií, bez prvkov diskriminácie; zlepšenie sociálneho zdravia veľkého počtu ľudí v núdzi; účinnú ochranu pred odpojením.“

Východoslovenská distribučná navrhuje práve vytváranie takého prostredia, ktoré vedie spotrebiteľov k zodpovednému správaniu. To je zároveň spoločným rysom pripomienok všetkých energetických subjektov.

Návrhu vyčítajú aj nedostatočný dôraz na šetrenie energií, hoci ÚRSO pomerne obšírne píše o potrebe investícií do energetickej efektívnosti, energetického poradenstva a kontroly spotreby.

Na potrebu prioritizácie šetrenia upozorňuje v pripomienkach aj ministerstvo životného prostredia, pretože „najlacnejšia energia je tá, ktorú nespotrebujeme“. Envirorezort takisto upriamuje pozornosť na to, aby sa riešením jedného problému nevytvárali problémy iné.

Nie každé šetrenie prospieva

Ani koncept prísneho šetrenia však nie je bez problémov a bez následkov. V súvislosti s podobnými návrhmi v susednej Českej republike sa k tejto téme vyjadril aj tamojší Státní zdravotní ústav (obdoba nášho Úradu verejného zdravotníctva).

Ten upozornil, že prílišné znižovanie tepelného komfortu môže mať aj nežiaduce zdravotné následky. A to nielen tie na prvý pohľad zjavné, spôsobené podchladením.

„Pri významnom znížení teploty vzduchu v miestnosti môže dochádzať k zvýšenej kondenzácii vzdušnej vlhkosti a tým aj k vzniku plesní na stenách vnútri budov. Plesne pritom nemusia byľ len dobre viditeľné na stenách, ale aj skryté v hlbších vrstvách. Zo zdravotného hľadiska preto odporúčame udržovať takú teplotu, aby na najchladnejších povrchoch v byte nedochádzalo k častej alebo trvalej kondenzácii vlhkosti. Optimálne by sa mala relatívna vlhkosť vzduchu pohybovať v rozpätí 45 – 55 percent a teplota vzduchu okolo 20 až 22 stupňov Celzia,“ píše české SZÚ.

Legionella spôsobuje akútne horúčkovité ochorenia podobné zápalu pľúc a v prípade komplikácií môže dôjsť u pacienta až k respiračnému zlyhaniu, neurologickým komplikáciám alebo zlyhaniu obličiek.Zdieľať

Českí hygienici sa vyjadrili aj k odporúčaniam znižovať teplotu v bojleroch a výmenníkoch teplej vody. Ak sa však teplota v týchto zariadeniach dostane pod 45 stupňov, významne narastá riziko množenia baktérií druhu Legionella, ktorá spôsobuje legionársku chorobu.

„Legionella spôsobuje akútne horúčkovité ochorenia podobné zápalu pľúc a v prípade komplikácií môže dôjsť u pacienta až k respiračnému zlyhaniu, neurologickým komplikáciám alebo zlyhaniu obličiek. Ideálna teplota na množenie tejto baktérie je 25 až 45 stupňov. Teplota studenej vody by tak mala byť pod touto hranicou a teplej ideálne nad 50 až 70 stupňov. Existuje riziko, že v snahe ušetriť na ohreve vody si baktériu nevedomky vo svojich vodovodoch a zásobníkoch namnožia najmä drobní odberatelia,“ dodávajú českí hygienici.

Na jednej strane tak máme finančné náklady spojené so zabezpečením dostatočného množstva energií (a mnoho domácností s tým malo problémy už pred energetickou krízou). Na druhej strane je tu zdravotné riziko spojené so šetrením. Či už spaľovanie tuhého paliva, ktoré produkuje aj toxické škodliviny, alebo opísaného problému s množením plesní a baktérií.

Tieto zdravotné riziká takisto vyvolávajú nielen osobné finančné náklady, ale aj celospoločenské. Či už na liečbu, alebo aj zníženým pracovným uplatnením.

Preto by snaha o riešenie energetickej chudoby mala byť zameraná na komplexné opatrenia, ktoré nielen pomôžu domácnostiam dostať sa z finančných problémov, ale aj vyriešia ich vysokú spotrebu, ktorá je často spôsobená zlým stavom nehnuteľnosti, ktorú obývajú.

Z uvedených možností zatiaľ aj v praxi najlepšie funguje kreditný systém predplácania elektriny. Ten by však mal byť spojený s podporou energetickej efektívnosti bývania. Súčasné programy totiž vyžadujú istú mieru spolufinancovania, resp. náklady sú im preplatené až po vykonaní prác a po tom, ako oni sami zaplatia stavebníkom. A takýto spôsob si nemôžu dovoliť práve tí, ktorí majú problém s každomesačným splácaním faktúr za energie.