Nová vojna na Kaukaze Azerbajdžan zaútočil na Náhorný Karabach, civilistov ostreľuje delostrelectvom

Napoludnie 19. septembra azerbajdžanská armáda zaútočila na územie neuznanej Republiky Arcach, ktorá leží v bývalej autonómnej oblasti Náhorný Karabach.

Región obýva 120-tisíc etnických Arménov, svoju nezávislosť vyhlásil počas rozpadu Sovietskeho zväzu. Arméni následne vyhrali prvú karabašskú vojnu, ktorá sa v roku 1994 skončila prímerím. V roku 2020 však Azerbajdžan začal druhú karabašskú vojnu a znovuzískal veľkú časť karabašského územia.

Následne boli na zvyšnom území Náhorného Karabachu rozmiestnené ruské mierové sily, tie však podľa Arménov zostávajú pasívne a nebránia Azerbajdžanu v útokoch a zaberaní ďalšieho územia.

Azerbajdžanci teraz ostreľujú aj civilné štvrte Stepanakertu, hlavného mesta Náhorného Karabachu, medzi ranenými sú aj deti. Súčasne azerbajdžanská armáda postupuje pri mestečku Askeran a snaží sa Náhorný Karabach preťať na dve polovice.

Podľa prvých správ boli pri ostreľovaní zatiaľ zabití dvaja civilisti, z toho 1 dieťa. Ranených bolo 11 civilistov, medzi nimi aj 8 detí. Novšie informácie hlásia, že počet zranených dosiahol 23 osôb.

Na zastavenie bojov vyzval predseda Európskej rady Charles Michel aj severomacedónsky minister zahraničných vecí Bujar Osmani, ktorý v súčasnosti predsedá Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe OBSE.

Turecko, naopak, vyjadrilo podporu Baku a sľúbilo, že „tak ako vždy stojí za Azerbajdžanom“.

Situácia v Náhornom Karabachu bola už v posledných mesiacoch veľmi napätá, keďže Azerbajdžan prerušil dodávky potravín aj liekov do regiónu a pokúšal sa miestnych Arménov vyhladovať.

Bývalý prokurátor Medzinárodného trestného súdu Luis Moreno Ocampo preto v auguste varoval, že je dôvodné podozrenie, že Azerbajdžan blokádou regiónu so 120-tisícmi obyvateľmi pácha genocídu.

Analytici upozorňujú, že ak sa Azerbajdžan napriek tomu odvážil na otvorený útok na Náhorný Karabach, je to jednak vinou Ruska, ktoré nedodržiava svoj záväzok chrániť miestne obyvateľstvo, a na druhej strane aj európskych štátov, ktoré si nechceli pohnevať Baku ako potenciálneho partnera a ignorovali varovania. Reakcie na azerbajdžanskú blokádu Karabachu sa vyčerpávali v prázdnych frázach, Ursula von der Leyenová v lete nazvala Azerbajdžan „spoľahlivým dodávateľom energií“.

Čítajte tiež

Analytik Tigran Grigoryan Všetky možnosti, aké máme na stole, vedú k etnickým čistkám Náhorného Karabachu

Christian Heitmann

Rusko stráca vplyv v oblasti, medzinárodné spoločenstvo je pasívne a Azerbajdžan sa vydal cestou agresívneho presadzovania svojich cieľov, v čom je aj úspešný, tvrdí arménsky analytik.