Veľké vízie aj vnútorná nejednotnosť Skupina BRICS bude mať šesť nových členov, v HDP už prevýšila krajiny G7

Minulý týždeň sa v Juhoafrickej republike uskutočnilo stretnutie lídrov krajín BRICS, teda Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Juhoafrickej republiky. Konalo sa fyzicky prvýkrát od začiatku pandémie a prinieslo niekoľko významných výstupov, ktoré môžu ovplyvniť dianie na globálnej úrovni.

Zoskupenie BRICS vzniklo okolo roku 2001, keď sa na základe pozitívneho ekonomického vývoja a predovšetkým komoditného boomu zdalo, že tieto rozvojové ekonomiky predstavujú budúcnosť sveta a spoločne budú mať z dlhodobého hľadiska kľúčové postavenie vo svetovej ekonomike. Malo predstavovať akúsi protiváhu voči zoskupeniu G7 najvyspelejších štátov sveta, ktorému dominujú západné štáty. Časť týchto predpokladov sa naplnila, niektoré však boli prehnané.

Krajiny BRICS v roku 2023 tvoria 32,1 % globálneho HDP (všetky údaje sú v parite kúpnej sily), pričom v roku 1995 tvorili iba 16,9 % svetového HDP. Naproti tomu zoskupenie G7 (Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko, Spojené kráľovstvo, USA) tvorilo v roku 1995 až 44,9 % svetového HDP a dnes to je už len 29,9 %. Z pohľadu štátov BRICS ide o impozantný rast, ťahá ho však takmer výlučne iba Čína a India.

Kým tieto dve krajiny dosahujú skvelé výsledky a strmý rast (Čína dnes tvorí až 70 % ekonomického produktu BRICS), podiel Ruska, Brazílie a Juhoafrickej republiky na svetovom HDP sa dokonca za posledných dvadsať rokov znížil. Predovšetkým v prípade Ruska a Brazílie sa pod stagnáciu dlhodobo podpisuje prílišné spoliehanie sa na príjem z nerastných surovín, ktorý sa navyše míňa na spotrebu a nie na investície do oblastí ekonomiky s vyššou pridanou hodnotou (biotechnológie, AI a pod.).

Minulotýždňové stretnutie krajín BRICS, ktoré v minulosti nepredstavovalo až takú veľkú tému, je významné hlavne z pohľadu vývoja geopolitickej situácie, predovšetkým vojny na Ukrajine. Odborníkov zaujali predovšetkým dva výstupy zo summitu – prijatie nových členov a odhodlanie znížiť dominanciu dolára spoločne s reformou medzinárodných finančných inštitúcií.

Porovnanie HDP (v parite kúpnej sily) medzi štátmi G7 a BRICS, údaje za rok 2023 sú odhadované. Zdroj: statista.com podľa údajov Medzinárodného menového fondu 

Protiklad k Západu? Nechcú to všetci

Krajiny BRICS sa rozhodli počas summitu pozvať medzi seba šesť nových členov, a to Argentínu, Egypt, Etiópiu, Irán, Saudskú Arábiu a Spojené arabské emiráty. Oficiálne tieto krajiny nadobudnú členstvo 1. januára 2024 a pôjde tak o prvé rozšírenie tohto bloku od roku 2010, keď bola prijatá Juhoafrická republika. Prijatie nových krajín môže výrazne posilniť Rusko a Čínu v ich ťažení proti Západu, všetko však bude závisieť od schopnosti krajín BRICS koordinovať sa.

Achillovou pätou krajín BRICS doteraz vždy bola nejednotnosť postojov, čo oslabuje ich pozíciu voči západným krajinám. Kým Čína vníma ako hlavného konkurenta Spojené štáty, India si často udržiava neutrálnu pozíciu voči všetkým a s Čínou má dokonca sporadické konflikty vo veci nevyriešenej vzájomnej hranice.

Aj ďalšie krajiny z tohto bloku sa často správajú oportunisticky bez ohľadu na ostatných členov, na rozdiel od Západu, ktorý je v základných hodnotách zjednotený (ako ukazuje aj vojna na Ukrajine). Navyše kým Čína a Rusko vnímajú BRICS ako protiklad Západu, India, Brazília a Juhoafrická republika sa aj počas tohto summitu vyjadrili, že toto zoskupenie nemá byť namierené voči nikomu.

Prijatie nových krajín môže výrazne posilniť Rusko a Čínu v ich ťažení proti Západu, všetko však bude závisieť od schopnosti krajín BRICS koordinovať sa.Zdieľať

Pokiaľ by sa však zoskupenie BRICS dokázalo zjednotiť a skutočne hovoriť jednotným protizápadným hlasom, mohlo by spôsobiť Západu veľké problémy. Prijatie nových šiestich krajín s relatívne silnými ekonomikami ešte viac zvýši ich podiel na svetovom hospodárstve.

Navyše krajiny ako Irán predstavujú pre Západ a predovšetkým pre USA dlhodobú bezpečnostnú hrozbu a ich prijatie do BRICS určite nie je pre USA žiaducou správou. Zvlášť keď politický zástupca iránskeho prezidenta Ebrahima Raisiho označil vstup do BRICS za „strategické víťazstvo iránskej zahraničnej politiky“.

Dnes sa oficiálne hlási do združenia BRICS ďalších 40 krajín, ktoré môžu byť prijaté v nasledujúcich rokoch. Väčšinu z nich tvoria africké štáty. To, samozrejme, nie je náhoda, keďže Rusko a Čína v posledných rokoch dokážu vojenskou podporou, ale aj investíciami a mäkkou diplomaciou získavať čoraz viac afrických štátov na svoju stranu.

Ich úspech je postavený hlavne na zdôrazňovaní koloniálnej minulosti západných krajín. Putin, ktorý sa na summite pre medzinárodný zatykač Medzinárodného trestného súdu zúčastnil iba online, sa niekoľkokrát vo svojom prejave vyjadril, že činy západných krajín smerujú k nastoleniu západnej hegemónie a neokolonializmu. Táto jeho taktika je, bohužiaľ, zatiaľ veľmi úspešná. 

Ani jeden z pôvodných členov BRICS neodsúdil ruskú agresiu na Ukrajine, čo iba ukazuje, prečo je pre Putina toto zoskupenie také dôležité. Mnohé krajiny dokonca mali od začiatku tejto vojny spoločné vojenské cvičenia s Ruskom a celý ich komentár ku konfliktu sa obmedzil na vágne vyjadrenia o „zachovávaní medzinárodného práva“. Bude zaujímavé sledovať, či rozšírenie združenia umožní Putinovi a Si Ťin-pchingovi hovoriť silnejším hlasom alebo či nejednotnosť prevládne.

Čítajte tiež

Čínska ekonomika Prečo Čína do roku 2060 nepredbehne USA

Michal Lukáč

Medzi problémy, s ktorými Čína bude musieť bojovať, patria nepriaznivé demografické zloženie krajiny, ťažké dlhy a pokles rastu produktivity.

Nepokojnosť so súčasnými medzinárodnými orgánmi

Druhým kľúčovým bodom summitu bol dôraz na „dedolarizáciu“ svetovej ekonomiky a reformu svetových finančných inštitúcií. Krajiny globálneho juhu (zväčša rozvojové) sa dlhodobo sťažujú, že sú vystavené neprimeraným požiadavkám a úrokom zo strany Medzinárodného menového fondu a bohatých krajín. Mnohé africké štáty momentálne čelia obrovským dlhovým krízam, s ktorými si nevedia poradiť.

Navyše tieto krajiny, ktorých populácia na rozdiel od Západu výrazne stúpa a získavajú tak na dôležitosti, majú pocit nedostatočného zastúpenia v rozhodovacích orgánoch medzinárodných finančných inštitúcií. Tento pocit medzi rozvojovými krajinami bol zrejmý aj počas summitu BRICS a generálny sekretár OSN António Guterres vo svojom prejave na summite vyzval na reformu medzinárodných inštitúcií a súčasný stav označil za nefunkčný.

Brazílsky prezident počas summitu zároveň vyzval na vytvorenie spoločnej meny krajín BRICS pre vzájomný obchod a investície s cieľom znížiť závislosť od amerického dolára. Tento projekt sa zdá v najbližšom čase nerealizovateľný, pretože by vyžadoval obrovský politický kapitál a kompromisy – spoločná mena, aj keď iba v niektorých oblastiach hospodárstva, by si vyžadovala harmonizáciu bankového sektora, priblíženie fiškálnej politiky a ďalších oblastí.

Oveľa kľúčovejšia je snaha týchto krajín začať viac obchodovať vo svojich národných menách a znížiť tak závislosť od dolára. Medzinárodný obchod s ich národnými menami by mal byť krytý takzvanou New Development Bank, rozvojovou bankou BRICS, ktorá funguje už od roku 2015.

Je otázne, či tieto krajiny budú naozaj schopné znížiť dominanciu dolára. Súčasné vylúčenie Ruska z mnohých Západom dominovaných finančných inštitúcií a zvyšovanie úrokových sadzieb zo strany americkej centrálnej banky (a tým rast cien importov) však poskytuje krajinám BRICS po rokoch silnejšiu motiváciu na pokus o prelomenie svojej závislosti.