Včelárska rodina z Prešova o terapii včelami Včely sú nedocenené. Slováci sú zvyknutí na chemickú liečbu z lekárne

Jožko a Danka Kuchárovci chovajú včely už dekádu, začínali s desiatimi úľmi. Bývajú v rodinnom dome v Prešove, len pár kilometrov odtiaľ majú časť svojho včelstva. Zaoberajú sa apiterapiou – liečbou pomocou včelích produktov, ale aj včelieho vzduchu.

Zaujíma nás, ako to funguje, preto ich v jedno augustové popoludnie navštívime. Doma sú len manželia, štyria synovia trávia dni v tábore.

Jožko, ktorý pochádza zo včelárskej rodiny, sa zdedenému remeslu venuje ako jediný z piatich súrodencov. „Včelárstvo v dnešnej dobe je už komplikovanejšie ako kedysi,“ zhodnotí na úvod.

Danka potvrdzuje, že je za tým veľa fyzickej roboty a ide skôr o životný štýl než biznis. V porovnaní s minulosťou musí včelár podľa Jožka vykonať aj viac zásahov a opatrení na podporu včiel.

„Včelárenie už nemá také výnosy. Je to teraz skôr také ľudomilstvo. Veľmi nedocenená je opeľovacia činnosť. Ľudia dostatočne nechápu, čo by bolo bez nej. Takže my to už berieme ako takú službu pre ľudí. Zo včiel nemáme veľké výnosy, ale rozmýšľame ekologicky – robíme to pre prírodu, pre okolie,“ hovorí Danka.

Hlavnú včelnicu majú manželia spolu s Jožkovým otcom v extraviláne Chminianskej Novej Vsi v lese asi dvadsať kilometrov od Prešova. So včelami sa pokúšajú aj kočovať, takže každý rok majú časť svojich úľov na inom mieste. „Ideme za zdrojom obživy. Keď je leto, ide sa do lesa a skúša sa, či nebude medovica,“ približuje Danka.

Aktuálne majú päťdesiat včelích rodín. Istý čas aj zvažovali, že by včelárstvo robili vo veľkom, na to by ich potrebovali aspoň stopäťdesiat.

Neznáme medy nemajú liečivú silu

Keď nás ponúknu svojím medom, zaujíma nás, ako správne vyberať z ponuky ten pravý.

Najlepšie je nájsť si včelára vo svojom okolí, zhodnú sa manželia. „Vyberal by som si aj podľa toho, aký dojem na mňa včelár urobí. Porozprával sa s ním napríklad o tom, kde má včely,“ odporúča ďalej Jožko.

Podľa Danky sa medy v obchodných reťazcoch s tými od včelára kvalitou nedajú porovnať. „Je veľmi dobré vyberať si včelára z lokality, kde bývate. Z kvietkov vo vašom okolí zbiera aj včielka. V zahraničných medoch či medoch z inej oblasti môžu byť už pele, ktoré uškodia,“ hovorí.

Na Slovensku je zakázané podávať včelám antibiotiká. Pri kúpe v inej krajine to však už môže byť povolené a na to si treba dať pozor. Podľa Jožka je veľmi otázny med z Číny. „Tam ho už vedia vyrobiť syntetický,“ upozorňuje.

Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Manželia sa nedávno vrátili z rodinnej dovolenky v Medžugorí a v Mostare videli zelený, fialový aj červený med. „Tak to sme si povedali, že neexistuje. Ale pre oči to bola pastva,“ hodnotia s úsmevom. Farba peľu podľa nich môže mať rôzne odtiene, ale takéto farebné medy sú už extrém.

Zmiešané neznáme medy z obchodov podľa nich nemajú takú silu ako tie od včelára. „Čím viac je med prehrievaný, tým viac stráca svoju hodnotu. Keď si urobíte čaj, až do vychladnutého by ste si mali dať med, len vtedy má účinok,“ odporúča ďalej Jožko. Zalievať med vriacou vodou je tragédia – zostane z neho už len sladidlo.

Kuchárovci sa už stretli s prípadom, keď obyčajný čaj s medom od včelárov z blízkeho okolia vyliečil po čase alergiu. Zhodujú sa však, že Slováci sú viac zvyknutí na chemickú liečbu a radšej zavítajú do lekárne než do prírody. Jožko sa zamýšľa, že dnešná doba je príšliš rýchla a na prírodnú liečbu si už mnohí nenájdu čas.

Ľudia sa zároveň včiel viac boja. „Niekedy už ani nevedia rozoznať včelu od osy,“ konštatuje Danka, ktorá kvôli nim sadí medonosné okrasné rastliny.

Kuchárovci svojim včelám vďačia nielen za med, ale aj propolis, materskú kašičku, vosk a pred Vianocami aj za medovinu.

Danka si propolis, ktorý „drží“ jej rodine imunitu, nevie vynachváliť. Aj kvôli nemu sa k nim radi vracajú zákazníci. Veľmi účinný je napríklad na boľavé hrdlo či dezinfekciu po kliešťovi, ale aj zuby, približuje. Materskú kašičku v mede odporúča ako šesťtýždňovú kúru na posilnenie organizmu.

Medovicový med lieči aj zvonka, potvrdzuje Jožko, ktorému pomohol, keď si na cirkulárke zarezal do bruška palca. „Na druhý deň to prestalo krvácať, vytvoril sa film, chrasta. A to bruško mi predtým lietalo,“ spomína.

Keď sa manželia začali naplno venovať liečivým účinkom medu – apiterapii –, rozhodli sa vyskúšať aj včelí vzduch. Absolvovali potrebné kurzy, aby zistili o včelích produktoch čo najviac.

Pred pár rokmi si postavili apidomček. V ňom nielen vytáčajú med, ale slúži predovšetkým ako liečebňa pre tých, ktorí sa chcú liečiť včelím vzduchom.

Na apidomček sme zvedaví najviac, autom sa tam presunieme rýchlo. Malý drevený domček postavil Jožko. „Odpustili sme si tri letné dovolenky,“ priznáva.

Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Pri domčeku vidíme úle a včely v akcii. Pred vstupom si nasadíme včelárske kukly. V domčeku je príjemná sladká vôňa, obzeráme si Dankine voňavé sviečky aj medy, ktoré majú v ponuke.

S fotografom si pomocou masky chvíľu užívame sterilný včelí vzduch, ktorý prúdi priamo z úľa. V domčeku slúži na terapiu aj drevená posteľ, pod ktorou sú takisto úle. Cítiť jemné vibrácie, ale aj príjemne upokojujúci bzukot.

„Apidomčeky sú známe a rozvinuté vo viacerých častiach Európy. Včelí vzduch vnútri úľa je teplý, 36-stupňový, plný čiastočiek medu, propolisu a všetkého, čo sa nachádza v úli. Respirácia urýchľuje vstrebávanie liečivých látok do krvného obehu,“ opisuje Danka.

Apidomček pôsobí na ľudí upokojujúco

Včelí vzduch prispieva k celkovej harmonizácii tela, pomáha ľuďom s astmou, s dýchacími problémami, alergiami či pri migrénach.

„Podľa vedeckých výskumov vedia včely vycítiť, ak má telo nejaký problém. Dokážu sa sústrediť na to miesto a liečiť ho, keď ste v blízkosti úľa.“ Danka ďalej opisuje, že niektorí ľudia sa po príchode do apidomčeka dostanú do útlmu, sú ospalí. Ale o tom podľa nej apiterapia je – slúži na psychické uvoľnenie.

„Zvukové vibrácie včiel sú na frekvencii, ktorá upokojuje vystresovaných ľudí, pomáha so slabšími depresiami. Priaznivo pôsobí na deti trpiace autizmom a hyperaktivitou,“ dopĺňa včelárka.

Danka ukazuje včely a apidomček aj deťom v rámci školských výletov. „Beriem to ako osvetu o včelách, aby sa k tomu dostali a niečo sa dozvedeli.“

Kuchárovcov už vyhľadali aj takí, ktorí mali problémy so spánkom, prichádzajú aj starší ľudia.

Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Danka sa v apiliečbe našla. So štyrmi synmi bola postupne jedenásť rokov na materskej dovolenke, a keď rozmýšľali, čo ďalej, domnievali sa, že aj toto by mohlo vyplňovať časť príjmu do ich rozpočtu.

Pýtame sa aj na predaj a marketing. So smiechom priznávajú, že marketing im veľmi nejde, ale nemusia sa pretláčať ani bojovať o zákazníkov. „Tu je skôr problém, že dopyt je väčší,“ hovoria. „Ak ešte môžeme med ponúknuť v decembri, tak to je ozaj dobrý rok,“ zhodnotí Jožko.

Kuchárovci svoje medy netestujú ani na súťažiach, ale vďaka laboratórnym rozborom vedia, že ich med je skutočne kvalitný a v konkurencii ďalších obstál najlepšie.

Pýtame sa, či ich štyroch chlapcov zaujíma včelárstvo. „Máme filozofiiu ora et labora. Chlapec sa odmalička potrebuje naučiť mať vzťah k práci. Zapájame ich, keď vytáčame med či kŕmime na jeseň,“ vysvetľuje Danka. Chlapci sa už teraz sami starajú o sliepky, kačky a andulky.

Kuchárovci sa netaja s tým, že ich život je spojený s vierou v Boha. Jožko prosí, aby im požehnal toľko medu, koľko ho ľudia potrebujú. „A nech prinavráti zdravie, ktoré toľko strácame.“ Vysvetľuje, že vďaka Biblii zvolili názov svojej včelnice – Barúk, čo v gréčtine znamená požehnaný.

Danka pripomína, že v Starom zákone je včela spomenutá viac ako 60-krát. „Včela je osobitné zvieratko, ktoré je dosť prepojené so Svätým písmom. Je príkladom pracovitosti, súdržnosti. Aj nás to vedie k pracovitosti, pretože výnos nie je taký, že na tom zbohatneme.“

Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Vonku si ešte obzeráme úle a dozvieme sa, že včely podľa farieb na nich vedia, kam patria. Lietajú okolo nás, no ani po dvadsiatich minútach na nikoho neútočia. Kuchárovci pritom štípance dobre poznajú, aj horšie príhody sa u nich našťastie skončili vždy dobre.

Kedy teda pichne včela? „Je to skôr sebaobrana než roztopaš,“ vysvetlí Jožko. Včela bodne, keď je v ohrození, keď sa mení počasie či prichádza dážď.

Včely neznesú ani voňavky a dezodoranty, majú dvadsaťnásobne lepší čuch ako ľudia. „Nemajú rady, keď ich prácou v úli vyrušujem večer. Potom už znervóznejú, začnú štípať a viem, že už sa nedá, počujem to aj na ich bzukote a vidím na postoji, ktorý zaujmú na rámikoch.“

Zhodneme sa, že včelárstvo je introvertná činnosť a človeka automaticky spomaľuje. Včelám sa nepáčia prudké pohyby ani nervozita, včelár preto musí všetky svoje pohyby zvoľniť. Jožko sa zasmeje, že niekedy z včelárstva neprepne a doma v kuchyni sa mu potom smejú, že je slimák.