Ochrana života Zviera nie je vec

V médiách sa pravidelne objavujú správy o pokusoch či priamo dokonaných činoch likvidácie chránených živočíchov. Napríklad orlov či iných dravých vtákov.

Podľa organizácie Ochrana dravcov na Slovensku, ktorá spolupracuje pri monitorovaní prípadov s políciou, bolo za ostatné dva roky zaznamenaných 42 prípadov, pri ktorých zahynulo spolu 152 chránených dravcov, ich spoločenská hodnota vyplývajúca zo zákona bola zhruba štvrť milióna eur. Viac ako tri štvrtiny z nich uhynuli po konzumácii otrávenej návnady.

Páchateľa sa podarí odhaliť len zriedka – motiváciou travičov môže byť likvidácia dravcov ako škodnej, napríklad pri chove holubov, ale aj vykrádanie hniezd s nevyliahnutými vajciami, s ktorými sa potom obchoduje na medzinárodnom čiernom trhu.

Podľa policajných štatistík bolo vlani zistených 25 trestných činov, ktoré sa týkajú poškodzovania a ničenia chránených rastlín či usmrtenia, alebo ťažkého poškodenia chránených živočíchov (paragraf 305 trestného zákona). Spôsobená škoda z týchto trestných činov bola 361-tisíc eur. Policajti objasnili len tri prípady. Trestná sadzba je v tomto prípade do dvoch rokov. V organizovanej skupine či pri úmysle veľkého zisku je sadzba od troch do ôsmich rokov.

Uveďme si len zopár príkladov, akú hodnotu zákon priznáva. Ide o príklady, v zozname sú desiatky, ba stovky druhov živočíchov. Krátkonôžka štíhla, ktorá patrí medzi plazy, má spoločenskú hodnotu 1 840 eur, rovnako korytnačka močiarna. Bobor je za 1 380 eur, zubor za 4 610 eur. A aj „obyčajný“ škrečok poľný má hodnotu 50 eur. A ak sme hovorili konkrétne o orloch – tak napríklad orol kráľovský má 5 990 eur a orol skalný 4 610 eur.

Spoločenská hodnota živočíchov, tak ako ju definuje legislatíva, teda vyhláška ministerstva životného prostredia, sa netýka len dospelých jedincov či mláďat. Hovorí o všetkých vývinových štádiách – teda aj o larvách, kuklách, vajciach, ale aj o gravidných samiciach.

A navyše, spoločenská hodnota chránených živočíchov sa zvýši až o 300 percent podľa stupňa ich ohrozenia, stupňa ochrany územia, na ktorom žijú, miery endemity. „Za poškodenie chránených živočíchov sa považujú aj rušivé zásahy do ich prirodzeného vývinu, najmä nepovolený odchyt, držba, chov v zajatí, premiestnenie, narušenie rozmnožovania a podmienok na rozmnožovanie, ako aj rušivé zásahy do bezprostredného okolia ich prirodzeného výskytu.“

Poškodenie či zničenie čo len jedného vajca orla kráľovského tak môže vyjsť páchateľa na takmer 24-tisíc eur.

Zviera nie je vec

Vlani vyústila debata ľudovo nazývaná „zviera nie je vec“ do zmeny zákonov, ktorá niektoré vybrané druhy zvierat označila za cítiace bytosti a sprísnila tresty za ich týranie či ilegálne množenie. Samotné upresnenie zvieraťa ako veci rieši občiansky zákonník, ktorý zviera naďalej za vec považuje, ak ide o majetkoprávne vzťahy. Má teda majiteľa, ktorý nesie zodpovednosť za zvieraťom spôsobenú škodu, a pod.

Podľa príslušnej vyhlášky je „spoločenským zvieraťom jedinec domestikovaného druhu psa, mačky, fretky, králika a jedinec druhu zaradeného medzi hlodavce a okrasné ryby (…) chovaný najmä v domácnosti vlastníka alebo držiteľa na naplnenie jeho záľuby, poskytovanie spoločnosti alebo na ochranu domácnosti a majetku.“ Zvýšená ochrana a právo cítenia sa teda v podstate dotkla len vybraných druhov.

Iné špecifické postavenie majú hospodárske alebo hospodársky významné druhy. Len nedávno sa rozprúdila debata o tom, aby sa medzi chránené druhy zaradila aj včela medonosná.

Obyčajná včela

Keďže zoznam chránených druhov je obsahom prílohy vyhlášky, zaradenie včely na tento zoznam by bolo technicko-legislatívne jednoduché.

Už na začiatku debaty však na zásadný problém upozornili včelári. Zaradením včely medzi chránené druhy by ich totiž prakticky museli prestať chovať, keďže by to odporovalo pravidlám držby, chovu a množenia chránených druhov.

Napríklad tzv. včelí mor, ktorý v zásade postihuje celý uľ, sa dá „liečiť“ iba tým, že sa celý úľ aj so včelami spáli. Znie to dramaticky, no je to jediný spôsob, ako zabrániť šíreniu choroby do ďalších úľov. Podľa včelárov by takýto postup so včelou ako chráneným druhom už nebol možný.

Nemohli by úle ani prevážať, vzájomne obchodovať, či už s celými úľmi, alebo včelími matkami.

Včela je dnes definovaná ako hospodársky významné zviera chované s účelom tvorby zisku, resp. jeho ekonomického zhodnotenia.

Ministerstvo životného prostredia preto chystá takú podobu legislatívy, ktorá by skôr chránila včelie prostredie.

Z globálneho aj slovenského hľadiska ohrozujú včelie populácie najmä zmeny klímy a s tým súvisiaci presun druhov (aj predátorov a parazitov) a dlhodobé intenzívne poľnohospodárstvo s množstvom pesticídov a nízka rozmanitosť v priemyslenom poľnohospodárstve. Špecificky na Slovensku včelári upozorňujú aj na kosenie trávnatých povrchov ešte pred zakvitnutím a používanie umelých hnojív aj na pasienkoch.

Slovenský zväz včelárov hovorí, že 84 percent druhov z 264 plodín pestovaných na území EÚ je aspoň čiastočne závislých od opeľovania hmyzom. Absencia hmyzích opeľovačov by spôsobila v Únii 25-percentný pokles celkových úrod hmyzomilných plodín. Na Slovensku bola táto hodnota odhadnutá na takmer 27 percent, predovšetkým vďaka vysokému zastúpeniu repky olejnej na ornej pôde.

Najrozšírenejším opeľovačom sú včely medonosné. Existuje však množstvo ďalších druhov včiel, aj samotárskych, plodiny opeľujú aj čmeliaky či motýle.

Včely a včelári významne pomáhajú aj poľnohospodárom – existuje aj tzv. kočovné včelárstvo – teda včelár sa so svojimi úľmi presúva na rôzne miesta pestovania plodín podľa kalendára ich kvitnutia. Čo však včelárov v tomto smere kvári, je veľký rozsah monokultúrnych polí na Slovensku – včely tak majú jednostrannú výživu jedným druhom peľu, čo oslabuje ich imunitu, a teda schopnosť odolávať chorobám a parazitom, čo často vedie k úhynu celých uľov.

Včely môžu zároveň slúžiť ako vhodný „tester“ kvality prostredia, v ktorom žijú. Spolu s peľom totiž v prostredí takpovediac nachytajú aj rôzne nečistoty, ktoré sa potom stanú súčasťou ich produktov – najmä medu. Výskumníci z Prešovskej univerzity preto pripravili projekt, ktorý bude monitorovať mieru znečistenia podľa zloženia medu.

Stavy včelstiev, teda počtu úľov, v minulých dekádach klesali. Najvyšší zaznamenaný počet bol v roku 1989 a najnižší v roku 2003. Od roku 2008 zaznamenal včelársky zväz nárast počtu úľov, príčinu vidia v dotačnom programe Európskej únie. Momentálne na Slovensku hospodári zhruba 18-tisíc včelárov s takmer 300-tisíc úľmi.

Hodnota

Už len z tohto krátkeho (a určite nie kompletného) sumáru vidieť, že včely (a iné opeľovače) majú nielen v prírode, ale aj pre ľudské prežitie zásadný význam. Dá sa teda vyčísliť hodnota včely? Na takej základnej úrovni vie takéto vyčíslenie urobiť každý včelár, ktorý si dokáže spočítať, koľko mu jeden úľ prinesie medu, propolisu, materskej kašičky atď.

Existuje však aj kategória, ktorá sa odborne nazýva ekosystémové služby krajiny. Ide o „produkty“ a služby, ktoré človeku poskytuje prírodné prostredie samo osebe – teda bez priamej ľudskej investície (mimo údržby a základnej starostlivosti). Sem patria aj služby opeľovačov.

V Postoji sme sa aj o tejto téme zhovárali s riaditeľom Inštitútu environmentálnej politiky Martinom Halušom. Podľa neho sa ekosystémové služby krajiny nedajú úplne vyčísliť, je však nevyhnutné robiť aspoň základné odhady, aby aj krajina všeobecne mala svoju ekonomickú hodnotu – napríklad pri rozhodovaní o schválení akejkoľvek investície.

„Včela – to je nevyčísliteľná hodnota. Neexistuje efektívna náhrada prirodzených opeľovačov. Je tam naviazaných strašne veľa benefitov a nepriamych vplyvov, takže úplne presne ani nevieme povedať, čo by to znamenalo, keby tie včely zmizli. Pravdepodobne by to dosť výrazne otriaslo životom, ako ho poznáme teraz,“ uzavrel pre Postoj Martin Haluš.

Pri téme potratov sa neraz objaví argument, že vajce orla či akýkoľvek iný ohrozený živočích je zákonom chránený viac ako nenarodené dieťa. Hoci je to v mnohých prípadoch pravda, takto by sme otázku stavať nemali. Hodnota života človeka je nevyčísliteľná. No ako dokladá príklad „obyčajnej“ včely, bez niektorých zvierat by sa život človeka dostal na pokraj možného.