Všetci vedia, že Kremeľ klame Ruské opozičné médiá zrátali padlých na Ukrajine. K akému číslu dospeli?

Vraj necelých 6 000 padlých, to mali byť ruské straty v septembri 2022. Tak to aspoň vyhlásilo ruské ministerstvo obrany, a za posledných desať mesiacov sa k téme už nevyjadrilo.

„Všetci rozumejú, že ministerstvo obrany klame a čísla sú omnoho vyššie,“ tvrdí ruský opozičný denník Meduza.

Spolu s denníkom Mediazona, ktorý sa už dlhšie snaží dokumentovať padlých ruských vojakov, preto štatistickými metódami vypočítali pravdepodobný počet obetí.

47 000 – to je podľa autorov pravdepodobný počet padlých Rusov na Ukrajine. Dáta, na ktorých sa výpočty zakladajú, pritom pochádzajú z oficiálnych údajov ruskej štatistickej agentúry Rosstat.

Autori štúdie sa opierali o dva hlavné zdroje dát. „Prvým je Register dedičských vecí (RND), ktorý otvárajú občania Ruskej federácie pre svojich zosnulých príbuzných (údaje z neho máme do konca mája 2023). Druhým sú údaje Rosstat o úmrtnosti prijaté na oficiálnu žiadosť, ale iba za rok 2022,“ vysvetľuje Meduza.

„K 27. máju 2023 (teda pred začiatkom ukrajinskej protiofenzívy) bol celkový počet mŕtvych na ruskej strane 47-tisíc ľudí (presnejšie, s 95 % pravdepodobnosťou sa číslo pohybuje medzi 40- až 55-tisíc). Nadmerné ,vojnové‘ úmrtia v roku 2022 predstavovali 24 000 ľudí podľa jednej metódy výpočtu a 25 000 podľa inej,“ tvrdí ruský denník.

Zomiera výrazne viac mužov než žien

Začiatok vojny je pritom v štatistikách ľahko spozorovateľný. Kým počet dedičských konaní v prípade mužov vo veku 20 až 24 rokov sa dlhoročne pohyboval kdesi od 20 po 40 dedičských konaní týždenne, po začiatku vojny vystrelil na vyše 130 prípadov týždenne.

Odvtedy počet dedičských konaní, a teda aj padlých v tejto vekovej kohorte znovu poklesol, zrejme aj kvôli tomu, že mladých mužov po mobilizácii nahradili tridsiatnici a štyridsiatnici.

V každom prípade sa oplatí porovnanie so ženami v rovnakom veku – tam zostal počet dedičských konaní takmer nezmenený a naďalej sa pohybuje kdesi medzi 5 až 20 prípadmi týždenne.

To je spôsobené najmä výrazne nižšou úmrtnosťou žien; aj za mierových podmienok zomiera v Rusku asi trojnásobne viac mužov vo veku 20 až 34 rokov ako žien v rovnakej vekovej kohorte (a podobne je to aj v iných štátoch).

Dôvodom je okrem iného väčšia zraniteľnosť mužov voči rôznym ochoreniam, rozdiely v životnom štýle a s nimi súvisiace nehody či alkoholizmus alebo aj fakt, že muži sa výrazne častejšie stávajú nielen páchateľmi, ale aj obeťami vrážd.

Napriek tomu je aj tu začiatok vojny jasne pozorovateľný. Kým napríklad v roku 2016 sa vo vekovej kategórii 20 – 24 počet mužských úmrtí na jedno ženské úmrtie pohyboval od 3,3 do 2,8 k jednej (počas covidu prevaha mužských úmrtí ľahko poklesla), v roku 2022 prevaha mužských úmrtí vystrelila na takmer 5 : 1. Podobne to vyzerá aj vo vekových kohortách 25 – 29 rokov (4,3 : 1) a 30 – 34 rokov (3,6 : 1).

Ruskí novinári a štatistici uisťujú, že pri svojich výpočtoch sa nenechali ovplyvňovať tvrdeniami tretích strán. „V oboch prípadoch zásadne nepoužívame žiadne utajované skutočnosti ani informácie z vlastných zdrojov. Navyše, obe časti štúdie sa robili nezávisle od seba: do poslednej chvíle sme si neboli istí, či nám Rosstat skutočne poskytne údaje o úmrtnosti, na ktorých je založená druhá časť práce. Našťastie sa tak stalo, čo nám umožnilo porovnať výsledky výpočtov a uistiť sa, že sú správne.“

Menovite známe straty

Zatiaľ najpodrobnejší pokus dokumentovať počet aj mená padlých ruských vojakov je úsilie ruského denníka Mediazona, ktorý spolu s ruskou službou BBC na základe zverejnených nekrológov, zdokumentovaných hrobov a statusov v sociálnych médiách k 30. júnu 2023 zaznamenal 26 801 individuálnych padlých.

Tento počet však ani zďaleka nezahŕňa všetky obete, objasňuje šéfredaktor Mediazony Dmitrij Treščanin. „Vedeli sme, že naša veľká tabuľka, v ktorej niet konca-kraja, nielenže nie je plná, ale je priamo poloprázdna.“

Hrob ruského vojaka v obci Dinskaja v Krasnodarskom kraji. Foto: TASR/AP

„Prídeš po dvoch týždňoch a sú tam ďalšie hroby a po dvoch týždňoch ďalšie [...], nikdy nezískaš plnú informáciu,“ vysvetľuje šéfredaktor Treščanin problémy pri zbere dát.

Navyše sa na mnohých cintorínoch v odľahlejších oblastiach vôbec nepodarilo nájsť dobrovoľníkov, ktorí by s Mediazonou spolupracovali – okrem iného aj pre vyhrážky smrťou, ktorým jeden z ich spolupracovníkov čelil po svojom odhalení. „Mali sme empirické vedomie, ale nemohli sme ho dokázať, potvrdiť,“ hovorí Treščanin.

„Dá sa predpokladať, že takmer všetci mŕtvi by mali byť uvedení na sociálnych sieťach a prípadne sa dostať do databázy, pretože väčšina z nich (aj keď nie všetci) majú priateľov a príbuzných, ktorí s veľkou pravdepodobnosťou sociálne siete využívajú. Ale s rovnakou mierou sebadôvery môžeme povedať opak: mnohí sa boja oznámiť niečo o mŕtvych známych pre hrozbu prenasledovania zo strany bezpečnostných zložiek a regionálne úrady v posledných mesiacoch ešte menej zverejňujú nekrológy. Navyše od jesene 2022 tvoria značnú časť ruských bojovníkov väzni – často sú zbavení silných sociálnych väzieb, jednoducho si ich nemá kto pamätať,“ píše Meduza.

Čo čísla nezahŕňajú

Zverejnený počet obetí však nezhŕňa všetky straty, napríklad obete na strane proruských „separatistov“ na Donbase ani nezvestných.

Takisto nezahŕňa padlých nad 50 rokov, hoci títo by práve v prípade vagnerovcov (ich šéf Prigožin prednedávnom priznal 22-tisíc padlých bojovníkov) mohli tvoriť nie celkom zanedbateľnú skupinu.

Samotná Meduza píše, že „o ďalších nenávratných stratách Ozbrojených síl Ruskej federácie vieme oveľa menej. Ak vezmeme do úvahy vážne zranených vojakov prepustených zo služby, ich celkový počet môže byť najmenej 125-tisíc ľudí (a pravdepodobne oveľa viac). Tento výpočet čiastočne zahŕňa nezvestných, ale nezahŕňa Rusov, ktorí sú v zajatí, ako ani občanov Ukrajiny, ktorí bojovali a zomreli ako súčasť síl samozvanej Doneckej a Luhanskej nezávislej republiky.“

V prípade nezvestných zas nemožno s konečnou presnosťou povedať, kto (ani koľkí) z nich sú padlými, ktorých osud je doposiaľ len neznámy, a koľkí padli do zajatia alebo dezertovali.

Isté však je, že k známemu počtu zomrelých je potrebné pripočítať nemalý počet tých padlých, ktorých osud nie je ruským úradom známy.

Otázkou je aj to, aké spoľahlivé sú dáta Rosstatu. Ekonómka Tatiana Michajlova tvrdí, že štúdia je príliš konzervatívna a zrejme výrazne podceňuje skutočný počet strát. Vychádza pritom z toho, že štúdia podceňuje straty ľudí, ktorí sú trestanci alebo žijú na okraji spoločnosti a majú len málo sociálnych väzieb.

Okrem toho vychádza z toho, že Rosstat pravdepodobne zaznamenáva len okolo polovice skutočných strát a zvyšok zostáva v očiach úradov nezvestnými.

Podrobnejšie sa tejto otázke venuje v anglickojazyčnom podcaste The Naked Pravda spoluautor štúdie Dmitrij Kobak. „Je to možné, ale nevieme to spočítať,“ priznáva.

Krížnik Moskva

Pripomeňme si, že po potopení krížnika Moskva v apríli 2022 ruské úrady priznali smrť iba jediného člena posádky a ďalších 27 členov označili za nezvestných.

Ďalších 17 neskôr vyhlásil za mŕtvych súd v Sevastopoli, skutočný počet obetí na lodi s vyše štyristočlennou posádkou je však podľa rôznych zdrojov odhadovaný na dvoj- až trojciferné čísla. Odvolávajú sa pritom na to, že ruskými úradmi zverejnené fotky preživších ukazujú len okolo stovky námorníkov.

Laxný ruský prístup k štatistikám má niekedy až morbídne črty, napríklad keď v novembri ruské úrady chceli mobilizovať muža, ktorý je už od potopenia lode nezvestným.

Samozrejme, nemožno vylúčiť, že niektorý z nezvestných potopenie prežil, zachránil sa na palube nejakého okoloidúceho plavidla a dezertoval, realisticky však podiel takýchto prípadov bude len zlomkom nezvestných.

Matka mŕtveho ruského vojaka kľačí v Aleji hrdinov v Sevastopoli na Kryme. Foto: TASR/AP

Tu sa oplatí jeden pohľad do histórie: viac ako desaťročie po konci prvej svetovej vojny počítala Veľká Británia 160-tisíc nezvestných vojakov alebo 40 % známych počtov padlých.

Vzhľadom na podobný charakter veľkej časti bojov na Ukrajine, najmä význam delostrelectva, možno očakávať, že aj počet nezvestných bude podobný skôr prvej svetovej vojne než vojnám v Afganistane či Iraku. Porovnania rozrytého územia pri Bachmute s devastáciou bojiska pri Verdune v prvej svetovej vojne nie sú náhodou a je dôvodom sa nazdávať, že tu sa paralely nekončia.

Bitka pri Verdune pritom zanechala omnoho viac než len rozrytú pôdu. Okrem státisícok identifikovaných padlých zostali aj pozostatky 130-tisíc vojakov, ktoré už nebolo možné pripísať konkrétnym vojakom alebo čo i len jednotlivej strane, a miestni dodnes nachádzajú stále nové pozostatky jednotlivcov, ale niekedy aj niekoľkých desiatok či dokonca stovák vojakov.

To, samozrejme, neznamená, že straty Rusov alebo Ukrajincov budú v absolútnych číslach podobné tým verdunským, obe armády sú násobne menšie, než bola nemecká či francúzska armáda počas prvej svetovej vojny.

Ak by sme napríklad predpokladali, že podiel mŕtvych, ale zatiaľ neznámych nezvestných bude rovnaký ako v prípade Veľkej Británie po prvej svetovej vojne, reč by bola o ďalších 19-tisíc vojakoch.

Dohromady by tak ruské straty nedosahovali 47-tisíc, ale 66-tisíc padlých vojakov a ani tieto čísla by nezahŕňali počet padlých vojakov z Doneckej a Luhanskej nezávislej republiky.

A ešte vyššie by boli, ak by podiel nezvestných zodpovedal tomu pri Verdune. Tam britský historik Jeremy Black so svojimi spoluautormi uvádza, že Francúzi okrem 61-tisíc padlých zaznamenali aj 101-tisíc nezvestných.

Čo priznáva Kremeľ?

A ako vlastne na zistenia médií reagovali ruské úrady?

Slová hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova sú prinajmenšom zvláštne. Ten totiž na otázku novinárov, čo si myslí o zisteniach Meduzy a Mediazony, odvetil, že „Meduzu sme prestali sledovať, takže nevieme, o akom materiáli je reč“.

K číslam sa Peskov vyjadriť nechcel. Podľa neho „straty udáva len ministerstvo obrany a ako jediné má takúto výsadu“.

Dementi znie v každom prípade inak.