Nosiť dieťa do práce? (Anketa)

Nosiť dieťa do práce? (Anketa)

Odpovedajú Oľga Feldeková, Andrea Mikolášiková, Barbora Mareková, Kristína Visolajská a Ľudmila Kolesárová.

V súvislosti s poslankyňami Luciou Nicholsonovou a Simonou Petrík sa rozprúdila debata o nosení malých detí do práce. Preto sme sa piatich žien, spisovateľky, novinárky, pediatričky, manažérky a tvorkyne zaujímavého portálu, opýtali na ich názor.

Naša otázka znela: Mala by naša spoločnosť oveľa viac než dosiaľ tolerovať aj vytvárať podmienky na to, aby mohla žena pre udržanie práce či kariéry chodiť na pracovisko aj s niekoľkomesačným dieťaťom? Alebo si myslíte, že je lepší súčasný konzervatívnejší prístup, ktorý prevláda na Slovensku?

Barbora Mareková, novinárka, pracovala v spravodajstve TV Markíza, momentálne žije vo Francúzsku

Prekvapilo ma, akú vlnu diskusie a negatívnych emócií môže spôsobiť jedna nenáročná požiadavka pracujúceho rodiča. Pohľad, že žena má byť s malým dieťaťom doma, je veľmi spiatočnícky.

Je v záujme nás všetkých, aby rodičia mohli skĺbiť svoj pracovný a spoločenský život s výchovou detí čo najslobodnejšie. Parlamentnú škôlku v tomto prípade nepovažujem za riešenie – päťmesačné dieťa totiž potrebuje fyzický kontakt s blízkou osobou. Potrebuje jesť a spať. Verím, že rodič dokáže posúdiť, kde to je s jeho dieťaťom možné, netreba mu v tomto smere určovať pravidlá.

Mnohí diskutujúci pripomínajú, že deti nemôžu byť ani v iných zamestnaniach. Áno, pracoviská sú rôzne, no prekážok pre rodičov s deťmi je u nás zbytočne veľa a treba ich odstraňovať všade, kde sa dá. Parlament je na spustenie takéhoto procesu ideálnym miestom.

 

Andrea Mikolášiková, spoluzakladateľka portálu zastolom.sk

Myslím, že obdobie raného detstva dieťaťa má kľúčový význam tak pre dieťa, ako aj pre ženu. Zatiaľ čo je v literatúre bohato doložená kľúčová úloha fyzickej a emocionálnej blízkosti mamy pre vytvorenie bezpečnej väzby dieťaťa, už menej sa hovorí o tom, že rovnako kľúčové je toto obdobie aj pre samotnú ženu.

Zo ženy-manželky sa stáva žena-matka a táto skutočnosť so sebou prináša možnosť prehĺbenia ženskej spirituality a rozvíjanie špecifických vlastností a schopností. Domnievam sa, že pre naplnenie tejto výzvy je ideálne, pokiaľ si žena môže dovoliť byť nejaký čas prosto „len mamou“, respektíve pokiaľ aj pracuje, ak má možnosť pracovať z domu alebo na skrátený úväzok.

Prinášanie detí na pracovisko považujem za dobrú možnosť v tých prípadoch, keď okolnosti neumožňujú iné riešenie (napríklad ak je udržanie miesta nevyhnutné pre finančné zabezpečenie rodiny a podobne). Pokiaľ by bolo motiváciou pre toto riešenie len budovanie kariéry, mala by som proti tomuto riešeniu výhrady.

Oľga Feldeková, spisovateľka

Nemám rada, keď sa nejaká vec zovšeobecňuje. Andrej Sládkovič v Detvanovi píše o materi: „Trávovú plachtu porozvíjala, z buka na buk ju pripína...“ Áno, matere nosili svoje deti do poľa, od práce k nim odbiehali, aby ich mohli nakŕmiť.

Niektoré zas ostali doma a v poli ich zastúpili iní členovia rodiny. Každá práca nedovoľuje nosiť si dieťa do práce. Chirurgička uprostred operácie nemôže bežať upokojiť plačúceho potomka, aj keď ho má vo vedľajšej miestnosti.

Na druhej strane je ambiciózna žena, ktorá ostane doma a nemôže sa realizovať, trpí, tečú jej nervy a to sa odrazí aj vo vzťahu k dieťaťu. V dnešnej dobe tí, čo majú patent na rozum, vymyslia princíp a my ostatní sme nútení si ho osvojiť bez ohľadu na to, či je vhodný pre všetkých.

Každý sa musí rozhodnúť sám podľa svojich finančných, fyzických, psychických a pracovných možností – ale aj podľa pravidiel, ktoré sa zaviazal dodržiavať, keď vstupoval do svojho zamestnania. (Napríklad letuška.)

Ľudmila Kolesárová, marketingová manažérka charitatívnej organizácie Dobrý anjel

Nie každá práca si vyžaduje nepretržité denné osemhodinové nasadenie, vtedy nemusí byť kariéra ženy prerušená a dá sa skĺbiť s čerstvým materstvom a aj s nosením dieťatka do práce.

Preto si myslím, že spoločnosť by mala byť v tejto veci tolerantnejšia  Pokiaľ sú zabezpečené podmienky, nemusí to vôbec dieťatku škodiť, ba skôr mu to môže byť na prospech. Okrem toho pri práci s ľuďmi v problémoch som neraz svedkom toho, že matka sa stáva niekoľkoročným prerušením kariéry a odstavením od príjmu úplne závislá od partnera, ktorý ju potom opustí, a ona sa dostáva s dieťaťom do existenčných problémov.

V prípade političiek je veľmi dôležitý aj fakt, že ženy v politike veľmi potrebujeme a práve ich izolácia kvôli materstvu spôsobuje, že sú tam väčšinou muži. A to je na škodu celej spoločnosti. Mali by sme byť tolerantnejší a otvorenejší v tejto téme.

Kristína Visolajská, pediatrička

V dnešnej dobe keď žena skončí vysokú školu, do zamestnania nastupuje najneskôr ako 25-ročná. Dnešná generácia odíde do dôchodku pravdepodobne v sedemdesiatke, teda ženu čaká 45 rokov pracovného života.

Pýtam sa, či 40 rokov v práci nie je dostatočne dlhý čas na sebarealizáciu, keď najmä prvé dva roky života dieťaťa sú úplne kľúčové pre celý jeho nasledujúci život. Ak matka zanedbá vzťah s bábätkom hneď na začiatku, vzniknutý deficit v psychickom vývine už dieťa nemusí nikdy dobehnúť.

Ďalším faktom je, že starať sa o dieťa a zároveň pracovať na 100 percent sa nedá. Určite utrpí práca alebo dieťa. Možno niektorým stačí odbehnúť si do rokovacej sály na 10 minút, ale to sa na prácu, akú 8 hodín denne vykonávajú bežné ženy, nepodobá. (Krátené úväzky sú u nás, žiaľ, zriedkavosťou.)

Mňa ako ženu však celé divadlo okolo pani Petrík uráža.

Chápem, že mnohé ženy majú dobre rozbehnutú kariéru a narodením dieťaťa nenapredujú, ba dokonca ich niekto ľahko nahradí. S tým sa zmieruje ťažko. Ako logický plán sa ponúka pokúsiť sa „zladiť prácu a dieťa“. A teraz ruku na srdce. Ak si spomenieme na svoje plány spred 10-15 rokov, koľko sa nám ich naozaj podarilo naplniť? Nezahral sa s nami život vlastne o dosť inak, ako sme si „naplánovali“?

Myslím si, že zdravo sebavedomá žena sa nebojí zostať doma s deťmi, dokedy to bude potrebné. Nepotrebuje si dokazovať, že sa vyrovná mužom. Vie, že za každých okolností (aj doma s dieťaťom) sa dá strašne veľa naučiť. Vie, že je dostatočne schopná, aby sa raz podieľala na finančnom chode rodiny, aj keď to možno nebude vždy podľa „plánu“. A ak toto zdravé sebavedomie a skúsenosti dokáže predniesť ako výhodu pri pracovnom pohovore, verím, že takúto ženu čaká ešte zaujímavý pracovný život a zároveň šťastná a zdravá rodina.

Práve v dnešnej dobe, keď nám zdravotný stav umožňuje dožiť sa vysokého veku v dobrej forme, mi pripadá priskorý návrat do práce od detí ako nie dobre premyslený a vlastne aj zbytočný.

 

Foto: Feldeková – TASR/Martin Baumann, Demešová – TASR/Jakub Kotian, Kolesárová – dobrynajel.sk, Visolajská – archív

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo