Vyrábanie prezidenta Podprahové podsúvanie Ivana Korčoka jeho prípadnej kampani len uškodí

Začalo sa to hneď ako Zuzana Čaputová minulý mesiac ohlásila, že sa nebude uchádzať o znovuzvolenie.

Hoci kandidatúru zatiaľ neohlásil, ihneď sa začalo v niektorých médiách skloňovať meno diplomata Ivana Korčoka ako prezidentského kandidáta „demokratického Slovenska“.

Nepriamo bývalého ministra zahraničia podporila aj samotná prezidentka na hudobnom festivale Pohoda. V diskusii so Štefanom Hríbom dostala Zuzana Čaputová na výber tri mená – Jána Kubiša, Petra Weissa a Ivana Korčoka –, z ktorých si mala vybrať favorita na svojho nástupcu.

„Pre presnosť treba povedať, že pokiaľ viem, tak nie všetky tri mená ohlásili, že budú kandidovať, ale minimálne v tom jednom prípade dúfame, takže áno,“ vyjadrila sa prezidentka za potlesku obecenstva, ktoré odkaz veľmi presne pochopilo.

Záchranca Slovenska?

Na Pohode bol aj Ivan Korčok. Prisľúbil, že rozhodnutie o svojej kandidatúre na hlavu štátu oznámi ešte pred parlamentnými voľbami.

Je to celkom zaujímavé načasovanie. Zuzane Čaputovej sa skončí funkčné obdobie 14. júna 2024. Prezidentské voľby sa budú konať v marci alebo apríli.

Očakáva sa, že väčšina kandidátov ohlási oficiálnu kandidatúru až po tohtoročných parlamentných voľbách, ktoré budú 30. septembra. Ich výsledok veľa napovie o spoločenských náladách v krajine a výsledná emócia sa bude dať využiť mobilizačne aj do kampane k prezidentským voľbám.

Ivan Korčok je skúsený diplomat, zosobňujúci predovšetkým ukotvenie Slovenska v EÚ a NATO. To je rozmer, ktorý v čase prebiehajúcej nevyprovokovanej ruskej agresie voči susednej Ukrajine naberá na váhe.

Pre exministra to bude v dnešnej polarizovanej dobe u časti voličov znamenať jasné plus, kým pre inú časť voličov jasné mínus. Prezidentské voľby (ak sa dovtedy vojna neskončí) ukážu, ktorých je viac.

No predsa sa javí ako nepatričné, že Ivan Korčok je liberálnym prostredím (najmä z okolia PS a SaS) už teraz tlačený do pozície favorita, ktorý má po Zuzane Čaputovej prevziať štafetu akéhosi záchrancu Slovenska. Ako si to vlastne vysvetliť, keď ešte ani neohlásil kandidatúru?

Skrýva sa za častým skloňovaním jeho mena testovanie terénu, aby sa ukázalo, či by po Korčokovi vôbec bol voličský dopyt? Alebo sa tu už natvrdo mediálne „vyrába“ budúci prezident?

Kto bude kandidát konzervatívcov

Nech je ako chce, v prezidentských voľbách nevíťazí nevyhnutne ten, kto bol médiami za favorita vyhlásený ako prvý. V tomto zmysle môže podsúvanie Ivana Korčoka jeho kandidatúre skôr uškodiť.

Vlastných kandidátov nepochybne postaví Smer i Hlas. A podobnú ambíciu by pred prvým kolom malo mať aj konzervatívne prostredie. Nie sa automaticky hneď primknúť ku kandidátovi liberálneho alebo sociálnodemokratického tábora.

Predseda KDH Milan Majerský už avizoval, že jeho hnutie postaví vlastného prezidentského kandidáta. V kuloároch sa hovorí o europoslankyni Miriam Lexmann.

Ak sa KDH dostane do parlamentu, prezidentské voľby môžu byť ďalším priestorom pre zviditeľnenie kresťanských demokratov a nastoľovanie konzervatívnych tém. Ak sa však hnutie do parlamentu nedostane ani na tretíkrát, stavanie vlastného prezidentského kandidáta bude nezmyselné.

Zatiaľ nie je jasné, ako sa k prezidentským voľbám postavia OĽaNO a Sme rodina. Aj tieto strany musia najprv obhájiť svoje miesto v parlamente. 

Vychádzal s každou vládou

A šance Ivana Korčoka? Jeho najsilnejšia stránka je zároveň jeho najväčšou slabinou.

Ako kariérny diplomat vychádzal s každou vládou. Za tretej vlády Vladimíra Mečiara slúžil v rokoch 1996 – 1997 pod Pavlom Hamžíkom ako hovorca ministra zahraničia. Ako štátny tajomník MZV slúžil za Dzurindu (v rokoch 2002 – 2005) i za Fica (2015 – 2018).

A v rokoch 2020 – 2022 bol ministrom zahraničia vo vládach Igora Matoviča a Eduarda Hegera.

Len kampaň, ak do nej Ivan Korčok pôjde, ukáže, či si to volič vyhodnotí ako životopis profesionála, ktorý pôsobí v službách štátu, nie nutne jednotlivých vládnych garnitúr, alebo naopak, ako prejav nedostatku vyhraneného osobnostného profilu.

To druhé napokon tiež nemusí byť neprekonateľnou prekážkou k zvoleniu. Kandidát na prezidenta musí osloviť v druhom kole voličskú väčšinu naprieč slovenskou spoločnosťou a tomu by príliš silné hrany mohli brániť.

No Ivan Korčok musí zvažovať pred definitívnym rozhodnutím o kandidatúre aj ďalší detail – diplomat ešte za hlavu štátu na Slovensku zvolený nebol.

No dvaja výrazní diplomati v prezidentských voľbách pohoreli –  roku 2004 sa vtedajší minister zahraničia Eduard Kukan nedostal ani do druhého kola. A v roku 2019 porazila Zuzana Čaputová diplomata a kandidáta Smeru Maroša Šefčoviča.