Prieskum Globsecu Viac ako polovica Slovákov viní z vojny Západ alebo Ukrajinu

Už viac ako polovica Slovákov je presvedčená, že za agresívnu ruskú inváziu na ukrajinské územie môže Západ, respektíve samotná Ukrajina. Ukazuje to najnovší prieskum organizácie Globsec, ktorá zbierala koncom marca na vzorke tisíc ľudí.

Odpoveď, že za vojnu na Ukrajine nesie hlavnú zodpovednosť Západ, ktorý provokoval Rusko, zvolilo až 34 percent respondentov. Ďalších 17 percent si myslí, že hlavným vinníkom je Ukrajina, pretože utláčala rusky hovoriacich obyvateľov.

Zodpovednosť Rusku pripisuje 40 percent opýtaných. Zvyšní respondenti nedali jasnú odpoveď.

Globsec otázky kládol v ôsmich krajinách. Slovensko spomedzi nich skončilo ako najviac proruské. Na porovnanie, v susednom Česku za hlavného vinníka vojny považuje Rusko 71 percent a v Poľsku 85 percent ľudí.
 

„Zatiaľ čo v roku 2022 mala vojna na Ukrajine na verejnú mienku značný vplyv, v tomto roku výsledky prieskumu skôr ukazujú prehĺbenie rozdielov medzi viac a menej odolnými krajinami. A najmenej odolnými voči manipulatívnym a proruským naratívom sa ukazujú Bulharsko, Maďarsko a Slovensko,“ okomentovala výsledky riaditeľka Centra pre demokraciu a odolnosť Globsecu Dominika Hajdu.

Prieskum zisťoval aj mienku o účinnosti protiruských sankcií. 56 percent Slovákov si myslí, že sankcie sú neefektívne, 38 percent zas uviedlo, že sankcie fungujú.

Provokujeme Rusko?

Dáta z prieskumu potvrdili aj negatívne postoje Slovákov voči vojenskej pomoci Ukrajincom.

Slovenská vláda poskytla Ukrajine stíhačky, bojové vozidlá aj protivzdušnú obranu. Väčšina Slovákov to považuje za provokáciu Ruska a priblíženie sa k vojne.

O provokácii rozprávali aj účastníci slovenských „pochodov za mier“, ktoré sa konali na jar v mnohých slovenských mestách. Ľudia žiadajúci falošný mier tam mávali slovenskými, ruskými či sovietskymi vlajkami.

Značný nesúhlas Slovákov s poskytovaním zbraní Ukrajine ukázal aj februárový prieskum v rámci projektu RevivEU, kde ho vyjadrilo až 70 percent opýtaných. 

Podpora NATO

Protizápadné nálady slovenskej spoločnosti sa ukázali aj pri téme zotrvania v Severoatlantickej aliancii. Ak by sa referendum o tejto otázke konalo v blízkom čase, za zotrvanie v NATO by hlasovalo iba 58 percent Slovákov.

Prieskum pritom ukázal, že v ostatných krajinách na východe EÚ podpora NATO od začiatku vojny vzrástla.

„Slovensko je príkladom toho, čo sa môže stať, keď skombinujeme nedôveru v inštitúcie, spoločnosť s náchylnosťou veriť dezinformáciám­ a silných politických aktérov, ktorí vedia využiť frustrácie a obavy spoločnosti vo svoj prospech. Sme poznačení politickým chaosom a zmätkami spôsobenými vládnucou koalíciou v rokoch 2020 až 2023,“ tvrdí analytička Globsecu Katarína Klingová.
 

Medzi Slovákmi v rokoch 2018 až 2022 stabilne rástla podpora Severoatlantickej aliancie. Minulý rok počas ruského vpádu na Ukrajinu podpora NATO ešte vzrástla.

Dezinformačné kampane šírené domácimi i zahraničnými aktérmi však prispeli k posklesu podpory slovenského členstva v NATO.
 

Slováci medziročne menej dôverujú NATO. Iba 54 percent Slovákov si myslí, že členstvo Slovenska v Aliancii znižuje pravdepodobnosť, že na nás zaútočí cudzí štát.

Vnímanie svetových lídrov

V osobu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského majú najväčšiu dôveru naši severní susedia. Až 89 percent Poliakov ho vníma pozitívne. 

V Česku sa pozitívny pohľad na Zelenského medziročne znížil z 83 na 68 percent. „Predlžujúca sa vojna, napätie v ekonomike a neisté vyhliadky znížili celkový záujem Čechov o situáciu na Ukrajine a ovplyvnili ich vnímanie Zelenského, ktorý sa ako symbol ukrajinského boja stal terčom tvrdení, že sa snaží zatiahnuť Českú republiku s ďalšími krajinami NATO do vojny,“ uviedla Kristína Šefčíková, projektová manažérka v Prague Security Studies Institute, čiže z organizácie, ktorá rieši dezinformácie a strategickú komunikáciu.

V Maďarsku Zelenského vníma pozitívne 41 percent ľudí.

Slováci majú spomedzi mapovaných krajín najnižšiu dôveru v ukrajinského prezidenta. V tomto roku sa na neho kladne pozerá iba 31 percent ľudí, vlani 53 percent.

Prieskum Globsec Trends 2023 sa snažil zistiť aj dôveru v ostatných svetových lídrov. Až 27 percent Slovákov považuje ruského prezidenta Vladmira Putina za kladnú osobnosť. Negatívne ho vníma 66 percent slovenských občanov. Amerického prezidenta vníma pozitívne 29 percent Slovákov.

Čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga ohodnotilo kladne 21 percent a francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona 35 percent opýtaných.

Vo všeobecnosti z prieskumu vyplýva, že asi šesť z desiatich respondentov má pozitívny názor na demokratických lídrov. Nedemokratických vodcov pozitívne vnímajú iba dvaja z desiatich.

Prieskum Rusi sú pre Slovákov prijateľnejší ako Ukrajinci, ktorým už nechcú pomáhať

Juraj Brezáni

Slováci nechcú znižovať svoju životnú úroveň na úkor pomoci ukrajinským utečencom, ktorých z dlhodobého hľadiska nepokladáme za prínos.