Don Titus. Vatikánsky špión?

Don Titus. Vatikánsky špión?

V čítaní na nedeľu uverejňujeme text o Titusovi Zemanovi, o ktorého blahorečení sa práve rozhoduje v Ríme.

Dokumenty o živote dona Titusa Zemana skúma Kongregácia pre kauzy svätých vo Vatikáne. Konzultačná komisia teológov sa prípadom mučeníctva Titusa Zemana už zaoberala a vyjadrila pozitívne stanovisko. Viac o blahorečení slovenského kňaza si môžete prečítať v článku, ktorý sme už publikovali. Nižšie uverejňujeme úryvok z knihy o živote dona Titusa.

Krížová cesta dona Titusa

Rozhodnutie prevádzať spolubratov do zahraničia

Príprava ilegálnych útekov

Spomienky dona Ernesta Macáka

Po obsadení kláštorov políciou a milíciami počas barbarskej noci z 13. na 14. apríla 1950, ktorú som prežil v Šaštíne, som si uvedomil, že v záujme zachovania Cirkvi sa musíme pripraviť na ťažký boj. V duchu som si dal otázku a zároveň som si aj odpovedal: Bol by možný tajný rehoľný život bez kláštorov? To nevieme.

Jeden spôsob bol tajne pokračovať vo vyučovaní klerikov mimo kláštorov a seminárov. Bude to vyžadovať väčšiu disciplínu zo strany študentov, ale v podstate je to možné. O tomto sme sa radili s donom Štefanom Sandtnerom ešte v Šaštíne po jeho obsadení. Nevedeli sme, čo s nami zamýšľajú, preto naši predstavení rozdelili medzi všetkých prítomných peniaze, ktoré mali v kláštore, na nepredvídané okolnosti.

Zo Šaštína nás previezli do Podolínca, kde som mal čas rozmýšľať o ďalšej existencii Cirkvi a prišiel som aj na iný spôsob. Treba odviesť nedoštudovaných klerikov do zahraničia, kde doštudujú, a keď to bude možné, vrátia sa ako hotoví kňazi. Musia mať spoľahlivého a odvážneho vodcu, ktorý to bude všetko organizovať. Lenže dostať sa dnes za hranice nie je ľahké.

Ak niekoho pri tom chytia, zatvoria ho do väzenia. Za riziko to stojí iba vtedy, ak by mali spoľahlivých a skúsených prevádzačov, i keď sa im bude musieť zaplatiť. Poznal som jedného zo svojho pobytu vo Vysokej na Morave.

Ako vodca sa mi zdal najschopnejší na túto úlohu náš kňaz don Titus Zeman. Je rozumný, obetavý, húževnatý, vyznačuje sa rozumnou odvahou, má zmysel pre dobrodružstvo a najmä vie mlčať. Má zmysel pre zodpovednosť a vie byť aj veselý, čím môže povzbudiť bratov v kritických situáciách.

Rozhodol som sa teda ísť za ním. Premyslel som si plán úteku z Podolínca a za pomoci bratov som útek aj realizoval.

Vo večerných hodinách 2. júla 1950 navštívil don Ernest Macák dona Titusa v Šenkviciach na fare a oboznámil ho so svojou predstavou o ďalšej činnosti Cirkvi v súčasnej politickej situácii v Československej republike.

Hovoril mu o svojom pláne vychovávať kňazov v podzemí ako prví kresťania a zároveň mu navrhol, aby on prevádzal do zahraničia nedoštudovaných klerikov, ktorí budú chcieť doštudovať v zahraničí.

Keď mu povedal, že ho napojí na jedného prevádzača, ktorého pozná zo svojho pobytu v Šaštíne a Borskom Svätom Mikuláši, don Titus hneď súhlasil. Bolo to pre neho vnuknutie podobné ako stretnutie svätého Jána Bosca s chudobným chlapcom.

Naskytla sa možnosť obetovať sa za bratov a pomôcť im v duchu učenia svätého Bosca a on túto možnosť prijal. Neváhal ani sekundu a donovi Macákovi sa zdalo, akoby na to čakal, hoci pôvodne nevedel, ani prečo za ním prišiel.

Don Titus iba povedal: „Dobre. Porozprávam sa s pánom farárom Paulenom, aby som mohol odísť.“

Na druhý deň doobeda slúžil don Titus svätú omšu v kostole v Šenkviciach a poobede odišiel s donom Macákom vlakom do Šaštína a odtiaľ peši smerom do Borského Svätého Mikuláša. Zastali pri kaplnke pred dedinou a ďalej pokračoval iba don Macák. Išiel do dediny k obuvníkovi Baňovičovi, u ktorého občas býval prevádzač Jozef Macek, prezývaný Veľký Jozef.

Pán Macek bol jedným z najskúsenejších prevádzačov. Pán Baňovič nebol doma, ale večer asi o 22.00 h sa im predsa len podarilo s ním stretnúť. Don Macák zoznámil dona Titusa s pánom Baňovičom.

Dohodli sa, že keď sa pán Macek vráti z Rakúska, dohodne s ním stretnutie a napíšu donovi Titusovi do Šenkvíc. Ranným vlakom odcestovali z Borského Svätého Mikuláša do Trnavy. Tu sa rozdelili. Don Macák išiel za klerikmi na Priehradu mládeže a do Kostolnej a don Titus sa vrátil na faru do Šenkvíc.

Takto sa don Titus stal organizátorom veľmi riskantnej a nebezpečnej činnosti, v tom čase protištátnej. Od toho okamihu začal pripravovať prvý prechod cez hranice.

Musel si rozmyslieť, kto bol kde deportovaný, koho osloví s ponukou na odchod do zahraničia, takisto musel premyslieť celý postup organizácie príprav odchodu a vybavenosti na cestu až do Turína. Cesta do talianskeho Turína povedie cez Rakúsko.

Don Titus si uvedomoval, že Rakúsko, ktoré bolo spojencom Nemecka v 2. svetovej vojne, je od jej skončenia rozdelené na štyri zóny podobne ako Nemecko: na sovietsku, americkú, anglickú a francúzsku. Musel zvoliť správnu trasu nielen na bezpečný prechod cez hranice medzi Rakúskom a Československom cez rieku Moravu, ale aj bezpečný prechod celým rakúskym územím až do Talianska. Po prekročení československo-rakúskej hranice vstúpia do sovietskej zóny! Takmer na konci cesty utečencov bude čakať veľmi náročný prechod cez Alpy na rakúsko-talianskych hraniciach.

Začal nadväzovať kontakty so spolubratmi, ktorých plánoval odviesť. Z bezpečnostných dôvodov sa to usiloval robiť osobne alebo pomocou spoľahlivých prostredníkov. Musel si dávať pozor, lebo počas príprav mohol naraziť na provokatérov, a to by znamenalo jednoznačne cestu do väzenia na mnoho rokov.

Na toto obdobie spomína Ing. Ján Brichta

V jeden daždivý deň, koncom júla alebo začiatkom augusta 1950, nás navštívil don Titus na pracovisku na Priehrade mládeže. Počas práce sme videli, že po pontónovom moste sa blížil chlap, ktorý mal oblečený rovnaký tmavý gumený plášť a gumené čižmy, aké sme používali aj my. Iba kapucňu mal viac stiahnutú na oči.

Keď prišiel k nám, podvihol si trochu kapucňu a vtedy sme ho spoznali. Bol to don Titus.

Vyzval nás, aby sme na sebe nedali nič poznať, že nás prišiel niekto navštíviť, že sa stretneme na ubytovni. Po skončení práce došiel k nám a povedal nám, aký bude ďalší vývoj. Dodával nám odvahu v našej situácii a snažil sa nás povzbudiť a trochu rozveseliť.

Okrem iného nám povedal: „Buďte pokojní! Pripravujeme riešenia vašej situácie. Keď bude treba, dozviete sa ďalšie informácie a povieme vám viac.“

Potom nám naznačil, že sa pripravuje možnosť odchodu na bezpečné miesto, aby sme mohli dokončiť začaté štúdiá teológie. Hneď sme vedeli, že hovorí o odchode do Talianska, kde bola vysoká škola pre saleziánov. Vedeli sme, že sa pripravujú prechody.

 

 

Text je úryvkom z knihy Michal Titus Radošinský: Don Titus. „Vatikánsky špión?“ Knihu vydalo Vydavateľstvo Michala Vaška v spolupráci s občianskym združením Don Titus v roku 2005. Procesu blahorečenia je venovaná aj špeciálna webstránka.

Foto: tituszeman.sk

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo