Boris Valábik Žiadny strelec nám v posledných rokoch nevyrástol. Je logické, že sa trápime

Vráťme sa ešte k nášmu tímu. Máme najviac trestných minút zo všetkých mužstiev. Je disciplína našou slabinou, ktorú potrebujeme zlepšiť?

Ak tréner od každého jedného hráča chce, aby bol aktívny a išiel tvrdo do súbojov, tak nie každý presne vie uchopiť, čo to znamená. Nemám rád, keď sa to volá premotivovanosť, lebo to často počúvam od fanúšikov. To je zhadzujúce slovo. My potrebujeme motivovaných hokejistov. Pripisoval by som to skôr tomu, že chalani sa naozaj snažia robiť to, čo im hovorí tréner, ale nevedia to dobre uchopiť. Vedia, že majú ísť tvrdo a rýchlo, ale nevedia si pri tej tvrdosti a rýchlosti dať pozor, aby to bolo bez faulu.

Nie každý tréner je taký ako Ramsay, že ženie hráčov, aby korčuľovali a napádali súpera. Aby boli ako potkany na syr alebo vlčia svorka, že ideš, až pokiaľ puk nezískaš. Z toho často vyplynie faul. Ak by hrali pasívnejšie a tréner od nich nechcel také agresívne forčekovanie, faulov by bolo menej. Čiže z jednej časti to vychádza z toho, čo tréner vyžaduje od tímu, a z druhej, že časť hráčov nie je naučená na to, aby to tak robili bez faulu.

Ja sa teda vo fauloch vyznám, aj som sa dostal do problémov vždy za hákovanie, podrazenie či držanie. To sú fauly, ktoré nemôžeme robiť. Na druhej strane, ak niekto spraví narazenie, krosček, lakeť, ktoré sa stanú pri súbojoch, vyplýva to z hry. Odráža to tvrdosť a my chceme byť tvrdí. Nie sú to fauly, ktoré by nás mali rozčuľovať alebo ktoré by sme sa silou mocou mali snažiť eliminovať. Každý bude mať nejaké nedovolené zákroky, no radšej nech vychádzajú z tvrdosti. V súperovi potom zanechá to, že bude chcieť odovzdať puk skôr.

Každý bude mať nejaké nedovolené zákroky, no radšej nech vychádzajú z tvrdosti. V súperovi potom zanechá to, že bude chcieť odovzdať puk skôr.Zdieľať

Ani najsilnejší chlap na svete nie je rád, keď je na mantineli a je naňho rozbehnutý súperov hráč, ktorý dokončí súboj. Keď to tím robí opakovane, aj keď je z toho nedovolený zákrok, súperov hráč sa začne rozhodovať s pukom inak. My chceme znepríjemniť súperovi hru tak, aby na ňu nemal čas.

Čo s faulami ako hákovanie alebo držanie?

Vyplývajú zo zle použitej hokejky, čo sa dá odstrániť. Stane sa, že hráč na pol sekundu zaspal alebo nestíha korčuliarsky, tak si pomôže takýmto zákrokom. Ale väčšinou je to neskorá reakcia na pohyb protihráča alebo zlé postavenie, z ktorého hráč vychádza.

Čiže aj pri fauloch musíme rozlišovať. Je paradoxné, ale niektoré fauly sú v konečnom dôsledku súčasťou toho, čo tímu môže pomôcť. Viem, že to vyznieva absurdne, ale je to tak. Ak som obranca a viem, že zakaždým, keď dostanem puk alebo si ho vyzdvihnem pri mantineli, utŕžim ranu, tak je jasné, že si puk nebudem mojkať na čepeli dlhšie, aby som spravil dokonalú prihrávku.

Po poslednom zápase sa ozývala kritika smerom k rozhodcom, dokonca aj od trénera Ramsayho. Čím to je, že často máme pocit ukrivdenosti? 

Snažím sa nevenovať rozhodcom na šampionáte, pretože to nemá pre mňa takú pridanú hodnotu, ako venovať sa rozhodcom v našej lige, kde sa snažím, aby sme poukázali na chyby a zlepšovali rozhodcovský stav. Pamätám si jeden zákrok, ktorý bol posúdený opačne, a to bolo koleno na koleno Sobotku na Pánika, ktoré sa mi zdalo na päť minút plus dokonca zápasu a bolo posúdené na dve minúty.

Nemyslím si, že tie vyjadrenia do médií od Mira Šatan alebo Craiga Ramsayho sú náhodné. Myslím si, že chcú vyvolať nejaké podpichnutie odrozhodcov, že počujte, aj keď sme malá krajina a nepozeráte sa na nás rovnako ako na USA, Kanadu, Fínsko a spol., tak nechceme byť tí, ktorým budete ubližovať. Aj keď je zákrok na hrane, slovenskému tímu sa ľahšie prisúdi ako faul než v prípade Kanady. Rozhodcovia jej viac odpustia, vždy to tak bolo.

Nejde len o naše domýšľanie?

Je to tak aj z pohľadu politiky. Viete si predstaviť, čo by spravil kanadský alebo švédsky zväz, ak by cítili, že rozhodca im pokazil zápas? Bolo by z toho obrovské haló. Silné zväzy majú oveľa väčší rešpekt ako náš.

Viete si predstaviť, čo by spravil kanadský alebo švédsky zväz, ak by cítili, že rozhodca im pokazil zápas? Bolo by z toho obrovské haló. Silné zväzy majú oveľa väčší rešpekt ako náš.Zdieľať

Ďalšia vec je, že Kanaďania majú toľko zákrokov na hrane, že rozhodca ide do zápasu s tým, že im nemôže odpískať všetko, lebo by boli 60 minút na trestnej lavici. Nemôžeme to porovnávať s našou ligou, lebo rozhodcovia v nej, až na výnimky, nespĺňajú také kvality, aby sme ich mohli porovnávať s medzinárodnými rozhodcami.

Keď si porovnáme to, čo u nás pískali v play off s medzinárodnou úrovňou, tak to je iný šport. Napríklad zákrok Kocha na Chlapíka v zápase s Českom by bol u nás päťminútový trest. Každý jeden hit pri dohrávaní súbojov, ako to robila Kanada, by u nás pískali ako napadnutie.

My potrebujeme zlepšiť kvalitu rozhodovania na Slovensku, aby si hráči zvykali na medzinárodnú úroveň, aby vedeli, že môžu ísť do súboja, tak ako išiel Koch. Jednoducho snažiť sa hrať podobne agresívne ako Kanada. 

Takže verejná kritika od Ramsayho a Šatana bola cielená?

Len sa snažím čítať tie výroky a pre mňa sú Miroslav Šatan aj Craig Ramsay rozvážne tipy. Preto si nemyslím, že je náhoda, keď tlačia na rozhodcov cez médiá. Vedia, čo robia. Chcú trošku vytvoriť tlak, aby naši chalani mali priestor na ľade a nepískal sa každý hraničný zákrok. Robia si svoju robotu. A pokiaľ to hráči nezoberú ako krivdu a nebudú si myslieť, že bojujú proti rozhodcom, tak je to v poriadku. Prvýkrát som videl trénera Ramsayho povedať niečo také na rozhodcov, takže si myslím, že je za tým viac.

Ale súhlasím s Michalom Handzušom, že po zápase je to málokedy tak, že rozhodca vyhrá alebo prehrá zápas. Vždy je tam niečo, čo mužstvo mohlo spraviť lepšie.

Craig Ramsay. Foto: TASR/Martin Baumann

Môže niekto z našich hráčov v aktuálnom výbere zaujať tímy NHL tak, ako sa to podarilo nedávno Pavlovi Regendovi a Milošovi Kelemenovi?

Paťo Koch sa mi javí veľmi solídne pre tím, ktorý bude hľadať zodpovedného tvrdého defenzívneho obrancu. Má potenciál hrať oveľa tvrdšie, ako mal možnosť hrať v našej lige, ale aj v Česku. A myslím si, že by sa mu to aj páčilo, ak by mal možnosť hrať tvrdšie.

Ak by mu rozhodcovia dovolili hrať taký hokej, ako hrá teraz, rozkvitol by. To je dôvod, prečo som aj ja odchádzal už v mladom veku do zámoria a prečo som dostal šancu byť úspešným. Lebo som odišiel do krajiny, kde sa na hokej pozerá ako na tvrdý šport a nie, že je to často až bezkontaktné, ako napríklad v našej lige.

Pre hráča ako Koch sú to veľmi dôležité majstrovstvá. Hovoríme tu o tom, ako rozhodca vie ovplyvniť kariéru hráča. Za tie zákroky, za ktoré bol v našej lige vylučovaný, mu každý nadával, aký je drevák a drevorubač. Na tomto šampionáte zrazu dostal šancu hrať tak, ako chce. A už sa naňho pozeráme, aký je pevný, solídny, tvrdý, zodpovedný obranca. Aj toto vie priniesť vplyv rozhodcu.

Často sa hovorí o systéme Craiga Ramsayho. Môže práve jeho dodržiavanie za to, že dokážeme hrať vyrovnané zápasy s kvalitnými súpermi? 

Najväčší rozdiel medzi trénerom Ramsaym a jeho predchodcami v reprezentácii je prístup k silnejším súperom. Pri tréneroch, ktorých som zažil v reprezentácii, ale aj tých, ktorí prišli po nich, sme to vnímali tak, že pozor, hráme proti silnejšiemu súperovi, musíme sa stiahnuť, nemôžeme sa nechať vylákať k mantinelu a musíme byť pasívnejší. Čo je voda na mlyn pre každého jedného talentovaného, technicky zdatného súperiaceho hráča, lebo má čas na to, aby mohol svoj talent a kreativitu využívať. Dobré tímy to milujú, lebo vtedy majú možnosť ukázať, čo je v nich. Doplácali sme na to. A to som vnímal v rokoch 2010 až 2019.

To nie je o tom, že by naši hráči kedykoľvek v histórii korčuľovali pomalšie alebo že by nevedeli dať takú dobrú prihrávku, alebo vystreliť. Ale len že hneď ako hrá tím pasívne, vyzerá pomalšie a len reaguje na súpera.Zdieľať

Teraz je najväčší rozdiel v tom, že naša defenzíva sa začína hneď po strate puku. Hneď ako oň prídeme, vytvárame na súpera tlak. Väčšinou ho stratíme v útočnom pásme a už tam sa začína naša defenzíva. Znepríjemňujeme aj najkvalitnejším súperom život, nahrávku by dali nádhernú a bezproblémovú, ak by ten tlak na nich vyvíjaný nebol. Teraz sa na ňu oveľa viac narobia a nie je taká dokonalá.

V strednom pásme už pasívne necúvame kvôli tomu, že máme strach pred silou súpera. To bolo najhoršie, čo sme mohli robiť. Reaktívny hokej, teda ak tím len reaguje na konanie súpera, znamená, že hráči budú všade o krok neskôr.

Často to vyzeralo, že sme pomalí v súbojoch a že súper ich prekorčuľoval. No to nie je o tom, že by naši hráči kedykoľvek v histórii korčuľovali pomalšie alebo že by nevedeli dať tak dobrú prihrávku, alebo vystreliť. Ale len o tom, že hneď ako hrá tím pasívne, vyzerá pomalšie a len reaguje na súpera.

V čom teda spočíva zmena, ktorá sa udiala príchodom trénera Ramsayho?

Chceme byť prvý na puku, nepozeráme sa, čo robí súper. Vytvárame tlak, skracujeme mu čas na hru. Nemá toľko priestoru spraviť pohodlnú prihrávku. Tam vidím najväčší rozdiel. Mentalita toho, čo znamená defenzíva od A do Z, sa úplne obrátila naruby.

Predtým znamenala, že náš hráč stratil puk, rýchlo sa vrátil naspäť a čakal na súpera v strednom alebo obrannom pásme. Ale to znamená, že sme boli stále pod tlakom. Defenzíva bola preťažená. Je to ako čakať za sklom a dúfať, že sa nerozbije. Lebo hneď ako sa rozbije, prehrali sme. To sú sklenené obrany.

Ramsay dal chalanom šancu vyzerať, že hrajú korčuliarsky. To najviac vidia a oceňujú fanúšikovia, keď hovoria, že hokej bol pekný. Podobne ako to bolo po zápase s Kanadou.

Ramsay dal chalanom šancu vyzerať, že hrajú korčuliarsky. Hneď po strate puku zaútočíme na súpera, často ho vybojujeme naspäť a znova sme v útočnom pásme. Je to fyzicky oveľa náročnejší hokej, ako sme kedysi hrali.Zdieľať

Je to vo veľkej miere tým, že nehráme ustráchane a nesťahujeme sa iba do defenzívy. Tým, že hneď po strate puku zaútočíme na súpera, často ho vybojujeme naspäť a znova sme v útočnom pásme a ďaleko od vlastnej brány. Ale je to korčuliarsky a fyzicky oveľa náročnejší hokej, ako sme kedysi hrali.

Povedali ste, že vaším snom na tomto šampionáte je semifinále. Nie je to odvážna predstava?

Samozrejme, že je, ale to je ešte stále ten hokejista vo mne. Neviem sa pozerať na nejaký cieľ „loosersky“ a s tým, že nejdeme spraviť to najlepšie, čo dokážeme. Na Slovensku sa to stále považuje za arogantné, ak si nejaký športovec dá vysoký cieľ. Ja to považujem za úplne pochopiteľné, pretože športovec musí mať vysoké ciele na to, aby podával maximálne výkony. Je to úplne niečo iné, ako byť arogantný mimo ľadu. Na ľade musia byť arogantní a sebavedomí, musia si dôverovať.

Keď si hráči nestanovia vysoké méty, je to o dôvod viac, aby mali výhovorku, že to nebol náš cieľ a je jedno, ako budeme hrať, aj tak každý od nás očakával prehru. Hráči nemôžu mať nastavenú myseľ inak, ako s presvedčením, že idú získať medailu a idú do toho naplno. A keď to nevyjde, aspoň si môžu povedať, že sa snažili zo všetkých síl a dali do toho sto percent.