Štátne nájomné bývanie Kollár sľuboval stotisíc bytov, prvé už mali stáť. Chýba však povolenie od EÚ

Keď v máji minulého roka parlament schválil zákon o štátnych nájomných bytoch, hnutie Sme rodina, ktoré s celým nápadom prišlo, sa postaralo, aby sa o tom dozvedelo celé Slovensko. Krajinu zaplavili bilbordy s Borisom Kollárom, na ktorých svietil nápis „Nájomné byty sú realitou“.

Schválenie zákona však bolo iba prvým krokom na dlhej ceste ku skutočne dostupným nájomným bytom. Bolo treba založiť nový orgán, zohnať investorov, podpísať zmluvy a získať potrebné povolenia. Krátko po schválení zákona predstavitelia Sme rodina však hovorili, že prvé byty by mohli ľudia dostať už v máji 2023.

Tento termín medzičasom padol, žiadne byty však zatiaľ pridelené neboli. Ako celý projekt dopadol a budú vôbec Kollárove byty niekedy naozaj realitou?

Problémová štátna pomoc

Naposledy Kollár hovoril o nájomných bytoch v polovici apríla v rozhovore pre TASR, kde uviedol, že prvé dostupné byty by mohli byť v ponuke koncom tohto roka, prípadne začiatkom toho budúceho. Predĺženie termínu bolo podľa neho dané obštrukciami pri schvaľovaní legislatívy.

Pravda je však taká, že ešte aj krátko po schválení zákona parlamentom vicepremiér za Sme Rodina Štefan Hollý, ktorý celú agendu zastrešoval, uviedol, že prvé byty by mohli byť dostupné v prvom polroku 2023.

Kollár pre TASR zároveň uviedol, že výstavba nových bytov by trvala asi dva roky. Keďže však investori môžu kúpiť už hotové nehnuteľnosti, je možné, že ich stihnú ponúknuť už koncom roka.

Celý systém má však problém, a to, že musí dostať súhlasné stanovisko od Európskej komisie. Na výstavbu nehnuteľností určených na štátom podporované nájomné byty by totiž mala platiť znížená, päťpercentná DPH. Ide teda o štátnu pomoc a Komisia preto posudzuje, či nie je v rozpore s pravidlami Európskej únie.

Potenciálni investori nemajú istotu, že sa celý systém vôbec spustí.Zdieľať

Ešte v decembri minulého roka priniesol denník SME správu, že toto posudzovanie by sa mohlo skončiť v neprospech projektu. Ako totiž pre denník vysvetlila bývalá vedúca sekcie bývania na ministerstve dopravy Elena Szologayová, prax ukazuje, že Komisia sa pri posudzovaní zameriava na to, či schéma podpory cieli na znevýhodnené skupiny obyvateľstva. Práve preto už v minulosti museli svoje systémy meniť v Holandsku, Francúzsku, ako aj Írsku.

Ako pre Postoj potvrdila hovorkyňa Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania Jana Jurčišinová, Komisia vo veci stále nerozhodla a naďalej prebiehajú rokovania. Potenciálni investori tak nemajú istotu, že sa celý systém vôbec spustí.

V prvej fáze tisícka bytov

Zatiaľ tak boli podpísané zmluvy iba s dvomi investormi, a to so spoločnosťou Vienna Insurance Group Kooperativa a BWSG. Stalo sa tak ešte v decembri minulého roka.

Obe spoločnosti majú v sektore nehnuteľností bohaté skúsenosti. Podľa agentúry SITA mali investície Vienna Insurance Group do neziskových bytových spoločností po celom Rakúsku koncom roka 2020 účtovnú hodnotu približne štyri miliardy eur.

Za skratkou BWSG sa skrýva spoločnosť Wohnen und Bauen Gesellschaft, ktorá je jedným z popredných poskytovateľov cenovo dostupného nájomného bývania v Rakúsku. S touto oblasťou má dlhú tradíciu, u susedov sa jej venuje už viac ako 110 rokov.

Oba podniky chcú v prvej fáze postaviť alebo zakúpiť 500 bytov. V dlhodobom horizonte plánuje Kooperativa prevádzkovať na Slovensku minimálne 4000 bytov, BWSG 5000. Podľa portálu YIM.BA sa má významná časť z tohto množstva realizovať v Bratislave, respektíve pri Bratislave.

Kooperativa aj BWSG však majú v zmluve klauzulu, podľa ktorej môžu od projektu odstúpiť v prípade, že Európska komisia nedá systému súhlasné stanovisko.

Štefan Hollý po schválení spolupráce s prvými investormi uviedol, že po týchto pilotných zmluvách prídu koncom januára alebo začiatkom februára ďalšie. Zatiaľ však žiadne ďalšie zmluvy podpísané neboli, i keď sa pôvodne hovorilo, že záujem má stavebný koncern YIT, ako aj švédska skupina Heimstaden.

Investori uzatvorili zmluvu s Agentúrou štátom podporovaného nájomného bývania, ktorá je gestorom projektu.

„Keďže ide o prvé projekty v tomto systéme, absolvujeme v súčasnosti množstvo stretnutí a rokovaní, aby boli čo najlepšie pripravené.“Zdieľať

V ďalšom kroku mali agentúre predložiť na schválenie konkrétne bytové projekty.

Ako pre Postoj hovorí hovorkyňa agentúry Jana Jurčišinová, „keďže ide o prvé projekty v tomto systéme, absolvujeme v súčasnosti množstvo stretnutí a rokovaní, aby boli čo najlepšie pripravené“.

Výsledkom majú byť kompletné pravidlá na schvaľovanie projektov a finálny dizajn-manuál pre bytové domy. Jurčišinová dodáva, že agentúre aj investorom záleží na tom, aby boli byty zhotovené čo najkvalitnejšie, a rokovania sa preto nedajú unáhliť.

Zatiaľ teda nie je jasné, kedy budú prvé byty pripravené na prenájom.

Záujem prejavilo viac ako 17-tisíc ľudí

Záujem zo strany obyvateľov je pritom veľký. Agentúra štátom podporovaného nájomného bývania spustila v januári formulár, cez ktorý mohli ľudia nezáväzne prejaviť záujem o nájomné byty, a do dnešného dňa ho vyplnilo viac ako 17,5-tisíc ľudí.

Najväčší záujem je o byty na západnom Slovensku, viac ako polovica žiadateľov by chcela byt v niektorom z okresov tohto regiónu. Najžiadanejšia zo všetkých je Bratislava, kde by chcela bývať štvrtina z ľudí, čo vyplnili formulár.

Na to, aby mohol človek požiadať o byt, musí splniť viaceré kritériá. Tým prvým je príjem, keďže byty sú určené pre stredné a nižšie príjmové skupiny obyvateľstva. Nemá ísť teda o sociálne bývanie, pričom je stanovená nielen horná, ale aj dolná hranica príjmu.

Záujemca musí mať príjem minimálne na úrovni súčtu maximálneho nájmu za byt a životného minima domácnosti. Hornou hranicou je osemnásobok životného minima domácnosti. Záujemca okrem toho nesmie vlastniť nehnuteľnosť vhodnú na bývanie v rovnakom kraji. Diskvalifikačným kritériom je aj to, ak má žiadateľ dlhy na daniach alebo sociálnych, či zdravotných odvodoch.

Desať percent bytov by malo byť rezervovaných pre ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím a ďalších maximálne 40 percent si majú rozdeliť zamestnanci v štátnej alebo verejnej správe.

Realita veľkolepých plánov

Byty majú mať výrazne nižšie nájomné ako komerčná alternatíva. Pri schvaľovaní zákona nebolo jasné, ako sa bude toto nájomné určovať, dnes už však na stránke Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania človek nájde vzorec, podľa ktorého sa vypočíta.

Všetko sa bude odvíjať od priemernej nominálnej mzdy v kraji, v rôznych regiónoch tak bude výška nájmu odlišná. Priemerná mzda sa vynásobí pomerom výdavkov na bývanie (ktoré sú určené ako 35 percent z príjmu) a koeficientom veľkosti bytu. Výsledná hodnota sa vydelí metrami štvorcovými.

V prvej fáze sa investori zaviazali poskytnúť tisícku bytov.Zdieľať

Keď Sme rodina s návrhom štátom podporovaných nájomných bytov prišla, jej predstavitelia hovorili o tom, že do roku 2030 vyrastie stotisíc takýchto bytov.

Ako pripomína portál YIM.BA, Kollár hovoril o tom, že pri Bratislave vznikne satelitné mestečko s 20-tisíc nájomnými bytmi.

Tieto byty mali byť už vo vysokom štádiu prípravy.

Je však rok po schválení zákona a zazmluvnených je zatiaľ iba 9000 bytov, aj to v dlhodobom rámci. V prvej fáze sa investori zaviazali poskytnúť užívateľom tisícku bytov, no kedy táto fáza nastane, nie je nikde špecifikované. V skutočnosti nie je istá ani táto tisícka, keďže ešte stále nie je jasné stanovisko Európskej komisie.