Ako urýchliť investičné projekty Taraba novým zákonom nepotešil nikoho: ochranárov ani priemysel

Minister životného prostredia Tomáš Taraba mal od začiatku nástupu do svojej funkcie ambíciu zjednodušiť investičné projekty, čo narážalo na nevôľu ochranárov, ktorí sa obávali znižovania environmentálnych štandardov.

Súčasťou Tarabovho legislatívneho úsilia bola nová verzia zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (v skratke EIA), ktorá má ambíciu zjednodušiť a sprehľadniť posudzovanie investičných projektov.

Návrh však vyvolal veľa nespokojnosti. A to nielen zo strany verejnosti, respektíve mimovládnych organizácií, ktorým prekáža obmedzenie možnosti vstupovať do konania a vyjadrovať sa k jednotlivým zámerom.

Nespokojní sú aj tí, ktorým mal návrh podľa ministrových vyjadrení pomôcť, teda investori, stavitelia, podnikatelia. Prejavom nespokojnosti je aj množstvo pripomienok ministerstiev dopravy a hospodárstva, ktoré zastrešujú práve tieto sektory.

Vo väčšine prípadov sa posudzovanie vplyvu na životné prostredie vníma ako preskúmanie zásahu do prírodného prostredia, existujúcich ekosystémov a biotopov, ovzdušia, pôdy či povrchovej a spodnej vody.

To je, samozrejme, súčasťou procesu EIA, ale ide len o jeho časť. Takisto sa posudzuje aj vplyv priamo na človeka. Existujú napríklad parametre prípustnej hlučnosti, prašnosti, obmedzenia slnečného svetla (napríklad ak vám má vedľa domu vyrásť vežiak). Ale tiež pravidlá, že isté typy stavieb a prevádzok možno budovať až od konkrétnej vzdialenosti od ľudských obydlí (napríklad spaľovňu odpadu).

Zosúladenie s európskou smernicou

Návrh sa odvoláva na zosúladenie slovenského zákona s európskou smernicou z roku 2014, ktorá bola novelou smernice z roku 2011, a odstránenie tzv. goldplatingu, teda navýšenie povinností a regulácií v národnom práve nad úroveň, ktorú vyžaduje európske právo.

Návrh v zásade rozdeľuje konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie na prvotné zisťovanie, kedy sa návrh posúdi z hľadiska toho, či je vôbec potrebné konanie EIA alebo také konanie potrebné nie je.

Práve to je aj predmetom veľkej kritiky návrhu najmä zo strany verejnosti. V prvotnom zisťovaní totiž dochádza len k posúdeniu v komunikácii s priamo zainteresovanými subjektmi. Navyše obec, v ktorej katastri sa má zásah realizovať, môže vydať súhlasné stanovisko bez verejného pripomienkovania.

Účasť verejnosti návrh zákona predpokladá až v samotnom procese EIA, teda ak sa v prvotnom zisťovaní rozhodne, že projekt má podstúpiť posúdenie vplyvov na životné prostredie.

Účasť verejnosti sa predpokladá až v samotnom procese EIA, teda ak sa v zisťovacom konaní preukáže, že je takéto posúdenie potrebné.Zdieľať

Podľa znenia európskej smernice má Taraba pravdu, keďže „zisťovacie konanie by malo zabezpečiť, aby posúdenie vplyvov na životné prostredie bolo potrebné len pre projekty, ktoré by mohli mať významný vplyv na životné prostredie“.

No smernica zároveň uvádza, že zisťovacie konanie má byť komplexné, a teda je dobré prihliadať aj na pripomienky verejnosti, aj keď sa formálne nevyžadujú. 

Návrhom sa tiež skracujú rozhodovacie lehoty. Zisťovacie konanie aj konanie o posúdení vplyvov má byť v maximálnej dĺžke 60 dní, v odôvodnených prípadoch 90 dní. Celý proces by tak nemal trvať dohromady dlhšie ako pol roka.

Napokon, tak to avizoval Tomáš Taraba aj na stretnutí s lobistickým podnikateľským združením Klub 500. „Po novelizácii zákona EIA sa investori budú môcť riadiť podľa rovnakých štandardných pravidiel ako vo vyspelých západných štátoch,“ povedal Taraba.

Priemysel a ekonomické rezorty sú nespokojné

V medzirezortnom pripomienkovaní bolo k návrhu vznesených 757 pripomienok, z toho 392 zásadných.

Pripomienky, tak ako sme spomenuli už v úvode, môžeme rozdeliť do dvoch skupín.

Podnikateľské združenia, teda potenciálni investori, ale aj ekonomické rezorty vzniesli desiatky zásadných pripomienok, v ktorých návrhu vyčítajú, že oproti zámeru odstrániť tzv. goldplating ho ešte posilňujú: teda že regulácií, ktoré nevyžaduje európske právo, pribudne ešte viac.

Súčasťou návrhu je totiž úplne prepracovaná príloha č. 8, ktorá stanovuje prahové hodnoty jednotlivých investícií, od ktorých je už nutný proces EIA. Napríklad ide o rozsah chovov hospodárskych zvierat, dĺžku elektrických vedení či rozsah inštalácie obnoviteľných zdrojov energie.

Ak sme spomenuli Klub 500, ktorému Tomáš Taraba návrh priamo predstavil a avizoval ako pomoc s investíciami, tak len toto združenie podalo 56 zásadných pripomienok.

S návrhom majú problém nielen záujmové a lobistické organizácie slovenskej podnikateľskej sféry, ale aj ekonomické ministerstvá.Zdieľať

Rovnako desiatky zásadných pripomienok zaslali aj ďalšie organizácie, Asociácia priemyselných zväzov a dopravy, Republiková únia zamestnávateľov a Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení.

S návrhom majú problém nielen záujmové a lobistické organizácie slovenskej podnikateľskej sféry, ale aj ekonomické rezorty, teda de facto vládni kolegovia Tomáša Tarabu, ktoré od nového vedenia rezortu očakávali, ako sa všetko po novom zjednoduší. Dokonca aj stranícky spriaznené nové ministerstvo cestovného ruchu a športu vznieslo 18 zásadných pripomienok.

Samosprávy a mimovládky kritizujú oklieštenie prístupu k informáciám

Samozrejme, ministerstvo životného prostredia už z princípu musí rátať s kritikou od priemyselných zväzov a ekonomických ministerstiev.

„Schytáva“ to však aj z druhej strany.

So zásadnými pripomienkami sa ozvali aj samosprávy, ktorých právomoci majú byť takisto obmedzené už v zisťovacom konaní. Napríklad obec susediaca s obcou, v ktorej sa má posudzovaný projekt realizovať, nemusí byť v zisťovacom konaní vôbec o zámere informovaná a do konania sa môže ako dotknutý subjekt zapojiť až v samotnom procese EIA. A to aj v prípade, ak by sa projekt nachádzal priamo pri hranici katastrov.

Mimovládne organizácie pod hlavičkou verejnosti namietajú obmedzenie prístupu k informáciám o projektoch, zúženie okruhu osôb (fyzických aj právnických), ktoré majú byť o chystaných projektoch informované, ale aj to, že verejnosť sa nemôže k projektom vyjadriť počas tzv. zisťovacieho konania.

Hrozí teda podľa nich to, že projekty budú takpovediac kúskované, aby každá jednotlivá časť neprekročila prahové hodnoty povinného preskúmania EIA. Verejnosť tak nebude mať žiadnu možnosť sa k zámerom investorov vyjadriť.

Podľa mimovládok hrozí, že projekty budú takpovediac kúskované, aby každá jednotlivá časť neprekročila prahové hodnoty povinného preskúmania EIA.Zdieľať

Navyše ministerstvo životného prostredia v návrhu len odporúča obciam záväzné stanoviská zverejňovať na svojom webovom sídle alebo na klasickej verejnej tabuli v obci. Všetky projekty a posúdenia majú byť povinne zverejnené len na webovej stránke envirorezortu.

Takisto im prekáža, že v návrhu nefiguruje pojem dotknutá verejnosť v súvislosti so zisťovacím konaním, pričom európska smernica odporúča, aby bola zahrnutá.

To je jedna z vecí, ktorá naťahuje nielen procesy EIA, ale aj samotné stavebné konanie. Pokiaľ existuje možnosť pre kohokoľvek, aby sa voči rozhodnutiam úradov odvolal, je možné každé povoľovacie konanie naťahovať tak dlho, až z neho napokon zíde.

Zainteresovaná verejnosť totiž znamená, že dotknutý môže byť ktokoľvek, ak tieto organizácie používajú ako argument globálnu klimatickú zmenu alebo klimatickú „krízu“.

V istom zmysle majú pravdu, zem je v podstate uzavretý klimatický systém a aj lokálny jav môže mať globálne následky.

S vylúčením verejnosti a neuplatňovaním princípu subsidiarity nemožno súhlasiť, no inštitút verejných pripomienok bol až príliš často zneužívaný na blokovanie projektov.Zdieľať

No z druhej strany, ak niekto povedzme zo Záhoria vehementne namieta nejaký projekt napríklad na Zemplíne alebo ak sa aktivista z Košíc snaží zbrzdiť investíciu na Považí, zrejme to nie je v duchu toho, čo rozumieme pod pojmom zainteresovaná verejnosť. Teda povedzme obyvatelia dotknutej obce alebo okolitých obcí.

S vylúčením verejnosti a neuplatňovaním princípu subsidiarity nemožno súhlasiť, no Taraba má pravdu v tom, že inštitút verejných pripomienok bol až príliš často zneužívaný na blokovanie projektov, nie využívaný na ich vylepšenie.

Fenomén NIMBY

Vo svete, predovšetkým v krajinách s rozvinutejšou občianskou spoločnosťou, je známy fenomén NIMBY – z anglickej skratky pre vetu „Not in my backyard“, čo možno voľne preložiť ako „Nie v mojom susedstve“.

Odpor voči stavbám a projektom je z veľkej časti pochopiteľný. Každý chce bývať v tichej štvrti, obklopený zeleňou, nerušený dopravou a hlukom.

Na druhej strane chce mať každý dostupnú infraštruktúru. Verejnú dopravu, parkovacie miesta, škôlky, školy, obchody, športoviská, a ak nie rovno nemocnicu, tak aspoň zdravotné stredisko. A najlepšie všetko v pešej dostupnosti niekoľkých minút.

Každý chce bývať v tichej štvrti, obklopený zeleňou, nerušený dopravou a hlukom. Každý však potrebuje aj dostupnú infraštruktúru.Zdieľať

Okrem tejto infraštruktúry, ktorá síce môže zvýšiť hlučnosť, obmedziť svetelné podmienky alebo si vyžiadať výrub nejakého parčíka, no v zásade nemá príliš veľké následky na životné prostredie, potrebujeme aj inú infraštruktúru.

Všetci tvoríme odpad a splašky, a preto potrebujeme aj zberné dvory a čističky odpadových vôd. Na zásobovanie energiami potrebujeme teplárne, výmenníkové stanice, transformátory, stĺpy, potrubia. Na zabezpečenie pestrej stravy zas hnojené polia či chovy hospodárskych zvierat.

Nehovoriac o tom, že ľudia potrebujú aj prácu, a tak niekde musia vyrásť aj priemyselné prevádzky či logistické centrá.

Vyvažovanie jednotlivých záujmov musí byť citlivé tak, aby neboli zásadným spôsobom dotknuté práva ľudí na priaznivé životné prostredie, no zároveň tak, aby mali ľudia prístup aj k nevyhnutnej infraštruktúre a pracovným príležitostiam.