Čínsky vazal Rusko Putin ako ničiteľ suverenity Ruskej federácie

Keď si Vladimír Putin dnes spomína na svoje prvé roky v úrade, nebolo by prekvapením, ak by pritom cítil ľahký závan nostalgie. Keď sa stal prezidentom, ruská situácia nebola práve ružová – Rusko malo za sebou turbulentné 90. roky, nevyriešený separatistický konflikt v Čečensku a jeho armáda bola v ešte horšom stave než dnes, no malo dôvod dúfať v lepšie časy.

Putin sa mohol spoliehať na nezanedbateľné množstvo dobrej vôle Západu – americký prezident Bush vtedy naivne vyhlásil, že mu „pozrel do očí a videl jeho dušu“ – aj prudko stúpajúce ceny ropy, vďaka ktorým príjmy ruského štátu dramaticky stúpali aj bez toho, aby Putin musel čokoľvek robiť.

Susedná Čína, s ktorou sa Rusko delí o viac než 4000 kilometrov spoločnej hranice, bola síce veľkým, ale ekonomicky aj technologicky zaostalým susedom. Jej hospodárstvo v nominálnej hodnote 1,2 bilióna dolárov bolo menšie nielen než ekonomika USA, ale aj Japonska, Nemecka, Spojeného kráľovstva a Francúzska.

Po zohľadnení parity kúpnej sily síce už vtedy Čínania predbehli Japoncov aj Nemcov, no neboli to kolosálne rozdiely. Nižšie ceny hrali napokon aj v prospech Rusov, ktorí sa vtedy ešte mohli pochváliť veľkosťou na úrovni približne 45 percent čínskej ekonomiky, čínske hospodárstvo bolo teda len trochu viac než dvakrát väčšie ako to ruské.

Odvtedy však Čína rástla tempom, o akom Rusko napriek všetkým príjmom z ropy a zemného plynu môže iba snívať. Dnes už je po prepočte na paritu kúpnej sily šesťnásobne väčšia než tá ruská. A to je ešte blahosklonný výpočet, nominálne Číňania Rusov za posledných 10 rokov predbehli až desaťnásobne. Výsledkom je, že už v roku 2020 čínske HDP na obyvateľa bolo po prvýkrát v moderných dejinách vyššie než v Rusku.

O rovnocenných partneroch nemôže byť ani reči

Nie je preto prekvapením, že Putin vyjadril „obdiv“ Rusov voči čínskemu ekonomickému zázraku. Aj inak často ako mačo vystupujúci ruský prezident popri Si Ťin-pchingovi tentoraz pôsobil skôr ako poslušné mačiatko.

„Pekinský korešpondent s hrdosťou predstavil v pondelok divákom ruskej štátnej televízie vydanie čínskych ‚ľudových novín‘ Renmin Ribao: Po prvýkrát zverejnili na titulnej strane článok zahraničnej hlavy štátu, ruského prezidenta Vladimira Putina. V Číne, ‚kde, ako je dobre známe, je dôležitý každý detail‘, to ukazuje ‚charakter vzťahov s Moskvou‘, raduje sa reportér pred novinovým stánkom,“ píše nemecká Franfurter Allgemeine Zeitung.

Dôvod na toľkú radosť však nemeckí novinári nevidia: „Prvá strana novín ponúka len zhrnutie, Putinov článok nasleduje v jedinom stĺpci na pravom okraji tretej strany. Muž zo štátnej televízie ho otvorí, ale nespomína, že v hornej časti prvej strany, priamo nad odkazom na Putinov príspevok, je celý článok od lídra čínskeho štátu a strany Si Ťin-pchinga pri príležitosti jeho cesty do Moskvy. Túto symboliku rovnováhy síl v partnerstve medzi oboma krajinami, v ktorých rastie závislosť Ruska od Číny, by si Rusi, ktorí väčšinou nehovoria po čínsky, nemali všímať.“

Radšej čínsky vazal, než priznať porážku Západom

V Kremli si, samozrejme, sú vedomí rastúcej nerovnováhy v rusko-čínskych vzťahoch, ktorá namiesto akejsi tripolarity USA – Čína – Rusko znamená, že z Ruska sa stáva prívesok Pekingu vo svete dominovanom bipolaritou USA – Čína.

„Áno, je dosť ponižujúce byť čínskym vazalom. Ale ešte ponižujúcejšie je byť porazený Západom. Vzhľadom na tieto dve formy poníženia sa Kremeľ rozhodne podriadiť sa Číne, než aby ho porazil Západ,“ vysvetľuje renomovaný odborník na Rusko Sergej Radčenko.

Pre Čínu je to výhodné – nech sa vojna skončí akokoľvek, Čína z nej dokáže čosi vyťažiť, myslí si Radčenkov kolega Mark Galeotti.

„Si Ťin-pching, ktorý sa stavia do úlohy potenciálneho mierotvorcu, je jasne presvedčený, že vojna na Ukrajine mu prináša win-win situáciu – alebo dokonca win-win-win situáciu. Myslí si, že ak Vladimir Putin dosiahne nejaké víťazstvo, Západ bude zdiskreditovaný a pravdepodobne upadne do obviňovania a introspekcie. Inými slovami: pôjde o víťazstvo pre Si-a,“ vysvetľuje Galeotti.

Aj v prípade porážky Ruska môže Peking profitovať: „Ak však Ukrajina zvíťazí, prepad Ruska do čínskeho vazalstva sa urýchli: ďalšie víťazstvo pre Čínu. Ruská ekonomika už vymenila závislosť od dolára za závislosť od yuanu: mnohí v Moskve sa obávajú, že tam, kde vedie ekonomika, nasleduje politika.“

Odborník pokračuje: „A potom je tu tretí výsledok. Ak Peking dohodne mierovú dohodu so svojím 12-bodovým plánom (a Putin možno skôr prehltne horkú pilulku, ak ju predloží Peking), potom sa potvrdia jeho tvrdenia, že je skutočnou globálnou mocnosťou a principiálnou alternatívou voči Západu.“

Peking nenechá Moskvu padnúť

Čína by dokázala vojnu pomerne rýchlo ukončiť, ak by sa pridala k hospodárskemu tlaku na Rusko, no k takémuto kroku sa však očividne nechystá. „Strategická hodnota Ruska je pre Čínu naďalej extrémne vysoká,“ vysvetľuje riaditeľka ázijského programu ECFR Janka Oertel.

„Musíme pomenovať, čo sa deje. Majú spoločné vojenské cvičenia, v ktorých cvičia interoperabilitu. Čína sa snaží získať operačné skúsenosti od ruských ozbrojených síl, počas ruskej invázie na Ukrajinu spolu cvičili v Ázii, to sa nedeje zo žartu.“

To síce neznamená, že Čína zasiahne do vojny na strane Ruska, rozhodne však netreba dúfať, že akási čínska diplomatická ofenzíva bude v prípade Ruska a Ukrajiny niekam viesť.

„V zásade ide o figový list,“ myslí si Oertel o Si Ťin-pchingovom mierovom pláne. „Nie je to myslené ako nápad ako ukončiť vojnu, ide o signál globálnemu Juhu [...], štátom, ktoré cítia dosahy tejto vojny, že Čína sa s tým snaží niečo urobiť. Je to zahrnuté do čínskej globálnej bezpečnostnej iniciatívy, ktorá je veľmi viacznačná, a každý štát do nej môže projektovať to, čo práve chce. Na globálnom Juhu je mnoho štátov, ktoré hovoria, že nechcú svetový poriadok dominovaný USA, má sa stať multipolárnejším, a všetci chceme mať na ňom podiel. Čína, hovorí, to chce tiež. Preto s Rusmi hovoria o ‚skutočnom‘ multipolarizme.“

„To je výraz, ktorý je už roky používaný na vytvorenie alternatívnej reality,“ analyzuje odborníčka rétoriku Pekingu. Ťaží z pocitu nespokojnosti niektorých chudobnejších štátov, ktorým sľubuje nový, spravodlivejší a bezpečnejší svetový poriadok. Pritom však žiadne reálne riešenie vojny na Ukrajine Peking podľa nej neponúka.

Ukrajinci chceli s Čínou spolupracovať

Podľa odborníka na ruskú armádu Gustava Gressela práve Ukrajina v minulosti do veľkej miery stavila na priateľské vzťahy s Pekingom a Ukrajinci voči Číne dodnes našľapujú veľmi opatrne. Nechcú si pohnevať štát, ktorý by nakoniec mohol Rusko otvorene podporiť.

„Za Janukovyča sme mali úzku vojensko-technickú spoluprácu, keď Ukrajinci niektoré klenoty svojho vývoja ponúkli Číňanom, od čoho si Ukrajinci sľubovali aj nejakú protihodnotu.“

Pritom spolupráca s Pekingom sa začala dokonca ešte pred Janukovyčom, čo ukazuje aj prvá čínska lietadlová loď Lianoning. Tú Peking kúpil ešte v roku 1998 od Ukrajiny. Tam sa lietadlová loď, ktorej výstavba sa ešte počas sovietskeho obdobia spustila pod názvom Riga a neskôr pokračovala pod názvom Varjag, stavala v Mykolajivských lodeniciach. Po rozpade Sovietskeho zväzu nebol na jej dostavbu dôvod ani peniaze, a tak ju Ukrajinci predali ašpirujúcej veľmoci v Pacifiku.

Gressel pokračuje: „Existuje zmluva o ukrajinsko-čínskom priateľstve, ktorá obsahuje nie priamo záväzok, ale veľmi nejasnú formuláciu, že Čína sa stará o bezpečnosť Ukrajiny. Preto sa Putin aj vždy pred svojimi krokmi uistil v Pekingu, ako by sa ten správal. [...] A preto Ukrajinci očakávajú, že Číňania by mali na Rusko vyvinúť tlak.“

Gressel si myslí, že mnohé z rétorických figúr Pekingu – suverenita, zákaz intervencie zvonku – by boli v prospech skôr Ukrajiny než Ruska. Stávka na Peking sa však Kyjevu nevyplatila, vo voľbe medzi Ukrajinou a Ruskom Si Ťin-pching stavil na potenciálne silnejšieho partnera.

„Číňania sú v stále menšom kontakte s Ukrajinou, telefonát [ukrajinského ministra zahraničných vecí] Kulebu so svojím čínskym kolegom bol veľmi rozporuplný, aby sme to povedali slušne. Čína zredukovala aj svoje neformálne styky s Ukrajinou, takže Ukrajinci sa dnes rozprávajú viac s Bielorusmi než s Číňanmi. To je [vzhľadom na Lukašenkovu podporu invázie] čudné a ukazuje to, akú prioritu [pre Číňanov] má Rusko a že sa pre Ukrajinu s Moskvou nerozháda.“

Oertelová si myslí, že Pekingu uškodilo aj to, že sa dlho vyhýbalo kontaktu zo Zelenským. Pred pár mesiacmi by bolo bývalo stačilo zavolať a vymeniť si so Zelenským pár zdvorilostí, ale o čo dlhšie sa kontakt odkladá, o to vyššie sú očakávania od nejakých rozhovorov.

Čína nie je dobrým spojencom ani pre Rusov

Na druhej strane ani Rusi nie sú so svojimi partnermi bezvýhradne spokojní a Galeotti tvrdí, že „pochybnosti ruskej elity o Číne nie sú neopodstatnené“.

Podľa britského odborníka „Peking údajne povoľuje vývoz niektorých útočných pušiek (nesmelo označovaných ako ‚lovecké zbrane‘) a náhradných dielov pre bezpilotné lietadlá do Ruska cez Turecko a Spojené arabské emiráty, ale iba za hotovosť a s jasným odkazom, že seriózne dodávky ťažkých zbraní sú vylúčené. Je zrejmé, že Čína nie je ochotná ohroziť svoj obchod so Západom – v hodnote viac ako 1,5 bilióna dolárov – za 200 miliárd dolárov s Ruskom. A zatiaľ čo Čína naďalej nakupuje zľavnenú ruskú ropu a plyn, jej banky sa z krajiny do značnej miery stiahli.“

A aj tichá a striedma podpora Číny má svoju cenu – Číňania platili za ruský plyn nielenže iba zlomok európskych cien, ale po rokoch neúspešného snaženia získali prístup k ruským univerzitám a výskumným inštitútom. Čo to znamená, pozná dôverne aj Západ – Číňania za posledné desaťročia vyrabovali každú technológiu, ku ktorej získali prístup. Rusi preto boli vždy zdržanliví, k čomu Číňanom poskytnúť a neposkytnúť prístup, pod tlakom západných sankcií však tieto zábrany nakoniec padli.

Podľa Marka Galeottiho sa následky už ukazujú aj v Rusku: „Vidno to na spravodajstve ruskej tlače o čínskej špionáži v Rusku (ktorá by sa kedysi riešila tichým dohovorom a symbolickou fackou). Bolo mi vysvetlené, že zdôraznením tohto problému sa Federálna bezpečnostná služba – jedna zo základní Putinovej moci – snaží upozorniť Kremeľ na rastúcu hrozbu.“

Súčasná ruská verchuška sa o riziko Číny príliš nezaujíma, no to by sa mohlo zmeniť: „Z mojej vlastnej skúsenosti, zatiaľ čo Putin a jeho sedemdesiatnici sú posadnutí bojom proti Západu – na úkor všetkého ostatného –, ďalšia generácia ruských vodcov čakajúcich na okrajoch je voči Pekingu oveľa skeptickejšia. Veľmi dobre si uvedomujú nebezpečenstvo, ak budú vtiahnutí na obežnú dráhu Číny,“ tvrdí Galeotti.

Ukrajine zostali Japonci aj Tajvan

Medzitým Ukrajine pomáhajú okrem USA a Európanov najmä iné východoázijské štáty, čo najlepšie ilustruje aj to, že počas Si Ťin-pchingovej návštevy Mosvky Kyjev navštívil japonský premiér Kišida. Podľa BBC pritom ide o prvú návštevu japonského premiéra krajiny vo vojne od konca druhej svetovej vojny.

Podľa vyhlásenia japonského ministra zahraničných vecí jeho krajina týmto spôsobom vyjadruje svoje „absolútne odmietnutie ruskej jednostrannej zmeny statusu quo inváziou a silou“. Japonsko týmto „prejavuje úctu odvahe a trpezlivosti ukrajinského ľudu, ktorý sa stavia na obranu svojej vlasti... a vyjadruje mu solidaritu a neochvejnú podporu“.

Vojna na Ukrajine sa tak stáva nielen pre Európu, ale aj pre Áziu otázkou prežitia súčasného bezpečnostného poriadku.