Súčasná talianska premiérka a líderka strany Bratia Talianska Giorgia Meloniová už má za sebou takmer prvý polrok vládnutia. Voľby v septembri 2022 vyhrala na čele pravicovej koalície so zdrvujúcim náskokom a po dlhých rokoch zabezpečila Taliansku stabilnú pravicovú vládu.

Keď sa spätne obzrieme na volebnú kampaň a jej následné vládnutie, je až tragikomické, ako sa opozícia a európski lídri vo svojom hodnotení Meloniovej mýlili.

V európskych aj slovenských médiách bol rast Meloniovej vykresľovaný ako nástup fašizmu v Taliansku. Denník SME ho opisoval ako vzostup krajnej pravice, v Denníku N poslanec Juraj Krúpa v komentári varoval, že Taliansku hrozí Mussolini v sukni. Súčasná predsedníčka Európskej komisie sa dokonca pár dní pred talianskymi voľbami nevyberavo vyhrážala počas prejavu na Princetonskej univerzite, že ak v Taliansku pôjdu veci zlým smerom, môžu mu byť stopnuté európske fondy.

Išlo o priame zasiahnutie do volebného súboja v členskom štáte, ktorému sa majú európski predstavitelia absolútne vyhýbať. Mnohí komentátori tiež tvrdili, že nová vláda nebude chcieť dodávať zbrane Ukrajine. Aká je teda situácia v Taliansku po šiestich mesiacoch jej vládnutia?

Ekonomický rast, zatknutie mafiánskeho bosa

Keďže o Meloniovej sa v médiách rozprávalo ako o fašistke a veľkej euroskeptičke, bolo veľkou obavou, ako zareagujú na jej zvolenie finančné trhy. Ich odozva bola však navzdory očakávaniam pozitívna, čo bolo z veľkej časti zásluhou Meloniovej politiky.

Hneď po svojom nástupe bola totiž v expresne krátkom čase schopná pripraviť rozpočet na rok 2023. Ten sa ukázal ako veľký úspech, keďže očakáva zníženie deficitu zo súčasných 5,6 percenta HDP na 4,5 percenta a nasledujúci rok dokonca na 3,7 percenta. Tento rozpočet zároveň Talianom umožnil zvládnuť energetickú krízu a bol pozitívne hodnotený aj medzinárodnými komentátormi.  

Okrem rozpočtu však Meloniovej vláda na začiatku marca oznámila, že splnila ďalšie ciele z plánu obnovy a v máji tak môže očakávať platbu od Európskej komisie v hodnote 19 miliárd eur. Tento rok navyše ešte môže získať ďalších 34 miliárd, pokiaľ sa jej podarí naplniť ďalšie ciele. Po ekonomickej stránke teda Taliansko momentálne zažíva dobré obdobie a nemalou zásluhou sa o to pričinila Meloniovej vláda.

Jedným z jej ďalších veľkých úspechov je chytenie mafiánskeho bosa Mattea Messinu Denara, ktorý je „krstným otcom“ mafiánskej skupiny Cosa Nostra. Denaro bol na úteku dlhých 30 rokov. Toto zatknutie je veľkým úspechom v desaťročia trvajúcom boji Talianska proti mafii a pre Meloniovú znamenalo okamžitý nárast popularity.

Rozpory s Macronom

Čo sa týka medzinárodnej scény, konzervatívna talianska premiérka napriek tomu, čo hovorili jej kritici, bezvýhradne stojí na strane Ukrajiny a podporuje dodávanie vojenskej pomoci. Rešpekt si našla aj medzi svetovými štátnikmi, bez problémov rokuje s predstaviteľmi Európskej únie, ale aj predstaviteľmi svetových veľmocí.

Jediným problémom sú vzťahy s Macronom, s ktorým má neustále konflikty. Všetko sa začalo už krátko po jej nástupe, keď Meloniová odmietla prijať loď s 230 utečencami, ktorá bola následne presmerovaná do Francúzska, čím sa začala diplomatická roztržka.

Na začiatku februára 2023 zase Macron nepozval Meloniovú na stretnutie s ukrajinským prezidentom Zelenským a nemeckým kancelárom Scholzom v Paríži, čím dal jasne najavo svoj postoj k nej. Konflikty sú však viditeľné iba v osobných vzťahoch týchto dvoch štátnikov, spolupráca oboch krajín prebieha na štandardnej úrovni.

Okrem horších kontaktov s Macronom sa však Meloniovej zatiaľ darí dobre. Neváha sa postaviť ani za konzervatívne témy a pravidelne dokáže šikovne prichytiť ľavicové a liberálne médiá pri pokrytectve. To sa stalo aj minulý týždeň, keď ju kritizovali za bujarú oslavu päťdesiatky jej vládneho kolegu Mattea Salviniho. Líder Ligy usporiadal veľkú slávnosť s množstvom hostí a pozvaní v dobrej nálade spievali karaoke. Médiá to okamžite opísali ako nepatričné a zároveň Meloniovú skritizovali za to, že v tom čase nesmútila pre nedávne potopenie lodí s utečencami na pobreží Kalábrie.  

Aj keď pri potopení išlo o veľkú tragédiu a chybu vlády, médiá a ľavicoví politici sa v tomto prípade ukázali ako absolútni pokrytci. Iba pred pár mesiacmi sa totiž podobne ako Meloniová zabávala aj fínska sociálno-demokratická premiérka Sanna Marinová a v tom čase progresívci po celom svete vrátane Talianska a Slovenska písali na jej adresu podporné statusy. Keď sa však zabáva Meloniová, ide zrazu o problém. Ona a jej koaliční partneri poľahky naplno odkryli toto pokrytectvo.

Jediná vytrvalá podporovateľka Ukrajiny v talianskej politike

Paradoxom súčasnej talianskej politiky však je, že Meloniovej strana, ktorá bola v kampani toľko obviňovaná zo zhovievavosti voči Rusku, je dnes v Taliansku prakticky jediným významným subjektom, ktorý chce vojensky podporovať Ukrajinu. Za pol roka sa situácia dokázala natoľko zmeniť, že bez Meloniovej by talianske dodávky zbraní Ukrajine prakticky zastali a aj jej bývalí kritici sú momentálne k ďalšej vojenskej podpore skôr ambivalentní.

Taliansko patrí k jedným z najviac proruských krajín v Európe, čo je alarmujúce, keďže ide o tretiu najväčšiu ekonomiku v Európe. Podľa januárového prieskumu je až 52 percent Talianov proti dodávaniu zbraní Ukrajine a až 78 percent vníma vojnu ako veľmi vzdialenú. Je teda očividné, že pre talianskych politikov je veľmi výhodné hrať pacifistickú kartu.

Navyše, množstvo vrcholných politikov udržiava dlhodobé vzťahy s ruským vedením a so samotným Vladimirom Putinom. Medzi takých patrí bývalý taliansky premiér a líder súčasnej koaličnej strany Forza Italia Silvio Berlusconi, ktorý Putina nazýva blízkym priateľom. Na začiatku februára 2023 vyhlásil, že za vojnu na Ukrajine je zodpovedný Zelenskyj a ukrajinské vedenie. Aj druhý Meloniovej koaličný partner, Matteo Salvini, čoraz viac spochybňuje dodávky zbraní Ukrajine.

Čo je však ešte zaujímavejšie, obidve významné opozičné strany sú teraz vedené lídrami, ktorí vojenskú podporu Ukrajine nechcú. Populistické a zelené Hnutie piatich hviezd vedené Giuseppem Contem dlhodobo jasne odmieta dodávky zbraní a dokonca sa zúčastňuje na tzv. mierových pochodoch, ktoré poznáme aj na Slovensku. Zaujímavé je, že v Taliansku tieto pochody podporujú aj hlavní predstavitelia odborov.

Pre Conteho je to hra na istotu, keďže Hnutie piatich hviezd je dnes silné hlavne na chudobnom juhu krajiny a túto časť Talianska zvýšené výdavky na obranu veľmi neoslnia. Hnutie však malo so svojím postojom aj problémy, keďže sa ešte v lete pred voľbami na tejto téme rozpadlo – na protest z neho odišiel jej predchádzajúci líder a silný podporovateľ Ukrajiny Luigi di Maio.

Pacifistka na čele Demokratickej strany

Druhý člen opozície, ľavicová Demokratická strana, bol doteraz popri Meloniovej pilierom podpory Ukrajiny. To sa však zmenilo v polovici marca, keď na čelo nastúpila mladá socialistka Elly Schleinová. Nikto jej zvolenie nečakal, keďže opustila stranu pred takmer desiatimi rokmi pre údajnú umiernenosť strany a vrátila sa iba pred niekoľkými mesiacmi.

Rovnako ako iní radikálni ľavičiari, aj Schleinová je pacifistka a už v prvých rozhovoroch dodávky zbraní spochybnila. Od svojho nástupu ani raz nedeklarovala jasnú vojenskú podporu Ukrajine, snaží sa celej téme vyhýbať.

Jedinou významnejšou stranou, ktorá jasne podporuje Ukrajinu, tak ostáva iba Meloniovej Bratia Talianska. Ide o neskutočnú zmenu pomerov a Meloniová sa týmto dokázala vzoprieť aj verejnej mienke.

Navzdory všetkému jej popularita stále rastie, v súčasnosti dosahujú preferencie jej strany už 30 percent. Otvára sa tým zaujímavá hra pred budúcoročnými voľbami do Európskeho parlamentu. Taliansko v ňom má vysoký počet kresiel a Meloniová by mohla získať veľkú časť z nich.

Spolu s nárastom popularity španielskej konzervatívnej strany Vox a so stabilnou podporou pre poľskú stranu Právo a spravodlivosť by tým po odchode Británie z EÚ mohla opäť narásť sila politickej skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov.