„Keď sme začínali zvláštnu vojenskú operáciu, domnievali sme sa, že naším protivníkom budú iba ozbrojené sily Ukrajiny a nacionalistické prápory. Ukázalo sa, že proti nám bojuje internacionála zložená zo zahraničných žoldnierov, ktorí sú podľa niektorých údajov vojaci z povolania. Nedomnievali sme sa, že členské štáty Severoatlantickej aliancie budú poskytovať Ukrajine takú rozsiahlu pomoc a že boje budú také tvrdé,“ otvorene priznáva známy ruský vojenský expert a redaktor časopisu Arsenal Otečestva Alexej Leonkov.
Hovoríme spolu pár dní pred 24. februárom. Nenechajte sa zmiasť propagandistickou rétorikou o zahraničných žoldnieroch. Aj to je nepriame priznanie neúspechu. Na pomoc Ukrajine v boji proti ruskej agresii prišli stovky, možno tisíce zahraničných dobrovoľníkov.
Rusko si výročie vojny proti Ukrajine pripomína v stave zvláštneho napätia. Preč sú ruské nádeje na rýchle „oslobodenie“ Ukrajiny. Konflikt sa v ruskom chápaní paradoxne zmenil na „obrannú vojnu“ pred agresiou Západu.
Pre Rusov je milšia predstava, že sa bránia silnému a mocnému nepriateľovi, než prebudenie sa do reality, v ktorej sú sami agresormi a musia za to niesť následky.Zdieľať
O tom vypovedá aj utorkový prejav Vladimira Putina pred Federálnym zhromaždením. V ňom obvinil Západ z rozpútania vojny na Ukrajine a zo snahy zničiť Rusko. „To Západ rozpútal vojnu. Rusko používa silu, aby ju zastavilo,“ obhajoval Putin ruský vpád na Ukrajinu.
Pred svetom táto Putinova obhajoba neobstojí. Väčšinová ruská spoločnosť ju však akceptuje. Pre Rusov je milšia predstava, že sa bránia silnému a mocnému nepriateľovi, než prebudenie sa do reality, v ktorej sú sami agresormi a musia za to niesť následky.
Ako sa samo Rusko zmenilo za rok vojny? Ak by sme verili slovám Vladimira Putina, pre jeho krajinu je vojna azda až požehnaním: žne sa viac obilia, nezamestnanosť klesá, prepad ekonomiky je nižší.
Realita je akosi iná. Rusko sa vracia o 100 rokov späť a bude opäť závislé od vývozu obilia – ako za cára i za boľševikov. Pokles ekonomiky je podstatne väčší – ak v roku 2021 ruská ekonomika narástla o 4,7 percenta, v roku 2022 sa prepadla o Putinom uvádzaných 2,1 percenta, to len pokiaľ budeme dôverovať ruskej štatistike. A to, že Rusko má nízku nezamestnanosť, nie je výsledkom výbornej kondície ruskej ekonomiky, ale následok mobilizácie do vojny a úteku stovky tisíc Rusov do zahraničia.
Rozporovať každé Putinovo slovo vyrieknuté v prejave pred poprednými potentátmi jeho režimu nemá zmysel. Pretože sám žijem v Moskve, vidím zmeny Ruska na vlastné oči.
Keď vyjdem z domu, nevidím biedu. Rusi sa nebijú o posledný kus chleba. Už som si však zvykol, že nám rok nemôžu opraviť výťah, pretože chýbajú náhradné diely.
Možno vám to bude pripadať ako banalita, ale kupovať v 21. storočí pašovaný tovar rozhodne nie je symbolom úspechu.Zdieľať
Obchody sú plné. Predovšetkým tovar ruskej proveniencie. Niektoré nadnárodné značky z regálov zmizli, niektoré sú v ponuke. „Nedostatkový tovar“ si môžem objednať. Bude drahší a pašovaný. Ruská náhrada Coca-Coly sa nedá piť, začali sme kupovať americkú limonádu vyrábanú pre trh stredoázijského Tadžikistanu.
Možno vám to bude pripadať ako banalita, ale kupovať v 21. storočí pašovaný tovar rozhodne nie je symbolom úspechu.
Zásadná zmena Ruska od 24. februára 2022 sa neodohrala v supermarketoch, ale v samotnej ruskej spoločnosti. Rusko ako štát zažilo morálny bankrot.
Ruská opozícia je potlačená a fakticky neexistuje. Respektíve existuje v zahraničí, kde tiež nie je jednotná. Minuloročné pokusy vytvoriť jednotnú vládu alebo zákonodarný orgán ukončili rozpory. Priepasť medzi jednotlivými skupinami protiputinovských aktivistov sa ešte prehĺbila.
Legálnym a nútene tolerovaným oponentom ruskej verchušky sa stal Jevgenij Prigožin, zakladateľ neslávne známej žoldnierskej armády Vagnerova skupina.
Prigožin je pre Kremeľ chlap na špinavú prácu. Vlani sa mu podarilo vylobovať, aby väzni mohli bojovať proti Ukrajine. Ak vydržia pol roka, dostanú slobodu a solídnu finančnú odmenu. Ak padnú, budú pochovaní ako hrdinovia.
Objavujú sa zvesti o krvavých praktikách v Prigožinovej armáde. O takmer samovražednej útočnej taktike, vlastnom kódexe cti a brutálnych mimosúdnych popravách, na ktoré je ruský štát krátky. Kremeľ pred vagnerovcami praktizovanými popravami kladivom priviera oči.
Z Prigožina sa paradoxne stáva antisystémový politik, ktorého nemalá časť Rusov akceptuje. Mnohým imponuje svojím nekompromisným antielitárskym správaním.Zdieľať
Z Prigožina sa paradoxne stáva antisystémový politik, ktorého nemalá časť Rusov akceptuje. Mnohým imponuje svojím nekompromisným antielitárskym správaním – verejne tvrdí, že v administratíve ruského prezidenta sedia zradcovia, a nedávno nechal zverejniť video, v ktorom jeho ozbrojenci strieľajú na terč s podobizňou šéfa ruského generálneho štábu Valerija Gerasimova. Prigožin má k prostým Rusom bližšie než ruská demokratická opozícia.
Každý piatok ruské ministerstvo spravodlivosti oznamuje, kto z osobností ruského verejného života sa stal zahraničným agentom. Punc zahraničného agenta má oponentov kremeľského režimu diskreditovať, ponížiť ich a fakticky z nich urobiť nepriateľa štátu. Napríklad len za to, že nesúhlasia s vojnovou agresiou alebo sa zaoberajú ochranou ľudských práv. To stačí, aby sa dostali na pranier.
Za zahraničného agenta môže byť označená mimovládna organizácia, médiá alebo fyzické osoby. Rus aj Nerus. Ktokoľvek. Zoznam takzvaných zahraničných agentov zatiaľ tvorí bezmála 550 osôb a organizácií. Za posledný rok sa zahraničným agentom stal napríklad populárny moderátor Maxim Galkin, spevák svetovo známej ruskej skupiny Little Big Iľja Prusikin alebo rocková hviezda Zemfira.
Za jediný rok urobilo Rusko ohromný skok k spoločenskej totalite a väčšine to vlastne ani neprekáža.
Na morálnom zrútení ruského štátu, krajiny existujúcej v 21. storočí v európskom mentálnom priestore, sa podieľa rad represívnych zákonov. Úradne bola vojna zakázaná. Slovo vojna v kontexte konfliktu na Ukrajine môžu vysloviť iba najvyšší štátni potentáti. Plebsu hrozí trest.
Slovo vojna v kontexte konfliktu na Ukrajine môžu vysloviť iba najvyšší štátni potentáti. Plebsu hrozí trest.Zdieľať
Ako uviedol ruský generálny prokurátor Igor Krasnov, počas minulého roka sa začalo trestné stíhanie 187 osôb za diskreditáciu ruskej armády. To je tiež legislatívna novinka. Obvineným hrozí až 15 rokov väzenia. Ruský cenzúrny úrad Roskomnadzor zablokoval viac ako 190-tisíc internetových stránok s „nepravdivou informáciou“ o ruskej vojne proti Ukrajine.
Súbežne s tým ruská propaganda pre svojich konzumentov vymyslela pozoruhodný newspeak: vojna neexistuje, na Ukrajine je zvláštna vojenská operácia; stiahnutie ruskej armády od Kyjeva a z Černihivskej oblasti vlani na jar bolo gestom dobrej vôle; jesenná porážka Ruska na severovýchode Ukrajiny je preskupenie; pomalý rozjazd ruskej ofenzívy je aktívna obrana; vlajková loď ruskej Čiernomorskej flotily Moskva sa po nehode potopila v dôsledku búrky; masaker v Buči je provokácia Anglosasov.
Hranica medzi svojimi, či už ide o vrahov, alebo obyčajných lojálnych obyvateľov, a cudzími – ktokoľvek, kto nie je ochotný vojnu podporiť – je v Rusku po novom ostrá ako britva.
Ruská spoločnosť sa pod štátnym tlakom a tlakom vojny militarizuje. Nie, na každom rohu nevisí písmeno Z ako symbol ruskej agresie proti Ukrajine. V skutočnosti sa vo verejnom priestore objavuje už málo. Nie je príliš autentické. Viac než v Moskve alebo Petrohrade je ho vidieť v ruských regiónoch.
Militarizácia spoločnosti sa prejavuje v preferenciách, ktoré štát poskytuje armáde, a v tom, akú úlohu zohráva vo vnímaní Rusov.
Vojna dáva zmysel života stovkám tisícov Rusov a pocit hrdosti a spolupatričnosti so štátom miliónom. Vojna je nový nástroj paternalizmu ruského štátu. Ešte pred minuloročným ruským vpádom na Ukrajinu bola armáda pre mnohých chlapcov zo zapadnutých kútov Ruska jedna z mála možností, ako získať normálny finančný príjem a zlepšiť si sociálne postavenie.
Najmä mobilizovaní sú zahrnutí starostlivosťou federálnej vlády i lokálnych orgánov. V Rusoch to vyvoláva predstavu, že štát sa konečne stará o ľudí, ako má.Zdieľať
Veľmi sa to nezmenilo ani po vypuknutí vojny. Vojaci dostávajú rôzne preferencie od štátu. Najmä mobilizovaní sú zahrnutí starostlivosťou federálnej vlády i lokálnych orgánov. V Rusoch to vyvoláva predstavu, že štát sa konečne stará o ľudí, ako má. Vojna v istom zmysle zblížila štát so slabšou časťou ruskej spoločnosti.
Potvrdil to aj Vladimir Putin vo svojom prejave pred Federálnym zhromaždením. Verejne sľúbil, že bude zriadený zvláštny štátny fond poskytujúci pomoc „rodinám padlých bojovníkov a veteránom zvláštnej vojenskej operácie. (Fond) bude koordinovať poskytovanie sociálnej, zdravotnej a psychologickej podpory. Bude riešiť otázky kúpeľného liečenia a rehabilitácie, pomáhať so vzdelaním, so športom, s hľadaním práce, podnikaním, zvýšením kvalifikácie a získaním novej profesie“. A ako Putin naznačil, vojakov bojujúcich proti Ukrajine čaká kariérny rast, a to nielen v armáde, ale aj v civilných mocenských štruktúrach.
Často u nás vyvolávajú úsmev zábery, ako príbuzní ruských brancov alebo dokonca padlých vojakov dostávajú od úradníkov tu drevo, tu uteráky. Páči sa nám predstava, že Rusi bojujú za kus froté. Zapadá to do predstavy o večne zaostalom Rusku. Tieto materiálne darčeky nie sú však nič iné než jedna z pozorností od štátu, ktoré sa prostým a verchuškou zabudnutým Rusom kdesi hlboko na Urale pred vojnou nedostávali.
Vysvetľujú sa tým aj výsledky prieskumov verejnej mienky vyvolávajúce mimo ruského priestoru prekvapenie, že Rusi stále nie sú vojnou unavení alebo že neprezreli.
Ako vyplýva z aktuálnych údajov nezávislej ruskej sociologickej agentúry Levada Centr, boje na Ukrajine stále podporujú dve tretiny Rusov. Proti je iba 19 percent respondentov. Posledných 12 mesiacov ide o konštantnú hodnotu. Približne rovnaký počet opýtaných, 71 percent, sa domnieva, že vojnu ukončí víťazstvo ruských zbraní. Porážku si pripúšťajú iba tri percentá Rusov.
Rusko aj v druhom vojnovom roku bude ďalej pokračovať v bojoch a naďalej bude bombardovať ukrajinské mestá. Ani ďalšie desiatky tisíc padlých ruských vojakov na tom nič nezmenia. Vojna Rusko pohltila.Zdieľať
Ako zistil Levada Centr, Rusi považujú armádu za druhého najvplyvnejšieho aktéra ovplyvňujúceho život v krajine. Hneď po Vladimirovi Putinovi a s predstihom pred tajnou službou FSB. Vláda skončila na štvrtom mieste, médiá na desiatom – za políciou a cirkvou. Politické strany sa umiestnili na pätnástom mieste.
Pre akúkoľvek otvorenú spoločnosť by podobná degradácia za jediný rok znamenala katastrofu. Pre tú ruskú je to logické vyvrcholenie viac ako dvoch dekád trvajúcej vlády Vladimira Putina: sloboda a prosperita je v nedohľadne, na horizonte plápolá len vojna.
Rusko aj v druhom vojnovom roku bude ďalej pokračovať v bojoch a naďalej bude bombardovať ukrajinské mestá. Ani ďalšie desiatky tisíc padlých ruských vojakov k tým bezmála 150 tisícom terajším na tom nič nezmenia. Vojna Rusko pohltila.
Vo vytriezvenie ruskej spoločnosti, alebo azda pána Kremľa, je zbytočné dúfať.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.