KULTÚRA: Story o Vojtaššákovi

Kostolný ľud na Spiši sa modlí, aby sa raz mohol modliť k svojmu bývalému biskupovi ako k svätému.

Ján Vojtaššák je postava, ktorú možno charakterizovať slovami: História sa bude o teba biť. A naozaj, biskup, ktorý veľa trpel pod ťarchou komunistickej moci, je dnes zásluhou médií kontroverznou postavou. Skúmanie Vojtaššákovho života v zmysle profesionálnej zodpovednosti v ťažkom období slovenského štátu a tiež v obete po ňom, nechajme však historikom.

To isté si zrejme povedal aj Anton Lauček, keď začal písať životopisný príbeh o Jankovi zo Zákamenného. (rok vydania 2000) Odložil preč predsudky jednej aj druhej strany a vytvoril si svoj obraz, ktorý najviac zodpovedá predstavám o tom, ako chce umelec znázorniť svojho hrdinu. A Vojtaššák je naozaj znázornený ako hrdina.

Už od detstva ho vidíme, ako v neporušenej oravskej prírode načúva transcendentnému. Lauček ho opisuje ako jednoduchého a usilovného, používajúc pritom slová, ktoré si súčasný človek tak ľahko nevygúgľuje. Sledujeme mladého študenta, z ktorého sa stáva kňaz so srdcom skôr pre prostých ľudí než pre úradnícke listiny. Prvú svetovú prežije ako usilovný kaplán. Počas druhej je už správca cirkvi na Spiši. Lauček opisuje, ako reaguje na deportácie – len čo vytuší, čo sa deje, rýchlo sa pridáva k tým, čo tlačia na vládu, aby zastavila transporty. Značnú časť príbehu venuje autor biskupovým mukám v komunistickom väzení. Noví spasitelia krajiny týrajú osemdesiatročného starca, ktorý tak znáša prenasledovanie cirkvi na vlastnej koži.

Lauček vyrozprával príbeh o Vojtaššákovi tak, ako je to príjemné a pekné. Ťažko to vyčítať, je to jedna z ciest. Kapitoly popretkával úryvkami z tvorby básnikov katolíckej moderny. Ak sa teda chcete presvedčiť, či si Vojtaššák zaslúži titul blahoslavený, treba ísť do archívov. Pokiaľ túžite po alternatíve k mediálnym výkrikom, je tu Laučekova story, ktorá vás zavedie na miesta, ktorým nemusíte veriť, ale potešia.

Pavol Rábara
Foto: wikimedia.org

Anton Lauček: Anjelom svojim prikážem o tebe
Spišská Kapitula – Spišské Podhradie, 2000