Milí priatelia, dovoľte, aby som vás privítal pri ďalšom vydaní našej videorelácie Knihomoľov zápisník.

Meno Kristína Royová je súčasníkom takmer neznáme. Pritom táto rodáčka zo Starej Turej, kde sa v roku 1860 narodila a v roku 1936 aj zomrela, patrí k najprekladanejším slovenským spisovateľkám. Niekde som sa dočítal, že jej diela boli preložené až do 36 jazykov. Myslím, že v tomto ju neskôr predbehla asi len Klára Jarunková.

Kristína Royová písala veľmi zaujímavú prózu, okorenenú náboženskými kresťanskými motívmi. Prózu, ktorá je vskutku krásnou literatúrou a súčasne pozdvihne ducha a má ambíciu zanechať čitateľa po prečítaní lepším človekom.

Tento rok vydalo vydavateľstvo DOBRÁ SPRÁVA knihu, ktorú držím v rukách. Obsahuje tri Royovej prózy: novelu V slnečnej krajine, ktorú napísala v roku 1909; novelu Traja kamaráti, ktorá je z roku 1922; a poviedku Navrátený raj z roku 1930.

Prvé dve prózy spája postava chlapčeka menom Paľko, ktorý bol nájdený v lese ako maličké dieťa. Ujali sa ho dobrí ľudia a vodí sa mu celkom dobre, no chcel by spoznať cestu do slnečnej krajiny, o ktorej sa dopočul v akejsi rozprávke. Toto sa mu splní tým najzvláštnejším spôsobom.

Paľko raz objaví v lese jaskyňu, zariadenú ako pustovňa, v ktorej nájde výtlačok Nového zákona. Začne si ho čítať a takou čistou detskou vierou uverí v Ježiša Krista a tomu, čo sa o ňom v tej knižke píše. A razom sa okolo Paľka začnú diať zvláštne veci. Ľudia okolo neho zrazu dávajú do poriadku svoje vzťahy, dávno pretrhnuté rodinné putá sa spájajú, kým hriechy a neresti sa naprávajú. Na tomto mieste nepôjdem do prílišných detailov. Tá kniha je písaná nesmierne láskavým jazykom, ktorý pohladí dušu. Je to ako ocitnúť sa znova u babky na vidieku na letných prázdninách. Nejde pritom o detskú literatúru.

Kristína Royová opisuje svet slovenskej dediny na prelome 19. a 20. storočia podobne realisticky ako jej generační spisovateľskí druhovia. Jej hrdinami sú deti, ktoré prišli o rodičov, členovia rozvadených rodín, otcovia, ktorí holdujú alkoholu, či chudobní roľníci zápasiaci o každodenné živobytie. No na rozdiel od iných predstaviteľov slovenského literárneho realizmu z Royovej diel nejde depresia a beznádej. Lebo aj keď sa jej príbehy začínajú v typických rozvrátených pomeroch slovenského vidieka pred vyše storočím, jej hrdinovia sa stretávajú so živým Kristom. V tejto knihe sa tak deje prostredníctvom detskej viery malého chlapca.

Postavy okolo neho zažívajú náboženské obrátenie a duchovné prebudenie, ktoré im na ich situáciu a medziľudské vzťahy zrazu vrhá nové svetlo. A ich život sa pod zorným uhlom prebudeneckého kresťanstva dáva vlastným pričinením i nadprirodzeným zásahom postupne do poriadku. Narušené vzťahy – tak medzi človekom a Bohom, ako aj medzi ľuďmi navzájom – sa zrazu hoja. A hoci v Royovej príbehoch ľudia aj zomierajú, umierajú zmierení s Bohom i s blížnymi.

Mimochodom, to je častý problém klasickej slovenskej literatúry: banalita smrti. Ľudia zomierajú banálne a nehrdinsky, napríklad tak, že ich z okamihu na okamih porazí, keď sa namáhajú na poli, alebo ich privalí padnutý strom v lese. A ani v Royovej dielach takáto nehrdinská smrť na chorobu alebo náhly úraz nechýba. No náboženské rámcovanie jej dáva zväčša transcendentný zmysel. Takže aj keď ide o smrť nehrdinskú, nejde o smrť nezmyselnú.

Iným rozmerom Royovej diela je často čistá detská viera jej postáv. A to aj vtedy, keď ide o dospelých. Nepôsobí to však naivne. Naopak, to my v 21. storočí máme tendenciu často prekomplikovať svoje morálne rozhodnutia. Vyhovárame sa na to, že veci sú ťažké a zamotané, pritom sú v skutočnosti ľahké a jednoznačné. Pri čítaní Royovej próz človek získava morálnu jasnosť. Avšak nie v súdení druhých, ale vo forme výzvy na konanie v láske a láskavosti k druhým.

Kristína Royová svojím spôsobom písania naznačuje, ako by mohlo vyzerať kresťanské umenie aj v 21. storočí. Mnohým kresťanským divákom a čitateľom sa stáva, že pozerajú bežný film zo súčasnosti alebo čítajú nejakú súčasnú beletriu a vidia hlavného hrdinu, ktorý sa ocitol v nejakom probléme. Možno zaznamenáva nejakú vzťahovú melodrámu alebo čelí nejakým traumám z minulosti. A kresťanský divák, keď to vidí, si nevdojak položí otázku: Čo keby teraz toho človeka v jeho rozpoložení stretol znovuzrodený kresťan a ponúkol mu takpovediac nebeskú perspektívu na problém, ktorému čelí? Čo keby sa hlavný hrdina obrátil a začal by svoje problémy riešiť po kresťansky a so zreteľom na to, že existuje Boh, ktorý ho vidí a je pripravený do jeho života zasiahnuť? Nechcem, aby to znelo pateticky, ale v prózach Kristíny Royovej je Boh implicitne prítomný ako jeden z hrdinov...

Mám tu ešte jednu knihu, ktorá takisto teraz vyšla vo vydavateľstva DOBRÁ SPRÁVA. Je to kresťanská klasika zo 17. storočia, Cesta pútnika z pera Johna Bunyana. Jedna z najvplyvnejších kníh, aké boli vôbec napísané v anglickom jazyku.

Tento titul zároveň tak trochu súvisí s Kristínou Royovou. Hoci bola evanjeličkou, vytvorila v podstate kresťanské prebudenecké hnutie, zamerané proti formalizmu a za obnovu ducha jednotlivých veriacich, nech sa nachádzali v akejkoľvek cirkvi. Dokonca novelu V slnečnej krajine do španielčiny preložil katolícky kňaz, lebo už spomenutý chlapec Paľko pomôže nanovo zapáliť aj vieru vyhoreného katolíckeho kňaza.

V každom prípade, keď sa spýtate v malých slovenských protestantských cirkvách, ako je Cirkev bratská alebo Kresťanské zbory, okrem zahraničných misijných pracovníkov sa odvolávajú práve na Royovej prebudenecké hnutie ako na jeden zo zdrojov ich pôsobenia u nás.

Súčasťou tohto prebudeneckého hnutia zo Starej Turej bol aj istý profesor menom Jozef Roháček, autor jedného z najznámejších prekladov Biblie do slovenčiny. No a Jozef Roháček je autorom aj tohto slovenského prekladu Cesty pútnika. Ten preklad vznikol v roku 1919. Je za tým celkom dobrodružná história, keďže Roháček sa ku koncu prvej svetovej vojny zdržiaval na území Maďarska a ako slovenský vlastenec sa dostal dokonca do väzenia. Až tri roky po vojne sa mu podarilo dostať na slobodu a na územie Československej republiky.

Vo väzení podľa všetkého vznikal aj pôvodný anglický text Cesty pútnika. John Bunyan bol evanjelikálny kresťan, ktorý sa do problémov dostal preto, lebo sa nachádzal mimo štruktúr Anglikánskej cirkvi a organizoval bohoslužby či kázne bez úradného povolenia. Jeho bestseller Cesta pútnika je však časom osvedčený alegorický príbeh kresťana, ktorý putuje z mesta skazy na vrch Sion. Inak povedané, vnútorný duchovný boj, ktorý zažíva hľadajúci človek, ktorý objaví Krista, je tu podaný ako putovanie, počas ktorého stretáva rôzne postavy znázorňujúce ľudí v rôznych duchovných situáciách, prípadne zdoláva rôzne prekážky.

Ak by ste si pod stromčekom priali potravu pre duchovný rast zaobalenú takmer do fantasy príbehu, pritom na solídnom kresťanskom základe, Cesta pútnika je to pravé pre vás. Prínosom je aj tento knižný formát. Ja mám ešte jedno staršie vydanie v mäkkej väzbe. Ešte donedávna bolo najdôležitejšie mať takúto klasiku svetovej a kresťanskej literatúry hlavne v slovenčine dostupnú. Dnes sme však už tak ďaleko, že kniha môže byť aj pekná. Vydavateľstvu DOBRÁ SPRÁVA slúži ku cti, že Cesta pútnika vyšla v pevnej väzbe s nádhernými farebnými ilustráciami.

Knihu s trojicou próz Kristíny Royovej si môžete objednať TU.

Kniha Cesta pútnika Johna Bunyana sa dá objednať TU.