Emília Sičáková-Beblavá bola slovenskej verejnosti dlhé roky známa najmä ako šéfka protikorupčnej organizácie Transparency International. No v posledných rokoch píše aj prózu a stala sa spisovateľským hlasom Zemplína v súčasnej slovenskej literatúre.
V roku 2022 jej vo vydavateľstve Espri vyšla zbierka poviedok pod názvom Korene. Obsahuje osem príbehov, ktoré organicky vyrastajú z podhubia historických a zemepisných reálií východného Slovenska.
Minulý rok jej vo vydavateľstve Lucmar vyšla próza, ktorú mám pred sebou. Volá sa Smetisko a ide o beletrizovaný príbeh reálnej kauzy, ktorá sa stala ešte za socializmu, v druhej polovici 80. rokov v obci Brekov, ktorá sa nachádza v okrese Humenné.
Komunistickí súdruhovia z okresu vtedy rozhodli, že v Brekove umiestnia smetisko. Pritom obec a jej obyvatelia už roky trpia na ekologické následky činnosti blízkych chemických prevádzok.
Na filtre fabrikám chýbajú devízy a čistejšie technológie zo Západu sú pre režim príliš drahé. A tak obyvatelia regiónu chorľavejú. Obec musia dokonca zásobovať vodou cisterny, lebo piť tú miestnu nie je bezpečné. Hovorilo sa dokonca o východoslovenskom „trojuholníku smrti“ MI-VRA-HU, teda Michalovce, Vranov a Humenné.
V tomto zmysle je plánované smetisko, ktoré má byť umiestnené v agátovom háji, pre Brekovčanov poslednou kvapkou.
Autorka opisuje zápas trojice miestnych poslancov proti smetisku. V Sovietskom zväze je už po černobyľskej katastrofe a Gorbačov zaviedol perestrojku. No v Československu sa majú ľady ešte len pohnúť.
Próza Smetisko vyniká tým, že opisuje, ako sa dospievalo k rozhodnutiam za totality na rôznych straníckych výboroch a schôdzach. Režim stál na vybavovačkách, rôznych vzájomných službách a protislužbách. A keď vám nejaký komunistický funkcionár robil problémy, mohli ste sa ako občan voči nemu presadiť. Potrebovali ste však kontakt na vyššie postaveného komunistu, ktorý by toho nižšie postaveného zrušil.
Takto aj bojovníci proti skládke v Brekove našli spojenca v košickom funkcionárovi Rudolfovi Schusterovi – neskoršom prezidentovi Slovenska –, ktorý si už za socializmu vybudoval meno ako ústretový technokrat a schopný manažér.
A pomôžu aj odvážni novinári. Obracať sa dnes pri spoločenských problémoch na médiá je bežná vec, no na sklonku 80. rokov to samozrejmosť nebola.
Autorka v knihe ukazuje aj jednu úsmevnú špecialitu, ktorá nebola typická len pre východné Slovensko. A to miestnych komunistov, ktorých privádzajú do kariérnych rozpakov ich veriace matky chodiace do kostola i na púte.
Smetisko môže najmä mladšej generácii ukázať, ako to u nás chodilo na sklonku socializmu. Písmenkovú polievku všelijakých vtedajších orgánov vysvetľuje autorka v stručných poznámkach pod čiarou. V príbehu sa tak bude ľahko orientovať aj ten, kto to obdobie už nezažil.
Emília Sičáková-Beblavá: Smetisko. Vyšlo vo vydavateľstve Lucmar v roku 2025.