Knihomoľov zápisník Spev drozda ukazuje ľudstvo, ktoré technika zbavila svojprávnosti

Aj v roku 2026 bude rezonovať otázka, či umelá inteligencia ľudskú prácu len doplní alebo nahradí. Bude sa diskutovať, či nehlúpneme, ak priveľa času trávime so svojimi digitálnymi sprievodcami v podobe počítačov a smartfónov.

Sú to témy, ktoré riešia mnohí autori literatúry faktu. No zamýšľajú sa nad nimi aj prozaici.

Pred pár mesiacmi vyšiel vo vydavateľstve Premedia slovenský preklad nadčasového amerického sci-fi románu, ktorý si tieto otázky kládol už v roku 1980. Volá sa Spev drozda a jeho autorom je spisovateľ Walter Tevis. Ja tu mám so sebou starší český preklad tohto románu, ktorý vyšiel vo vydavateľstve Laser-books ešte v roku 2008.

Ak ste o Walterovi Tevisovi nikdy nepočuli, pripomeniem iné dielo, ktoré napísal. Podľa jeho románu Dámsky gambit vznikol pred piatimi rokmi vysoko hodnotený rovnomenný televízny seriál na Netflixe o mladej geniálnej šachistke, ktorú si zahrala Anya Taylor-Joy.

Spev drozda je však z iného súdka. Odohráva sa v 25. storočí.

V New Yorku je väčšina budov zrovnaná so zemou. Len mrakodrap Empire State Building sa týči nad hynúcim mestom ako náhrobok.

Ľudí je málo. Sú totálne infantilizovaní. O ich pohodlie sa totiž starajú prepracované stroje a roboti.

Do ľudí pchajú narkotiká, ktoré otupujú ich ambície. Zákony odrádzajú od hlbších vzťahov, lebo tie sa pokladajú za „narušenie súkromia“. Pestujú sa len prchavé sexuálne vzťahy, ktoré však spravidla nevedú k potomstvu, keďže užívané drogy bránia počatiu.

Zvyšky obyvateľstva sú robotom natoľko vydané napospas, že väčšina z nich ani nevie čítať. Občas sa stane, že nejaký jednotlivec sa upáli na verejnom priestranstve pre prázdnotu svojho života.

Dohľad nad svetom vykonáva inteligentný android Spofforth, ktorý zo všetkého najviac túži po vlastnej smrti. No nemôže ukončiť svoju existenciu, lebo kým sú na svete ľudia, musí sa o nich starať.

Hlavným hrdinom románu je však človek. Volá sa Paul Bentley. Zhodou náhod sa naučí čítať vlastnými silami.

Spofforth mu dá za úlohu prezerať staré nemé filmy zo začiatku 20. storočia. No vďaka pozorovaniu života v minulosti, keď ešte ľudia žili v rodinách a mali ambície, a tiež vďaka čítaniu kníh si Bentley začne uvedomovať, aký prázdny a neprirodzený život žijú ľudia v jeho dobe.

V zoologickej záhrade, plnej robotických zvierat, sa zoznámi s Mary Lou, ženou na úteku. Vezme ju k sebe, naučí ju čítať a rozvinie sa medzi nimi romantický vzťah.

Medzi nich však vstúpi robot Spofforth, ktorý to vníma ako narušenie poriadku. Učiť druhých čítať je totiž nelegálne...

Nebudem rozprávať ďalej. Próza Spev drozda je to, čomu sa hovorí antiutopický alebo dystopický román. Ukazuje teda zdanlivo dokonalú budúcnosť, ktorá sa zvrhla na peklo. Zo všetkého najviac pripomína román Prekrásny nový svet od Aldousa Huxleyho.

Spev drozda je zamyslením o tom, či ako ľudia neriskujeme stratu niečoho dôležitého, ak sa príliš vydávame napospas pohodliu, zabezpečovanému digitálnymi technológiami.

Tevisov spôsob písania je podmanivý a melancholický. Román teda obstojí nielen ako sci-fi žánrovka, ale aj ako skutočná „krásna literatúra“. Mimoriadne sa hodí práve do týchto chladných a zachmúrených dní na začiatku roka.

Walter Tevis: Spev drozda. Klasika dystopickej science-fiction. Teraz už aj v slovenskom preklade z vydavateľstva Premedia. Zakúpiť sa dá aj ako e-kniha či audiokniha.