Výpovede lekárov a lekáriek Reakcia na list lekárky Kristíny Visolajskej konzervatívcom

Váhala som, či reagovať na list pani doktorky Visolajskej všetkým konzervatívcom. Je ťažké oponovať, keď sa niekto oháňa hodnotou ženy a matky. Obzvlášť pre mužov. A tak reagujem ako lekárka, matka a žena, konzervatívec.

Keď som sa rozhodla byť lekárkou, nevedela som si predstaviť, čo to zahŕňa, ale chcela som ňou byť. Už v 1. ročníku som pochopila, že to nebude prechádzka ružovou záhradou. Nikto ma nepripravil na záťaž, ktorú prináša nielen štúdium medicíny, ale ešte viac práca. Ale vždy som vedela, že to zamestnanie tu nie je pre mňa, ale ja pre pacienta. A toho nezaujíma, čo sa deje u mňa doma.

Som presvedčená, že ak by vlády za posledných 12 rokov neignorovali potreby zdravotníctva a ekonómovia by prijali fakt, že ak chceme v zdravotníctve držať krok s civilizovaným svetom, musíme do neho investovať, nie permanentne šetriť, tak by sa nestalo, že by nám v sektore ročne chýbala 1 miliarda, a veľmi pravdepodobne by sa nestalo, že LOZ by inicioval výpovede. Teda dúfam.

Lebo je fakt, že pred 11 rokmi lekári naozaj odišli od pacientov a bez podpísania memoranda by to urobili opäť.

Je zjavné, že politika a medicína spolu nekomunikujú, iba pod nátlakom. Prečo?

Vráťme sa k listu, výpovediam a memorandu. Aby sa plnilo nielen na papieri, ale aj v realite, potrebovali by sme naliať okamžite len do nemocníc 1 – 1,2 miliardy eur. Nezabudnime ešte na cca 200 – 300 miliónov na naplnenie skutočností plynúcich z nového zákona o lieku a 180 miliónov deficitu v ambulante. Zdravotníctvo je spojitá nádoba.

Ale predstavme si, že sa to stane. Zdravotníctvo dostane 1,5 miliardy eur. Výkonnosť v nemocniciach však roky klesá. Čo zaručí, že tí istí lekári, ktorí boli nevýkonní, zrazu zvýšia výkon, že prijmú dvojzmennú operatívu, ako napr. v Španielsku od 8.00 do 14.00 a od 14.00 do 20.00? Aké garancie zmeny správania lekárov dáva LOZ? A garancie kvality?

Vyššie platy nespôsobia, že bude prijatých viac lekárok. Dobrý plat zvýši záujem aj mužov a je reálne, že budú uprednostnení. Lebo medicína nie je ošetrovateľstvo. Byť lekárkou, lekárom je vysoko špecializované neprenosné povolanie. Vyžaduje si skúsenosť a roky permanentnej driny. Nedá sa robiť len tak trochu. Musí sa robiť naplno. Tu ide o pacienta, nie o nás. A tu ten, kto nemá výpadky, jednoducho ťahá za dlhší koniec. Flexibilita úväzkov a pracovného času je pre ženu skvelá vec, v tomto prípade je však závislá od jednotlivých odborností, nedá sa paušalizovať a vyžadovať, keď to chod oddelenia neumožňuje.

A kde zobrať personál? Vychovať sestru trvá 3 až 5 rokov, lekára 6. Aby všetci zostali na Slovensku, museli by sa zaviesť donucovacie opatrenia. Naši kolegovia v Čechách sa už tešia, lebo očakávajú navýšenie svojich miezd ako poistku proti ich odchodu na Slovensko.

Nedostatok personálu je celosvetový problém. Tak teda odkiaľ ho zohnať? A za 4 mesiace? Trestnoprávna zodpovednosť v takejto situácii znamená istotu súdu, obzvlášť keď LOZ bude sledovať každú odchýlku od zákona a podávať podania. A keby aj nie, ak za 4 mesiace nedôjde k náprave, lebo nebude personál, tak sa oddelenie zatvorí? Požiadavky na personál a zároveň nerušenie oddelení bez adekvátnej náhrady si protirečia.

Reforma vzdelávania je našťastie už dlhšie pripravená a aspoň tú nebude problém prijať. A je to najlepšie, čo z tejto aktivity vznikne. A za to ďakujem aj vám, pani doktorka Visolajská, aj ministerstvu. Až na odstrihnutie primárneho kontaktu od možnosti zamestnať rezidenta, o čo tak dlho bojoval.

Ale pýtam sa: ak sa body memoranda nebudú plniť, čo potom? Opäť podáte výpovede?

Slovenské zdravotníctvo by si konečne zaslúžilo pokoj, uznanie, viac peňazí v systéme, bez očierňovania sa navzájom, spoluprácu, racionalizáciu, profesionalitu a ochotu. A aj keď všetko stojí peniaze, samotné peniaze to nezlepšia.