Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rozhovory Spoločnosť
25. november 2022

Nový život pre hornú Nitru

Potrebujeme nových Baťov, ktorí prinesú podnikavosť a pridanú hodnotu

Rozhovor s Ondrejom Grenčíkom, ktorý pracuje na zásadnej zmene mesta Partizánske a regiónu hornej Nitry.

Potrebujeme nových Baťov, ktorí prinesú podnikavosť a pridanú hodnotu

Ondrej Grenčík. Foto: Marcel Meluš

Podnikateľ Ondrej Grenčík žije so svojou rodinou v Partizánskom napriek tomu, že bývalé Baťovany sú pre mnoho mladých ľudí mestom, z ktorého sa čím skôr sťahujú do väčších miest či do zahraničia.

V rozhovore sa dozviete, prečo sa rozhodol založiť unikátnu základnú školu, ku ktorej neskôr pribudla aj škôlka, a aký je jeho plán transformácie provinčného mestečka a extrémne znečisteného regiónu na životom pulzujúcu oblasť, v ktorej sa bude dobre žiť.

Prečo vôbec podnikavý mladý človek ako vy zostane žiť v malom mestečku v regióne hornej Nitry, ktorý má najslávnejšie časy dávno za sebou, a neodíde do veľkého mesta alebo do zahraničia realizovať svoj talent?

Odísť nebola moja cesta. Už keď som bol tínedžer, organizovali sme s partiou detské tábory a stretká pre mladých. Snažili sme sa dobre investovať náš voľný čas. Tam boli zárodky zdravého lokálpatriotizmu, ktorý je naviazaný na lásku k človeku a záujem o to, čo sa deje okolo nás.

Máte štyri deti a prvé ste mali v 24 rokoch, čo je na dnešnú dobu relatívne skoro. Nepripútala vás k vášmu domovskému regiónu pragmatická úvaha, že s veľkou rodinou sa nechcete sťahovať?

Nie, toto naše rozhodovanie malo ďaleko od pragmatizmu. Vyskúšali sme si aj život v Bratislave s dvomi malými deťmi, kúpili sme si byt, splácali tu hypotéku. Pôsobil som niekoľko rokov v klasickom zamestnaní ako bankár. Ale nebolo to ono. Každý jeden víkend a leto sme trávili v Partizánskom.

Mám rád to mesto, presnejšie ľudí, ktorí v ňom žijú. No najmä naozaj prežívam vnútorné povolanie a poslanie pretvoriť naše mesto a región zvnútra. To znamená cez priateľstvo a spolu s angažovanými priateľmi. Bez toho, aby bol človek skutočným centrom záujmu, premena nie je možná.

Rozprávame sa hlavne preto, lebo máte ambíciu Partizánskemu vdýchnuť nový život. Toto mesto je v niečom smutné, aj keď má aj pekné časti a je obklopené krásnou prírodou. Veľká obuvnícka fabrika chátra a ako v prípade mnohých iných kedysi priemyselných miest vidieť, že najlepšie časy pulzujúceho mesta sú dávno preč. Ako ste sa od vedenia detských stretiek dostali k ambícii zmeniť celé mesto?

Najskôr sme sa rozhodli založiť si rodinu. Potom vznikla otázka, kde budeme vychovávať naše deti. Znamenalo to precitnutie z doterajšieho fungovania našej partie, z nastavenia „trávime spolu voľný čas“ do uvedomenia „už ide o život“.

Naša generácia má obrovskú príležitosť urobiť prelom. Naposledy sa taký prelom podarilo urobiť zakladateľom nášho mesta. Od tej doby postupne strácame. Potrebujeme to prelomiť my. Zdieľať

Videli sme, že keď deti a mladí, ktorým sme sa venovali, nastúpili po prázdninách do školy, stratili sa nám. Čelili všetkým negatívnym vplyvom, ktoré prostredie súčasných škôl prináša – napríklad vysokej miere nezmyselnosti, „flákaniu sa“. Nemali sme však na nich už vplyv, v tom prostredí trávili veľkú časť života.

Vy ste v zásade chceli, aby sa vaše deti „nepokazili“...

Keď si založíte rodinu a máte deti, zaujímajú vás hlavne dve oblasti: zdravotníctvo, aby vaše deti kvalitne liečili, ak ochorejú, a vzdelávanie. Na zdravotníctvo sme dosah nemali, ale pri vzdelávaní sme si povedali, že ideme do toho. Tak vznikla Cirkevná základná škola Jána Krstiteľa Partizánske.

V čom je vaša škola iná ako bežné základné školy?

V prvom rade sme chceli vytvoriť bezpečné prostredie, ktoré je základom pre efektívne učenie a dobré vzťahy. Dieťa sa najlepšie učí vtedy, keď necíti stres a nemá strach robiť chyby. Školu staviame na troch kľúčových pilieroch. Sú to hodnoty, inovácie a rodina.

Základnou hodnotou je úcta a rešpekt ku každému, čo uplatňujeme formou rešpektujúcej komunikácie. Vedieme k nej aj deti. Ďalej každý mesiac žijeme jednou cnosťou, napríklad priateľstvo, čestnosť, vytrvalosť. Venujeme sa tomu na spoločných ranných kruhoch, takzvaných openingoch, prierezovo na hodinách a cez rôzne aktivity.

Inovácie sú pre mňa najmä inovačné metódy, ktoré sa snažíme implementovať do vzdelávania a výchovy. Je to napríklad vyučovanie matematiky Hejného metódou alebo hodiny anglického jazyka so zahraničným lektorom už od materskej školy bez používania slovenčiny.

Rodina je v centre nášho záujmu, keďže sa snažíme o skutočné partnerstvo a spoluprácu s rodičmi. Bežne sa stáva, že rodina a škola nie sú v súlade. Rodičia sa spoliehajú na školu, škola sa spolieha na rodičov – napríklad v oblasti výchovy, a tak môže dochádzať k napätiu a nenaplneným očakávaniam. Komunikácia s rodičmi ako so skutočnými partnermi, vťahovanie celej rodiny do procesu vzdelávania a výchovy, do života školy je rozdielovou vecou v dobrej škole.

Vaša základná škola je už spojená aj s materskou školou. Predpokladám, že to postupom času vzniklo prirodzene.

Áno, veľmi prirodzene, keďže obdobie dieťaťa do šiestich rokov je bohaté na senzitívne obdobia a u dieťaťa sa tvoria dôležité návyky a základy charakteru, čo je kľúčový odrazový mostík pre celý život.

K svojej motivácii venovať sa všetkým týmto iniciatívam chcem ešte povedať, že Partizánske vnímam ako púšť príležitostí. Mladí ľudia hľadajú spôsob, ako z mesta odísť, už pri výbere strednej školy. Ja nechcem žiť s vedomím, že som jeden z tej generácie, ktorá to vzdala.

Naša generácia má obrovskú príležitosť urobiť prelom. Naposledy sa taký prelom podarilo urobiť zakladateľom nášho mesta. Odvtedy postupne strácame. Potrebujeme to prelomiť my.

Foto: Marcel Meluš

Ako ste sa dostali z tej fázy, keď ste chceli vytvoriť lepšie podmienky pre svoje deti, k tomu, že na rozdiel od predchádzajúcej generácie chcete spraviť krok vpred pre celé mesto či región?

Baťa sa rozhodol vybudovať Partizánske na močiaroch pri malej usadlosti zvanej Šimonovany. Počul som, že Jan Antonín Baťa v Baťovanoch ani nikdy nebol, aj keď to nemám overené. Ale to nič, pretože zasial dobré semeno. Z tohto mesta bolo v istom období centrum výroby a obchodu v rámci celého Československa.

Naša pointa je v tom, že sa nesnažíme vymyslieť niečo úplne nové. Chodíme po svete a vidíme, aké veci fungujú. A tieto fungujúce veci sa len snažíme priniesť, trošku pozmeniť a transformovať do nášho prostredia.

Čo to prakticky znamená?

Možno to bude znieť nepríjemne, ale aktuálna vízia nášho mesta sa dá zhrnúť do sloganu Mesto, kde to žije. To je veľmi malá vízia, lebo to znamená ohňostroje, eventy, pravidelné akcie, kultúrne podujatia. Facebooky sa plnia fotkami a zdá sa, že všetko je v poriadku. My však hovoríme, že to je málo.

My by sme mali byť mesto a región so sloganom Kde sa dobre žije. Za tým pridaným slovom dobre sa skrýva to, že sa zameriavam na strategické rozhodnutia. Naše mesto a región sú púšťou príležitostí, preto sa musíme naučiť, ako si tie príležitosti môžeme vytvoriť sami.

Nemali by sme čakať na zahraničného investora, ale začať sa venovať srdcu našej misie, ktorou je podnikavosť. Musíme naučiť seba, mladých ľudí a každého, koho sa len bude dať, to, aby sme boli podnikaví.

Ako však človeka naučíte rozvíjať podnikavosť, vnímavosť na príležitosti vhodné do vášho regiónu? Zas je to o vzdelávaní?

Istým spôsobom áno. Rozbehli sme ročný program pre stredné školy zameraný na podnikavosť. Už si ho od nás kúpilo asi 15 škôl. Program obsahuje sedem levelov, ktoré mapujú cestu k podnikavosti. Na naše workshopy nechodia len riaditelia, učitelia a študenti, ale chodia aj ľudia z biznisu.

Keď hovoríte o „nás“, koho máte na mysli?

Myslím tým tím ľudí, ktorý založil spoločnosť Pronea. Ak chceme šíriť podnikavosť, musíme byť v prvom rade podnikaví my. Musíme si nastaviť biznismodel, znášať podnikateľské riziko, platiť faktúry a poskytovať služby pre región. Máme niekoľko produktových línií, pričom jednou z nich je už spomínaný ročný program, ktorý predávame stredným školám.

Robíme to preto, lebo aj keby sme v Partizánskom mali najlepšiu základnú školu a škôlku na svete, ale mladý človek by nevidel zmysel v tom, aby v regióne zostal, tak odíde. Ako však nájde ten zmysel? Práve tak, že sa počas školy naučí, ako v Partizánskom dokáže prežiť. A nielen to – naučí sa, ako tam môže veľmi dobre žiť. Vtedy neodíde.

Cieľom je naučiť sa robiť svetový biznis z Partizánskeho. Dnes predsa sú segmenty, ktoré to umožňujú.

Foto: Marcel Meluš

Zopakujem opäť otázku: ako to chcete robiť? Ročný stredoškolský program na to asi stačiť nebude.

Základom je vzdelávací ekosystém. Voláme to Pronea Campus – chceme vybudovať študentské mestečko, v ktorom bude sídliť stredná škola, inovačný hub, FabLab, budú tam športoviská – multifunkčná telocvičňa, plaváreň –, ale aj internát, aby sme vedeli prilákať aj ľudí z iných regiónov

Inzercia

Druhým dôležitým cieľom je mať reálnu stratégiu toho, ako robiť regionálne inovácie a ako do nášho regiónu pritiahnuť pridanú hodnotu.

To sú obrovské výzvy, preto sa napríklad každý prvý štvrtok v mesiaci stretáva Pronea Partners Club, čo je skupina približne dvadsiatich firiem, ktoré sa zaviazali, že sa budú pravidelne stretávať, budú sa spoločne rozvíjať a tvoriť projekty. Jedného dňa chceme vytvoriť regionálne centrum inovácií.

V čom sa vaša snaha odlišuje od notoricky známych iniciatív prepojiť školy s biznisom, aby firmy, ktoré u nás pôsobia, mali v našich školách spoľahlivú „zásobáreň“ kvalitných zamestnancov?

O priamom prepájaní školstva s biznisom sa dá viac hovoriť v regiónoch, kde biznisové príležitosti existujú. V našom to tak nie je, preto sa musíme zamerať na vytvorenie silnej strednej vrstvy podnikavých Ľudí, ktorí tie príležitosti začnú tvoriť. Potom budeme sýtiť existujúci trh. Najskôr teda potrebujeme nových Baťov.

Na Slovensku sa veľa hovorí o tom, že treba rozvíjať regióny, aby sme dobehli Bratislavu. Preto každý región potrebuje vlastnú stratégiu. Každý župan by mal aj o polnoci vedieť pomenovať tri kľúčové priority vo svojej stratégii.

Ja tieto regionálne strategické dokumenty študujem. Sú to nič nehovoriace excely alebo maturitné prezentácie, ako ich nazývame. Je tam päťdesiat cieľov, množstvo ošúchaných výrazov ako trvalá udržateľnosť, zelená ekonomika, energetika. Každý región to tam má. Ale región by mal povedať tri priority, ktoré budú znamenať pridanú hodnotu.

Aké sú teda podľa vás tie tri priority pre váš región?

Prvou je to, že budeme región zameraný na nový koncept vzdelávania. Musíme sa stať unikátnym študentským mestečkom so svojím kampusom a všetkým, čo k tomu patrí. Región zameraný na mladého človeka.

Druhou prioritou musia byť segmenty, ktoré sa dajú robiť bez veľkých výrobných nákladov, bez veľkej špedície, teda inteligentné technológie.

Nakoniec, región hornej Nitry je extrémne znečistený. Dôvodom sú bane, Novácke chemické závody, tepelná elektráreň. Máme jednu z najšpinavších riek na Slovensku. Životné prostredie nie je len o láske k prírode. Je to biznisová príležitosť storočia, ktorá sa u nás bude týkať každého sektora.

Foto: Marcel Meluš

Evidentne máte veľké plány. Čo však pre ich dosiahnutie robíte už dnes?

Denne pre to žijeme. Organizujeme sa ako firma, podnikáme spolu. Delíme sa na malé agilné tímy. Jeden tím rieši stredoškolský vzdelávací program a aktivity na vzdelávacom poli.

Iný tím sa venuje kooperácii s našimi partnerskými firmami a príprave regionálneho inovačného hubu.

Ďalší tím rieši to, že všetky tieto myšlienky potrebujeme šíriť, preto pripravuje konferencie či hackathony, ktoré majú aj medzinárodný presah.

Cieľom je teda už spomínané unikátne študentské mestečko, ktoré má napĺňať tri priority pre váš región?

Áno. Nie sme však len developerská firma, ale chceme už dnes, keď tieto objekty ešte nie sú postavené, urobiť čo najviac pre podnikavosť v regióne. Nemáme fyzický inovačný hub, ale už dnes hľadáme spôsoby, ako spolupracovať s firmami, ktoré do Partizánskeho chodia.

Hľadáme spôsob, ako veľmi rýchlo vytvoriť agilné regionálne inovačné centrum, ktoré môže vzniknúť aj „v garáži“, ale musíme už u nás, z nášho mesta tvoriť pridanú hodnotu a pracovať na svetových produktoch a službách. Pokojne aj s firmami, ktoré nám teraz pomáhajú z Bratislavy, zo Žiliny či z iných miest.

Dnes teda každodenne budujeme silnú komunitu spolupracovníkov a partnerov, ktorí prinášajú expertízu a nové biznismodely.

Už len základ vašich plánov vyznieva tak, že je nesmierne náročný na čas, že potrebuje odhodlaných ľudí a aj veľa peňazí. Ako sa vyrovnávate s touto výzvou?

Na začiatku je vždy záväzok. Preto sa snažíme spolupracovať s ľuďmi, ktorí vedia, že toto nie je šprint, ale beh na dlhú trať. Aj ja osobne som sa zaviazal venovať tejto vízii aspoň tridsať rokov.

Keď sa stretneme o 27 rokov, tak to bude posledný rok, v ktorom to budem skúšať, keďže to skúšam už tri roky. Skôr neskončím. Toto je naša mentalita, lebo sa sústreďujeme na stratégiu.

Aj v komunálnej politike je veľa zlých vecí, lebo ľudia sa sústreďujú na krátkodobé ciele, aby boli opätovne zvolení. Preto skončíme pri nových chodníkoch, preliezkach a pri odmeňovaní svojej skupiny krátkodobými zákazkami.

A čo tie peniaze?

Región hornej Nitry bude v najbližších rokoch v európskom centre diania, pretože Európska komisia ho vybrala na transformáciu. Preto tam pritečú stovky miliónov eur.

My sa na tieto peniaze, samozrejme, nespoliehame, lebo naša vízia nevychádza z Fondu na spravodlivú transformáciu, ale z komunity. Ale ak sa to podarí, tak sa to musí podariť práve teraz. Preto sa chystáme na viaceré výzvy z európskych fondov a hľadáme na Slovensku i vo svete ľudí, ktorí nám pomôžu naštartovať sa.

Nechcem robiť na neprofitabilnom projekte, nie sme charita. Ale potrebujeme naštartovať. Keď budeme mať fyzický priestor na vzdelávanie študentov a na neustále generovanie nových nápadov, tak už musíme byť ziskoví. Nechceme žiť z dotačnej schémy.

Poviem to pateticky: stojíme pod Everestom a vrchol sa zdá byť strašne vysoko a ďaleko. Ale sledujeme stratégiu serpentín. Dosiahneme základný tábor, zmení sa nám výhľad a okolnosti a stúpame k ďalšiemu táboru. Takto sa to už dá zvládnuť. Ale aj tak sa však vždy sústredím na najbližších sedem krokov.

Ktoré to sú?

Vo februári budeme mať opäť hackathon, aby si ďalšie desiatky študentov zažili, že v spolupráci s odborníkmi sa za 48 hodín dá vymyslieť profitabilná idea. Ideme sa do New Yorku stretnúť s partnerskými organizáciami.

Ideme tiež založiť strednú školu, aj keď ešte nemáme nádherné študentské mestečko, ale zanietených pedagógov a ľudí z partnerských firiem, aby sa mladí ľudia mohli učiť podnikavosti čím skôr.

Ak by všetky tieto vaše snaženia vyšli, ako by malo Partizánske a váš región vyzerať? O akej hornej Nitre snívate?

Mám o tom úplne jasnú predstavu. Na ulici, v kaviarni či v službách a vo verejnom sektore stretávam samých nových Baťov. Všetko tak kvitne, púšť príležitostí sa mení na zakvitnutú záhradu, pretože nový Baťa má v sebe podnikavosť.

Táto podnikavosť nie je len o zarábaní peňazí, ale o zdravom a krásnom živote, o vytváraní príležitostí pre seba aj pre druhých a o dobrých vzťahoch, pretože v prvom rade budujeme komunitu.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.