Poslanec Martin Klus v pondelok 31. októbra oznámil odchod z poslaneckého klubu SaS. Zároveň odstúpil aj z postu podpredsedu a tímlídra SaS. Uviedol, že jeho rozhodnutie vychádza z pretrvávajúcich rozdielnych pohľadov na aktuálne smerovanie krajiny „a osobitne z otázky o predčasných voľbách a procesoch k nim vedúcich“.
Bývalý štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí tak bude v parlamente po novom pôsobiť ako nezaradený poslanec. Pre Postoj približuje, ako chce ďalej fungovať v parlamente, čo si myslí o tarabovcoch, i to, či sa blíži koniec jeho politickej kariéry.
O svojom odchode z SaS hovorí, že napriek názorovým nezhodám, ktoré k nemu viedli, mal dojem, že nikomu v poslaneckom klube to nebolo ľahostajné.
„Vážim si to a určite to následne malo vplyv aj na to, že keď už teda k odchodu dochádza, tak je v maximálne možnej miere v priateľskom duchu.“ S Richardom Sulíkom sa pozná už 14 rokov, a je to pre neho viac ako len politický vzťah. „Nech sa stane čokoľvek, v nejakej podobe priateľmi zostaneme,“ hovorí Klus.
Už v pondelok avizoval, že vzhľadom na svoju hodnotovú a programovú orientáciu bude aj naďalej pripravený koordinovať viaceré hlasovania v parlamente s poslaneckým klubom SaS a je pripravený pokračovať v konštruktívnej spolupráci. Znamená to, že hoci bude v niektorých témach držať líniu strany, v iných, naopak, nebude mať problém podporiť zákony menšinovej vlády napriek odmietavému postoju SaS?
„To ukáže parlamentný život. V tejto chvíli očakávam, že sa vopred dozviem o tom, ako klub SaS plánuje hlasovať pri jednotlivých bodoch, prípadne aj so zdôvodnením, a ja sa pokúsim inšpirovať.“
Jasne však hovorí, že nepodporí SaS v žiadnom hlasovaní, ktoré má potenciál priblížiť Slovensko k predčasným voľbám, keďže s nimi má Klus zásadný problém a za svoju politickú misiu pokladá ich maximálne oddialenie.
Pre menšinovú vládu Eduarda Hegera je momentálne najzásadnejšou otázkou, či Klus po odchode z klubu SaS podporí zákon o štátnom rozpočte, na ktorého schválenie nemá koalícia stále dostatok hlasov. Klus pre Postoj hovorí, že na túto tému už komunikuje priamo so štátnym tajomníkom ministerstva financií Marcelom Klimekom. Či bude musieť koalícia v rozpočte urobiť viaceré ústupky, aby na svoju stranu získala aj ďalšieho nezaradeného poslanca, ešte nie je jasné.
„V tejto chvíli ešte diskutujeme o otvorených otázkach,“ hovorí Klus.
V prípade rozpočtu sa stále viac diskutuje o poslancoch okolo Tomáša Tarabu, ktorých hlasy by koalícii stačili na jeho schválenie. Vláde totiž občasne prechádzajú viaceré zákony práve vďaka nim.
Tarabovci sa však do parlamentu dostali na kandidátke Kotlebovej Ľudovej strany – Naše Slovensko. SaS to preto zvykne označovať za hlasovanie vlády s fašistami. Neobáva sa Martin Klus, že bude podobne nálepkovaný za kolaboranta? A nebude mu prekážať, že pri niektorých zákonoch nebude kľúčový len jeho hlas, ale aj podpora od tarabovcov?
„V tejto veci sa dá uplatniť aj opačná logika,“ vraví Klus pre Postoj. Pripomína, že blokovanie parlamentu či odvolávanie niektorých ministrov sa deje spoločne s poslancami zvolenými za ĽSNS či Smer, čo môže časti verejnosti tiež prekážať, a platí to aj pre neho.

„Nástup radikálov a Fica je oveľa väčší problém ako Igor Matovič vo vláde,“ hovorí Martin Klus zo SaS
Martin Klus má od vládnej krízy problém s opozičnou politikou svojej strany. Mal očakávania, že SaS bude v opozícii predkladať konštruktívne návrhy, nie blokovať rokovania parlamentu. Do poslednej chvíle tiež dúfal, že koniec koalície nenastane, sám nebol od začiatku fanúšikom osobných ultimát. „Nástup radikálov a Fica je oveľa väčší problém ako Igor Matovič vo vláde,“ povedal pre Postoj ešte v polovici októbra.
Martin Klus pred vstupom do politiky vyučoval politológiu a poskytoval politické analýzy domácim i zahraničným médiám, istý čas patril medzi najcitovanejších politológov. Napriek tomu sa Klus stráni tarabovcov priamo označiť za fašistov. No vzápätí dodáva, že sa do parlamentu dostali na kandidátke strany, ktorej predseda bol odsúdený za využívanie neonacistickej symboliky a niekdajší podpredseda sa nevedel vyjadriť k holokaustu.
„To je pre mňa dostatočný dôvod, aby som návrhy nimi predložené za žiadnych okolnosti nepodporil. Presne tak ako v predchádzajúcom volebnom období,“ dodáva.
Zároveň verí Eduardovi Hegerovi, keď hovorí, že menšinová vláda nemá s tarabovcami žiadnu tichú či tajnú dohodu. „Verím premiérovi, že má dôvod to takto jasne verejne deklarovať.“
Okolo svojej politickej budúcnosti to vyjasnené ešte nemá. Hovorí, že zatiaľ zostáva členom SaS a pozorne sleduje jej ďalší vývoj. „A áno, môj odchod zo slovenskej politiky je jeden z pravdepodobných scenárov mojej politickej budúcnosti,“ odpovedá na otázku, či odchod z klubu SaS je jeho prvým krokom von z politiky.
Pred časom nevylúčil možnosť ďalšieho pôsobenia v diplomacii, ale touto témou sa neplánuje zaoberať skôr ako na konci tohto volebného obdobia. „Stále mám možnosť vrátiť sa aj do akademického prostredia a sprostredkovať študentom praktickú stránku politiky, ktorú som mal možnosť si zažiť.“