Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rozhovory Politika
10. október 2022

Milan Krajniak

Rodičovský bonus liberálne elity hejtujú, lebo ním meníme paradigmu štátu

S ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny sme sa rozprávali aj o najväčších námietkach proti rodičovskému bonusu.

Rodičovský bonus liberálne elity hejtujú, lebo ním meníme paradigmu štátu

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak. FOTO Andrej Lojan

Môže ísť o najdôležitejšiu konzervatívnu reformu od čias rovnej dane. Minulý týždeň prešiel rodičovský bonus, vďaka ktorému môžu pracujúce deti odvádzať časť sociálnych odvodov na dôchodky svojich rodičov. Zároveň ide o koncept, ktorý má mnohých kritikov, kým verejnosť má k nemu najmä otázky. S ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Milanom Krajniakom sme sa rozprávali o argumentoch, ktoré zaznievajú proti rodičovskému bonusu, aj o otázkach našich čitateľov.

V diskusiách pod našimi článkami o rodičovskom bonuse najčastejšie zaznieva, že aj keď možno tento nástroj napráva jednu nespravodlivosť, sám spôsobuje iné. Nijako totiž nepomáha rodičom, ktorých deti žijú a pracujú v zahraničí, sú invalidmi, zomreli alebo už sú v dôchodcovskom veku. Čo hovoríte na tieto výhrady?

Skôr ako zareagujem na tieto výhrady, by som rád vysvetlil, čo rodičovský bonus rieši.

Čo teda rieši?

Rieši to, že 820-tisíc dôchodcom, to znamená 80 percentám starobných dôchodcov na Slovensku, výrazne zvyšuje dôchodkový príjem. Rozhodli sme sa pristúpiť k jeho zavedeniu, lebo mnohí dôchodcovia, najmä matky, ktoré vychovali deti – deti, ktoré na Slovensku pracujú a z ich odvodov sa financuje sociálny systém –, sú u nás diskriminovaní.

Ako sú diskriminovaní?

Pred dvomi rokmi, keď sme začali chystať rodičovský bonus, sme si to prepočítali. Matka s jedným dieťaťom iba preto, že má dieťa, bude mať o 47 eur mesačne a 564 eur ročne nižší dôchodok. Ak mala dve deti, je to mesačne o 80 eur menej a takmer o tisíc eur ročne. Matka s tromi deťmi má v priemere nižší dôchodok o 184 eur mesačne a 2 200 eur ročne.

To je katastrofálna diskriminácia, pretože tie ňou vychované deti platia solidárne dôchodkový systém pre každého, aj pre človeka, ktorý nemal deti. A tak je to správne, lebo máme byť solidárni. No nemali by sme zato tieto matky a týchto rodičov trestať.

Túto diskrimináciu však ani rodičovský bonus neodstraňuje úplne.

Rozhodli sme sa túto diskrimináciu zmierniť aspoň čiastočne. Diskrimináciu matiek na dôchodku zmenšujeme zhruba o polovicu. My ani nedorovnávame spravodlivosť, iba diskrimináciu zmenšujeme. Zároveň však stále platí, že všetkým dôchodcom, teda aj tým bezdetným, sa budú dôchodky aj naďalej zvyšovať.

Prečo vôbec vzniká tá diskriminácia v dôchodkovom systéme?

Inštitút pre finančnú politiku prepočítal, že matka ešte šesť rokov po narodení prvého dieťaťa má o 55 percent nižší príjem oproti situácii, keď by dieťa nemala. To sa potom odrazí aj na nižších odvodoch a nižšom dôchodku.

Prečo je to tak?

Je to nielen preto, že mamička je rok, dva, tri roky s dieťaťom doma a za ten čas jej kolegyne v práci majú nejaký platový nárast. Je to aj preto, že aj po návrate do zamestnania matka väčšinou prijme radšej horšie platenú pozíciu, ale s istotou pevného pracovného času alebo s istotou, že keď s dieťaťom potrebuje ísť k lekárovi, zamestnávateľ ju uvoľní. Matka takisto spravidla nemôže robiť toľko nadčasov.

Výsledkom je, že matka v dôsledku starostlivosti o svoje dieťa menej odpracuje aj menej odvedie na odvodoch. Rodičovský bonus sme zaviedli, aby sme zabezpečili spravodlivosť voči rodičom, vďaka ktorým náš štát vôbec funguje. Netýka sa to len sociálneho zabezpečenia. Aj zdravotníctvo či školstvo fungujú iba vďaka tomu, že naši rodičia nás porodili, vychovali a my tu pracujeme a platíme dane i odvody.

Čiže argumentujete, že rodičia, ktorí mali deti, vlastne pomáhajú udržiavať v chode celý sociálny systém a sú za to ešte aj trestaní nižšími dôchodkami.

No samozrejme. Chcem však k tomuto a dodať ešte b. Tým, že takto znižujeme diskrimináciu pre 80 percent ľudí na dôchodku, ešte nespôsobujeme diskrimináciu zvyšných 20 percent. Dám čitateľom príklad: máme 20 percent detí do 6 rokov, ktorým sme za tejto vlády odpustili doplatky za lieky. Išlo o opatrenie, ktoré presadzovalo hnutie Sme rodina.

Ešte raz: ide približne o 20 percent nezaopatrených detí! Znamená to, že keď pomôžeme tejto pätine najmenších detí, respektíve ich rodičom, diskriminujeme tie zvyšné štyri pätiny?

Tvrdíte, že nie?

Žiadne politické riešenie nie je také, že dokáže pomôcť na sto percent každému a ešte rovnako. No prijímame rôzne rozhodnutia, ktoré pokladáme za správne, a tie pomáhajú rôznym skupinám ľudí.

Tak poďme ku konkrétnym príkladom. Čo s rodičmi, ktorí majú ťažko zdravotne postihnuté dieťa, ktoré nikdy nebude pracovať, a teda im ani nevznikne nárok na rodičovský bonus, ba ešte sa rodičia oň budú musieť celý život starať?

My prostredníctvom dôchodkového systému nevieme riešiť pomoc rodinám s ťažkým zdravotným postihnutím. Používame však na to iné nástroje – nie dôchodok, ale iné štátne dávky. Predtým ako som nastúpil na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, sme pomáhali ľuďom s ťažkým zdravotným postihnutím, čo je asi 85-tisíc ľudí, ktorým treba najviac pomôcť, sumou 396 miliónov ročne. V budúcom roku to bude 564 miliónov eur. To je o 168 miliónov eur viac.

V praxi to znamená, že na jedného človeka s ťažkým zdravotným postihnutím oproti roku 2019 pomôžeme počas budúceho roka o 1 976 eur viac. Pokladám za svoju psiu povinnosť pomáhať rodinám s ťažkým zdravotným postihnutím a túto povinnosť si plním. Na porovnanie, dôchodcovi sme zvýšili príjmy od roku 2019 do budúceho roka vrátane započítania budúcoročnej valorizácie o 1 320 eur ročne.

Čo tým porovnaním teraz chcete presne povedať?

Že sme ešte viac mysleli na rodiny s ťažkým zdravotným postihnutím než na dôchodcov. Ak dovolíte, skúsim to ešte ilustrovať na jednom príklade. Predstavte si dôchodcu, ktorý má dve deti a tie zarábajú zhruba priemerný plat. Za tieto dve deti by dôchodca dostal za celý budúci rok asi štyristo eur.

Ešte stále by to jeho navýšenie príjmu od roku 2019 bolo 1 720 eur, teda o 250 eur nižšie, než sme navýšili rodinám s ťažkým zdravotným postihnutím. A potom musíte zohľadniť ešte jednu vec.

Akú?

V parlamente prešla v prvom čítaní novela pani poslankyne Jany Žitňanskej, ktorá dorovnáva opatrovateľské príspevky pre dôchodcov, ktorí sa starajú napríklad o svojho manžela, rodiča alebo deti. Týmto spôsobom navýšime príjem pre tých spomenutých 85-tisíc ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím budúci rok v priemere o ďalších 500 eur.

Navyše je veľa rodín, ktoré majú jedno dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím, no zároveň majú aj ďalšie deti, ktoré sú zdravé a pracujú. Od týchto detí rodičovský bonus tí rodičia na dôchodku dostanú. A teraz mi povedzte: boli by na tom takíto rodičia lepšie, keby sme rodičovský bonus vôbec nezavádzali?

To boli dôchodcovia, ktorí sa starajú o deti s ťažkým zdravotným postihnutím. Poďme však ďalej: čo rodičia detí, ktoré pracujú v zahraničí?

Žiaľ, ak deti slovenských rodičov pracujú napríklad v Nemecku, zo svojich odvodov financujú nemecký dôchodkový systém. Mohol by som argumentovať, že SR investovala do ich vzdelania, ale my nikomu nebránime, ak chce pracovať v Nemecku alebo inde v zahraničí.

No logicky nemôžeme odvody odvádzané do nemeckého penzijného systému zobrať a preniesť na Slovensko. Verím, že takéto dieťa dosahuje v Nemecku oveľa vyšší príjem, než by dosiahlo u nás, veď preto napokon asi odišlo. Môže vďaka tomu prispieť rodičom aj iným spôsobom ako prostredníctvom slovenského dôchodkového systému.

Čo rodičia, ktorí priviedli dieťa na svet, svedomito sa oň starali, vychovávali ho, no ono predčasne zomrelo?

Rozumiem, že ľudia uvádzajú tento argument, lebo takúto situáciu pokladajú za nespravodlivú. No je to podobne nespravodlivé, ako keď jeden dôchodca zomrie tri minúty po odchode do penzie, kým ďalší sa v dobrom zdraví dožije 95. narodenín. Žiaľ, svet tak funguje a také veci sa stávajú.

Dôchodkový systém garantujeme v priemere. Inými slovami, vieme, že priemerná dĺžka dožitia na dôchodku je dvadsať rokov, no v individuálnych prípadoch je to rôzne. Solidárne počítame s tým, že niekto bude dôchodok poberať dva roky a niekto 35 rokov. O tom, kto kedy opustí tento svet, zatiaľ rozhoduje Pán Boh a nie my.

Čo s dôchodcami, ktorých deti nepracujú, lebo sú tiež dôchodcami?

Na túto situáciu špeciálne riešenie zatiaľ nemám. No môžem povedať aspoň to, že mnohí takíto dôchodcovia popri dôchodku ešte pracujú a ich sociálne odvody sú započítavané v prospech rodičovského bonusu pre ich rodičov.

Opäť chcem zdôrazniť, že každý rok prijímame desiatky rozhodnutí, ktorými pomôžeme nejakému okruhu ľudí. No len málokedy nejaké rozhodnutie pomôže úplne všetkým a rovnako. Napríklad prvou pomocou počas pandémie sme zachránili asi pol milióna pracovných miest. Je to spravodlivé, že sme pomohli len tým, čo mali problémy, a nepomáhali sme rovnako aj tým, čo problémy nemali?

Teraz jedna technická otázka, ktorú naši čitatelia takisto nadniesli v diskusiách pod článkami o rodičovskom bonuse: Keď je žena na materskej a nepracuje, majú jej rodičia nárok na rodičovský bonus?

Áno, lebo za ňu platí poistné štát. Rodičia si nemusia nič uplatňovať, zúraduje to za nich Sociálna poisťovňa. Dieťa sa môže vyjadriť, že nechce, aby jeho rodič dostával rodičovský bonus, lebo v skutočnosti ho vychoval niekto iný než biologický rodič. Inak, rodič budúci rok dostane rodičovský bonus vyplatený jednorazovo.

Ďalšia výhrada hovorí, že nespravodlivosť v podobe nízkych dôchodkov sa týka matiek, ktoré následne majú nižšie príjmy i menej odvádzajú do Sociálnej poisťovne, ak vychovávali deti, lenže na rodičovský bonus budú mať nárok aj otcovia. Máte pocit, že sú aj muži nejako diskriminovaní svojím otcovstvom?

Muž, ktorý má deti, sa musí obracať viac, pracovať dlhšie, prípadne prijať neraz aj ďalšie zamestnanie preto, aby rodinu uživil. Otec teda štatisticky nemusí mať nižší príjem, ako je to u matiek, ale faktom je, že výchova jedného dieťaťa do 20. roku života stojí asi 50- až 70-tisíc eur. Tieto peniaze teda musia do rodiny prísť a otec ich nevynakladá na seba.

Čím si vy osobne vysvetľujete takú nevôľu voči rodičovskému bonusu aj medzi mnohými analytikmi a ekonómami, možno s výnimkou Jána Tótha, ktorý voči tomu konceptu vyjadril porozumenie?

Myslím, že rodičovský bonus vadí, lebo nabúrava liberálnu predstavu štátu, podľa ktorej by sa každý mal starať sám o seba, a až keď to nejde, postará sa o človeka štát. My podporujeme medzigeneračnú solidaritu v rodinách a zavádzame do dôchodkového systému prvok, že ak rodina dobre funguje a vychová deti, nemá jej to škodiť, ako to bolo doposiaľ. Veď my celé desaťročia ekonomicky trestáme ľudí za to, že majú deti. A potom sa čudujeme, že máme demografickú krízu.

Tá sa týka nielen Slovenska, ale veľkej časti vyspelej Európy.

Dá sa ukázať, že demografický pokles sa spravidla začal nie s prostým nárastom blahobytu, ale zakaždým asi generáciu po tom, ako bol zavedený takzvaný Bismarckov priebežný dôchodkový systém. Aby bolo jasné, ja nechcem zrušiť dôchodkový systém. No chcem doň vložiť prvky, ktoré by zmierňovali spomenutú nespravodlivosť voči pracujúcim ľuďom, ktorí vychovali deti a v starobe následne dostanú nižšie dôchodky.

Otázka je, či sa nedalo to zamedzenie diskriminácie matiek dosiahnuť aj lacnejším spôsobom než zavedením rodičovského bonusu. Ekonóm Ľudovít Ódor napríklad navrhoval, aby sa proste ženám na materskej započítaval do dôchodku tento čas podľa príjmu, ktorý mali predtým. Tým by sa riešil aj problém s matkami, ktorých dieťa neskôr zomrelo.

To treba urobiť súčasne. Ďalším mojím krokom bude vec, ktorú sme presadili v novele ústavy. Teda to, že nikto nesmie byť pri výpočte svojho dôchodku diskriminovaný, lebo sa venoval výchove detí. Predstavujem si to tak, aby matka, ktorá je na materskej, mala vyšší osobný mzdový bod, ako je to doposiaľ. Odvod do dôchodkového systému by sme počítali inak, aby matka nestratila na odvodoch, pretože v čase, keď bola na materskej alebo rodičovskej, prišla o príjem.

A v akom horizonte by ste to chceli presadiť? Pýtame sa preto, že vládna koalícia má len krehkú podporu v parlamente a skorý pád vlády teda nemožno vylúčiť.

Na poslednej parlamentnej schôdzi mi prešlo šesť návrhov zákonov, napriek tomu, v akej situácii sa nachádza vláda. Trúfam si teda pre dobré veci, ktoré pomáhajú ľuďom, získať väčšinovú podporu poslancov bez ohľadu na to, či sú aktuálne v koalícii alebo opozícii. Téme nediskriminácie pri výpočte dôchodkov vyjadril podporu skoro každý, bez ohľadu na politické tričko. Verím, že na jar budúceho roka túto vec doriešime, pokiaľ bude parlament fungovať.

Ďalšou vecou je financovanie rodičovského bonusu. Vy argumentujete, že reforma dôchodkov ako celok zvyšuje udržateľnosť systému…

... áno, plníme záväzok, ku ktorému sme sa zaviazali v pláne obnovy, teda reformou zabezpečujeme udržateľnosť dôchodkového systému o 2,2 percenta a verejných financií o 3 percentá HDP. Rodičovský bonus bude stáť 200 až 250 miliónov počas budúce roka.

Pokryje sa z lepšieho hospodárenia Sociálnej poisťovne, čo som hovoril už na začiatku roka a všetci ma za to vysmievali. No takisto rozumnou politikou vlády počas pandémie, ktorá udržala pracovné miesta a tí zamestnanci platili odvody. Dosiahli sme vďaka tomu vyšší výber poistného, ktorý je dlhodobo udržateľný.

Nebol ten vyšší výber spôsobený len infláciou?

Nie, dosahovali sme ho už predtým. Sociálna poisťovňa bude mať v tomto roku pravdepodobne najlepšie hospodárenie v dejinách. Problém nie je v tom, že by sme nemali peniaze na vyplatenie rodičovského bonusu.

V čom je teda problém?

Rodičovský bonus sa liberálnym a progresívnym analytikom a ekonómom natoľko nepáči, že použijú akýkoľvek neférový argument, aby ho potopili. Kladiem si otázku: Prečo títo analytici tak nekričia, keď niekto presadzuje automatický vstup do druhého piliera?!

Ako to s tým súvisí?

Automatický vstup do druhého dôchodkového piliera do roku 2030 zaťaží verejné financie minimálne 700 miliónmi eur. No to im neprekáža. Automatický vstup do druhého piliera je z hľadiska 50 najbližších rokov približne rovnakou záťažou pre verejné financie ako rodičovský bonus. Ten je zlý, ale automatický vstup do druhého piliera je dobrý. Pritom ide o rovnakú záťaž. Chápem, že oni pokladajú automatický vstup do druhého piliera za dobrú vec.

Rozumiem tomu a som ochotný o tom hovoriť, ale potom buďte úprimní a priznajte, že aj to niečo stojí. Okrem ministerstiev práce a financií títo liberálni a progresívni analytici nenájdu ďalší rezort, ktorý by urobil reformu zlepšujúcu udržateľnosť verejných financií. Majú dosť priestoru, aby hľadali stámilióny, ktoré sa rozkotúľajú. Namiesto toho útočia na rodičovský bonus, lebo im prekáža z ideologických dôvodov.

Inzercia

Ale prečo im podľa vás tak prekáža?

Lebo je to paradigmatická zmena. Po 150 rokoch sa prvýkrát pokúšame podľa vzoru nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu Garyho Beckera odstrániť diskrimináciu rodičovstva v dôchodkovom systéme. Žiadny finančný stimul nedokáže posilniť súdržnosť rodín. No ak systém ľudí za niečo trestá, budú to robiť menej alebo vôbec.

Aby ste mi rozumeli, ja si nesľubujem od rodičovského bonusu, že tu budeme mať vďaka tomu najbližších dvadsať rokov nejaký populačný boom. Sľubujem si len to, že zastavíme pokles, lebo rodičia už nebudú natoľko trestaní za deti. Doterajšie nastavenie ich totiž trestalo. Ak ma štát za niečo pokutuje, nebudem to robiť. My tú pokutu len zmierňujeme.

Parlament prijal pozmeňovací návrh, ktorý spomalí navyšovanie podielu odvodov končiacich v druhom pilieri. Niektorí poslanci z SaS to vysvetľujú tak, že týmto chcete zaručiť financovanie rodičovského bonusu.

Áno, tento argument zaznel, ale je absurdný. Toto predĺženie obdobia, kým sa podiel odvodu do druhého piliera dostane na šesť percent, prinesie v budúcom roku Sociálnej poisťovni 50 miliónov.

Takže si to podľa vás zle vysvetľujú?

Neurobili si základnú domácu úlohu a nespočítali si, aké to bude mať dosahy. Ako sa uvádza v doložke dôchodkovej reformy, rodičovský bonus stojí 250 miliónov eur ročne. My si myslíme, že v skutočnosti to bude o trochu menej, konečná suma sa bude pohybovať niekde medzi 200 až 250 miliónmi eur.

Časom však má stúpnuť až na 400 miliónov.

Áno, ale časom narastajú aj príjmy. A táto hodnota bude dosiahnutá až v ďalekej budúcnosti. Ale podstatné je, že si nespočítali, že ten pozmeňovací návrh prinesie asi 50 miliónov. Veď to je smiešne. Ako by som z toho odfinancoval rodičovský bonus?

Ale môže to byť jeden zo zdrojov, z ktorého sa rodičovský bonus zafinancuje.

Zdrojom na rodičovský bonus je dobré hospodárenie Sociálnej poisťovne. Z možnosti jeho dosiahnutia sa ešte pred trištvrte rokom všetci vysmievali, dnes to však všetci potvrdzujú, vrátane Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ministerstva financií, Národnej banky, kohokoľvek. Reálne sme dlhodobo zlepšili výber poistného. Nebudem sa za to hanbiť.

Situácia sa však môže veľmi rýchlo otočiť. Príde finančná kríza, zvýši sa nezamestnanosť a príjmy radikálne klesnú.

To je pravda, ale ak príde veľká finančná kríza, tak nebudeme mať problém iba s rodičovským bonusom a s dôchodkovým systémom, ale s celým štátom. Čiže ak sa bavíme o tom, že príde veľká finančná kríza, tak sa potom bavme o celom štáte a nie len o rodičovskom bonuse.

Dôchodková reforma počíta so znížením aktuálnej dôchodkovej hodnoty, na základe ktorej sa počítajú budúce dôchodky. Kritici tvrdia, že sa tak stalo na úkor rodičovského bonusu.

Povedzme si najprv, čo to vlastne znamená. Osemdesiat percent dôchodcov bude mať výrazne vyššie dôchodky, vyššie dôchodky budú mať pravidelne aj všetci ostatní dôchodcovia. Čo sa týka budúcich dôchodcov, áno, platí, že rast u bezdetných dôchodcov bude o trochu pomalší ako rast u dôchodcov s deťmi. Ale všetkým budú dôchodky rásť.

Vieme kvantifikovať, o akom spomalení rastu budúcich dôchodkov sa bavíme?

Berme všetkých dôchodcov – všetkým budú dôchodky rásť, ale niektorí budú mať ešte rodičovský bonus. Ak by sme aktuálnu dôchodkovú hodnotu neznížili, znamenalo by to iba to, že keď budú budúcim dôchodcom vymeriavané penzie, boli by o trochu vyššie, ako budú v dôsledku tejto zmeny. Ale, samozrejme, že sa im bude zvyšovať dôchodok podľa toho, koľko odviedli do systému, podľa rastu hospodárstva a tak ďalej. Vďaka rodičovskému bonusu však väčšine budú dôchodky rásť viac.

Ale znamená to, že bezdetným budú rásť o trochu menej.

Áno, ale pozor, budú im rásť.

Rodičovský bonus začína platiť už v roku 2023. Počíta sa však s tým, že v budúcom roku bude vyplatený v jednej dávke. Ako presne to bude prebiehať?

Dávka bude vyplatená maximálne do 30. septembra budúceho roka. Prvé dva mesiace budúceho roka budú mať ľudia možnosť upraviť fungovanie bonusu vo svojom konkrétnom prípade.

Keď napríklad niekto nechce, aby jeho rodičia bonus dostávali, alebo chce, aby nešiel jeho biologickým rodičom, ale ľuďom, ktorí ho vychovali. Do konca februára budú môcť tieto zmeny nahlásiť. Následne začne Sociálna poisťovňa tieto údaje spracovávať, porovnávať vymeriavacie základy z roku 2021, ktoré sa budú brať ako rozhodujúce na určenie výšky bonusu. Dávka by sa mala vyplatiť do konca júna, maximálne do konca septembra. Od roku 2024 by už mal byť vyplácaný rodičovský bonus priebežne každý mesiac k dôchodku.

Veríte tomu, že Sociálna poisťovňa celý tento proces zvládne zmanažovať?

Áno, a ako argument uvádzam to, ako poisťovňa zvládla zavedenie ePN. Ja som skôr brzdil ich inovatívne nadšenie, ale pán Káčer aj pán Iľko mi povedali, že chcú ísť do toho, a zvládli to excelentne. Systémy od prvého dňa fungovali. Vždy keď sa zavádza niečo nové, nájdu sa nejaké muchy, ktoré bude treba priebežne riešiť. To je aj dôvod, prečo v prvom roku vyplatíme bonus jednorazovo.

Sme rodina je obviňovaná, že chce potopiť druhý pilier dôchodkového systému. Chcete zrušiť možnosť jednorazového výberu, spomalili ste zvyšovanie odvodov... Pán minister, chcete zarezať druhý pilier?

Na sto percent nedovolím nikomu, pokiaľ na to budem mať vplyv, aby siahol ktorémukoľvek človeku hoci na euro z jeho úspor v druhom pilieri. Na sto percent! Sú to peniaze ľudí, štát im na to nesmie siahnuť. Ale chcem povedať aj b a tým je nastavenie druhého piliera a otázka, či zabezpečuje, že ľudia budú mať slušný dôchodok. To b, ktoré zamlčiavajú liberálni a progresívni obhajcovia druhého piliera.

Viete napríklad, že ľudia, ktorí pôjdu na dôchodok v najbližších desiatich rokoch, budú mať s veľkou pravdepodobnosťou nižší dôchodok, ako keby mali iba prvý pilier? Na toto sme robili pred dvadsiatimi rokmi druhý pilier? Tí, čo ho presadzovali, ľuďom sľubovali, že budú mať vyššie dôchodky.

Ale to bolo dané aj politicky motivovanými zmenami a tým, že v čase hospodárskej krízy, keď boli akciové trhy dole, vláda Smeru presunula ľudí do najistejšieho fondu, kde sa však ich úspory zhodnocovali iba minimálne. Nezviezli sa potom ani na následnom raste akciových trhov v ďalších rokoch.

To znamená, že za tých 20 rokov sa ukázalo, že môže prísť finančná kríza alebo pandémia, alebo vojna na Ukrajine, keď akciové trhy nefungujú tak, ako majú. A namiesto zázračných každoročných nárastov úspor sa ukáže, že za jeden rok môžete prerobiť aj 20 či 30 percent. Toto je to perpetuum mobile, ktoré vám vyrobí vyšší dôchodok? Chcem upozorniť 1,7 milióna ľudí, ktorí sú v druhom pilieri, že polovici hrozí, že z neho nedostanú takmer nič. Je fér to tým ľuďom povedať.

Ďalšia vec je, že preto, že platíme budúce dôchodky tým, ktorí si sporia v druhom pilieri, majú súčasní dôchodcovia v priemere o 50 eur nižší dôchodok. Ak sme to ochotní ako spoločnosť solidárne robiť, nech sa páči. Keď je na tom konsenzus, mne to nevadí. Pamätáte si, ako hovorili, že sa to bude dofinancovávať z privatizácie? A čo ešte predáme? Oravský hrad?

Čo je teda podľa vás riešením?

Riešenie je, že štát určitej skupine sporiteľov odporučí, aby prešli do predvolenej investičnej stratégie, a niektorých tam aj presunie.

Skúste to rozmeniť na drobné.

Na ministerstve sme urobili asi sedem alternatív prepočtov, aby sme našli tú, ktorá je najbezpečnejšia a zároveň najvýhodnejšia pre ľudí. Zvolili sme tú najlepšiu, ktorá má najlepší pomer bezpečia a výnosu. Niektorých sporiteľov upozorníme, že by pre nich predvolená investičná stratégia bola výhodnejšia. Ak chce človek aj napriek tomu sporiť podľa inej stratégie, stačí, aby to štátu oznámil. Inak bude presunutý. Súčasne by sme však mali upozorniť tých, ktorí v druhom pilieri sú alebo uvažujú o vstupe a majú nižšie príjmy, nech to radšej nerobia, pretože nemôžu očakávať, že budú mať vyšší dôchodok.

Kto bude realizovať predvolenú investičnú stratégiu?

Budú to DSS. Ale musím povedať, že na predvolenej stratégii je konsenzus, je nastavená celkom dobre. Debaty sa vedú iba o tom, ako dlho majú byť ľudia v akciových fondoch. „Gambleri“, ako ich ja volám, ktorí veria akciám, hovoria, nech ľudí necháme čo najdlhšie v akciových fondoch, aj keď sú už blízko dôchodku, pretože tak dobehnú straty, ktoré doteraz nazbierali. Čo ak ich však nedobehnú? Čo keď príde ďalšia vojna a ich úspory sa prepadnú ešte viac? Diskusia je o tom, koľko rokov pred dôchodkom by mali byť úspory presunuté do garantovaných fondov.

Investičná stratégia spočíva v nejakom pomere akcií a dlhopisov?

Áno, znamená to, že od nejakého veku vám postupne klesá podiel rizikovejších akciových investícií a presúvajú sa do garantovaných.

Čiže nebude sa konať niečo také, že by sa ľudia z garantovaných fondov, kam ich presunul Smer, presunuli do indexových fondov?

Bude sa to diať, ale nie plošne, neuvážene. Ale každému občanovi povieme, že jeho stratégia je krajne nevýhodná, a preto ťa presunieme do indexových fondov, ktoré predstavujú najlepšiu kombináciu rizika a výnosov.

DSS-ky s tým budú súhlasiť?

Áno, súhlasia s tým. Ak občan nechce, stačí jeden úkon a zostane tam, kde je. Nie je žiadna debata o tom, že nejaká časť sporiteľov by sa mala presunúť do indexových fondov. Mám svoj názor, ale som ochotný v tejto otázke akceptovať najširšiu spoločenskú zhodu. Ak bude môj názor menšinový a 90 percent ľudí, poslancov, Národná banka, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ministerstvo financií dospejú ku konsenzu, že to má byť inak, tak sa tomu podriadim.

Prečo chcete zrušiť jednorazovú možnosť výberu?

Pretože sú to dôchodkové úspory. Prečo si človek z prvého piliera, ktorému vymerajú 500-eurový dôchodok, nemôže vybrať naraz 10-tisíc? Argument je v tom, že to má priebežne pokrývať mesačné životné náklady človeka v penzii. A viete, prečo priebežne? Lebo vieme, že my ľudia sme takí, že keď máme k dispozícii peniaze, skôr uprednostníme prítomnosť pred myšlienkou na to, z čoho budeme žiť ďalších 30 rokov.

Máte presné čísla o tom, koľko ľudí vybralo predčasne svoje peniaze z druhého piliera?

Veľmi veľa. Za posledných približne štyri a pol roka je to takmer 70 percent zo všetkých poberateľov dôchodku z druhého piliera.

Spomínali ste, že veľmi nedôverujete akciovým trhom. Keď sa bavíme o prvom a druhom pilieri, je to sčasti aj o tom, ktorým inštitúciám človek viac dôveruje, že mu v budúcnosti zabezpečia dôchodok. Z toho, čo hovoríte, sa zdá, že podľa vás je to skôr štát.

V tejto oblasti radím každému človeku, nech dodržuje investičnú zásadu Warrena Buffeta: nikdy nedaj všetky vajíčka do jedného košíka. Za najbezpečnejšie považujem čo najväčšie rozloženie rizík. Prvý pilier musí byť. Kto chce, nech má nejakú kapitalizačnú možnosť v podobe druhého piliera.

Ak je nejaká zamestnávateľská možnosť príspevku na tretí pilier, využiť aj tú a štvrtá možnosť je rodičovský bonus. Podporujem diverzifikáciu rizík. Ale v konečnom dôsledku, dejinami sa zaoberám od svojej mladosti a napriek všetkým argumentom dejiny nás učia, že štát je bezpečnejší ako finančný správca. Je to preto, že štát si nemôže dovoliť nevyplatiť dôchodok svojim občanom. Finančná spoločnosť môže skrachovať, môže odísť, môže ujsť, môže zaniknúť.

Štát však môže prijať rôzne opatrenia, ktoré vedú k zníženiu dôchodkov, môže ich napríklad roztopiť v inflácii...

To je pravda, ale nemôže sa zbaviť zodpovednosti. Finančná inštitúcia sa jej zbaviť dokáže. Orbán to urobil veľmi jednoducho. Povedal ľuďom, že druhý pilier nezruší, ale dal im na výber. Ak chcete mať dôchodok z prvého piliera, štát vám založí váš osobný účet, kde budete mať v podstate ako v druhom pilieri jednu časť peňazí zhodnocovanú, ale dôchodok vám garantuje štát.

Tí, čo nechcete, aby vám dôchodok garantoval štát, vyberte si podľa ľubovôle druhopilierovú spoločnosť a pokojne posielajte svoje odvody. Ale vaša penzia je potom vaša zodpovednosť. Čo sa stalo? V druhom pilieri zostalo 80-tisíc Maďarov.

Reforma už bola schválená parlamentom, stále ju však môže vrátiť prezidentka. Rátate s touto možnosťou? Komunikujete s palácom?

Zatiaľ som pani prezidentke ponúkol možnosť osobného stretnutia. V prípade, že bude odo mňa chcieť akékoľvek informácie, rád jej ich poskytnem a vysvetlím všetky princípy rodičovského bonusu. Koniec koncov, má na to ústavné právo. Ak bude pani prezidentku zaujímať aj môj názor, rád jej ho poviem.

Téma rodičovského bonusu je niečo, čo ste aj s Vladimírom Palkom riešili dlhodobo. Cítite ako zadosťučinenie, že rodičovský bonus prešiel?

Najskôr by som chcel povedať, že slovenským propagátorom myšlienky rodičovského bonusu bol Vladimír Palko. On s tým prišiel ako prvý. Iniciátorom v Nemecku bol bývalý saský premiér Kurt Biedenkopf a už je to asi 20 rokov, čo s Palkom o tejto veci debatujeme. Cítim zadosťučinenie v dvoch veciach. Myslím si, že to je veľmi dobrá vec, ktorá pomôže 80 percentám dôchodcov.

Druhá vec, ktorú cítim, je istá satisfakcia, že sa podarilo zabezpečiť podporu pre rodičovský bonus, ktorý všetky liberálne a progresívne elity hejtovali. Ale nemyslím si, že je to moja zásluha. Skôr si myslím, že Hospodin zariadil veci tak, že SaS sa rozhodla odísť z koalície. Ak by bola v koalícii, neustále by bonus vetovala a znemožňovala by, aby sme išli ďalej do legislatívneho procesu. Urobili chybu, odišli, a preto to mohlo prejsť.

FOTO Andrej Lojan

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.