Energetická kríza V Bruseli sa naplnil náš najhorší scenár. Heger hovorí o znárodnení elektriny

V Bruseli dnes európski ministri hospodárstva rokovali o spoločnom balíčku opatrení na riešenie dosahov vysokých cien energií.

Išlo o veľa, hlavným bodom totiž bolo schvaľovanie mechanizmu na zdanenie nadvýnosov z predaja elektriny, ktoré by mohlo EÚ ako celku priniesť 110 až 140 miliárd eur.

Ako však tento týždeň upozornil štátny tajomník ministerstva financií Marcel Klimek v rozhovore pre Postoj, návrh bol pripravený takým spôsobom, že Slovensko by z tohto mechanizmu benefitovalo veľmi málo.

Čítajte tiež

Marcel Klimek o cenách elektriny Vhupli sme do ľadovej vody, v piatok nám ide v Bruseli o veľa

Martin Hanus Kristína Votrubová

Rozhovor so štátnym tajomníkom ministerstva financií Marcelom Klimekom o energetickej kríze a jej celoeurópskych riešeniach.

Dôvodom je to, že Slovenské elektrárne síce elektrinu predávajú, no takmer všetku na rok 2023 predali za výrazne menej ako 180 eur, čo je cenový strop, ktorý ustanovuje dnes schválené nariadenie.

Všetky príjmy nad 180 eur by mali ísť po novom štátom, v ktorých sídlia výrobcovia. Keďže cena elektriny sa aktuálne pohybuje v okolí 500 eur na MWh, ide naozaj o veľkú sumu. Z týchto peňazí sa majú hradiť kompenzácie pre firmy, ktoré musia drahú elektrinu nakupovať.

Slovensko však z tohto mechanizmu získa iba okolo sto miliónov, čo pokryje len veľmi malú časť z objemu peňazí potrebných na kompenzácie.

„Toto riešenie nie je solidárne so všetkými európskymi krajinami,“ okomentoval toto nariadenie na tlačovom brífingu premiér Eduard Heger.

Buď pomôže Nemecko, alebo znárodníme elektrinu

Dodal, že Slovensko je jedna z najpriemyselnejších krajín Únie a zároveň patríme medzi štáty, kde výdavky na energie tvoria najväčší podiel výdavkov domácností.

„Máme pripravený plán B. To znamená, že elektrina, ktorá sa na Slovensku vyrobí, nepôjde do tých krajín, ktoré ju majú kúpenú, ale dáme ju našim občanom a našim firmám,“ povedal Heger.

Ide v podstate o vyvlastnenie elektriny. Slovenské elektrárne pritom nedávno upozornili, že tento postup by ich priviedol do konkurzu. Dôvodom je, že zmluvy ich zaväzujú predanú elektrinu dodať. Ak im ju štát zoberie, budú musieť nakúpiť náhradnú a oveľa drahšiu elektrinu na trhoch, aby dokázali splniť svoje záväzky voči zákazníkom. Elektrárne však nemajú dostatok peňazí na to, aby mohli tento náhradný plán uskutočniť.

Heger však tvrdí, že štát sa o to postará, a obchodníkom, ktorí si elektrinu od Slovenských elektrární nakúpili, zaplatí cenu, za ktorú si elektrinu pôvodne kúpili. Toto riešenie však Slovenské elektrárne spochybňujú tým, že ide o porušenie predpisov Európskej únie a obchodníci ho napadnú na súde.

Dá sa však predpokladať, že premiér chcel týmito slovami zatlačiť na krajiny, kam putuje väčšina elektriny vyrobenej na Slovensku. Predseda vlády totiž dodal, že existuje ešte tretia možnosť a tou je dobrovoľné prerozdelenie zdanenia mimoriadnych ziskov energetických spoločností.

Berlín ohlásil megapomoc pre Nemcov vo výške 200 miliárd

Zo schváleného nariadenia bude najviac profitovať Nemecko, ktoré je aj najväčším odberateľom elektriny vyrobenej na Slovensku. Ak bude hroziť, že táto elektrina nepríde, dá sa očakávať, že Nemci budú ochotnejší rozdeliť sa so ziskami z nadvýnosov. Heger uviedol, že už v tejto otázke kontaktoval tamojšieho kancelára Olafa Scholza.

K nariadeniu sa pre TASR vyjadril aj minister hospodárstva Karel Hirman, ktorý nás v Bruseli zastupoval. Potvrdil, že Slovensko v hlasovaní nariadenie nepodporilo, keďže nerieši naše problémy. Uviedol, že mnohí iní ministri síce hlasovali za, no „s vedomím, že toto nie je to pravé riešenie pre všetkých, ktoré nám reálne pomôže v najbližšej dobe súčasnú situáciu stabilizovať“, uviedol pre TASR.

Rada Európskej únie, na ktorej sa zúčastňujú ministri hospodárstva jednotlivých krajín, bude ďalej rokovať o zastropovaní cien plynu, ktoré je podľa Hirmana riešením aj pre Slovensko.

„To reálne rieši náš problém, rieši ho rýchlo, lebo ho musíme riešiť rýchlo, a má praktickú stránku obchodnú, finančnú a administratívnu. Netreba nové eurofondy, môžeme to urobiť rýchlo s pozitívnym dosahom na celý trh,“ uviedol pre TASR minister hospodárstva.

Zásadne proti tomuto návrhu je však Maďarsko, ktoré sa obáva toho, že povedie k obmedzeniu dodávok plynu. Podľa britského ekonomického denníka The Financial Times je proti aj Nemecko.

Vlnu nespokojnosti voči Nemecku vyvolalo aj ohlásenie štátnej pomoci vo výške 200 miliárd, ktorá má pomôcť nemeckým domácnostiam, ako aj firmám. Ako píše spomínaný denník, viacerí diplomati sa vyjadrili, že to, že Berlín sa rozhodol využiť nemeckú fiškálnu supersilu v situácii, keď iné štáty bojujú o to, aby dokázali vôbec nejakú podporu poskytnúť, podporuje konflikty vo formovaní jednotného európskeho postupu.

Odchádzajúci taliansky premiér Mario Draghi po tomto ohlásení povedal, že „tvárou v tvár spoločným hrozbám týchto čias sa nemôžeme rozdeliť podľa toho, aké možnosti majú naše národné rozpočty“.

Zastropovanie cien plynu, ktoré by v konečnom dôsledku viedli k zníženiu cien elektriny, je podľa bruselského denníka Politico vysoko spolitizovaná téma a bude sa o nej rokovať ďalej na neformálnom stretnutí lídrov EÚ na budúci mesiac v Prahe.