Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
23. september 2022

Výsledok Cigánikovej hoaxu

Potratené deti budú ďalej končiť v spaľovni odpadu

Za snahou o dôstojnejšie nakladanie s pozostatkami potratených vidí liberálna poslankyňa kultúrnu vojnu a plazivú snahu o obmedzenie prístupu k potratom.

Potratené deti budú ďalej končiť v spaľovni odpadu

Foto: TASR/Martin Baumann

Novela zákona o pohrebníctve, ktorá mala zabezpečiť dôstojné nakladanie s pozostatkami potratených detí, neprešla v parlamente o jeden hlas.

Vzápätí sa poslankyňa SaS Jana Bittó Cigániková na sociálnych sieťach pochválila, že sa tak stalo jej zásluhou. Pár minút pred hlasovaním poobiehala poslancov a tých, ktorí pôvodne chceli za zmenu v legislatíve hlasovať, presvedčila, aby boli proti alebo aby sa aspoň zdržali či nehlasovali.

Išlo pritom o to, aby sa s potratenými deťmi či plodmi zaobchádzalo dôstojne – a podľa praxe, aká je bežná v mnohých iných európskych krajinách. Zákon, ktorý predložili koaličné poslankyne Anna Andrejuvová (OĽaNO) a Eva Hudecová (Sme rodina), rátal s tým, aby sa jednak plošne zaviedla povinnosť pre zdravotnícke zariadenia informovať rodičov, že môžu požiadať o vydanie pozostatkov. A ak tak neurobia, aby zdravotnícke zariadenie zabezpečilo dôstojné pochovanie alebo kremáciu.

Dnes síce existuje možnosť, aby rodičia požiadali o vydanie pozostatkov na pochovanie, robia to však len tí, ktorí o tejto možnosti vedia. Nemocnice takúto informačnú povinnosť nemajú, hoci niektoré to robia z vlastnej iniciatívy.

V opačnom prípade telesné pozostatky detí a plodov po potrate končia v spaľovni ako biologický odpad zo zdravotníckych zariadení, podobne ako časti orgánov po operáciách, končatín po amputácii a podobne.

Návrh mal teda určiť povinnosť zdravotníckym zariadeniam zabezpečiť pochovanie či kremáciu potratených detí a plodov nevyžiadaných rodičmi vrátane umelých potratov.  

Poslankyne Andrejuvová a Hudecová pri svojom návrhu argumentovali aj tým, že v slovenskej legislatíve stále neexistuje ani definícia toho, čo je mŕtvonarodené dieťa:

„Hoci európska legislatíva nás zaväzuje k dodržiavaniu štandardov na určovanie mŕtvonarodeného dieťaťa, vnútroštátna úprava stále absentuje. Okrem absencie je vážnym problémom aj aplikačná prax, ktorá nereflektuje posun v tejto otázke a posudzuje pôrod mŕtvonarodeného dieťaťa a potrat podľa prekonaných a neplatných právnych predpisov. Tento stav okrem iného v praxi spôsobuje jednak nedôstojné zaobchádzanie s ľudskými pozostatkami, ktoré mali byť považované za mŕtvonarodené deti, a jednak skresľuje údaje hodnotenia novorodeneckej mortality,“ píšu v dôvodovej správe.

Preto v rámci novely navrhli definovať aj to, čo je pôrod mŕtveho dieťaťa – pôrodná hmotnosť je aspoň 500 g, gestačný vek je aspoň 22 dovŕšených týždňov (154 dní), ak pôrodná hmotnosť nie je zistená alebo dĺžka od temena po pätu je aspoň 25 cm, ak pôrodná hmotnosť ani gestačný vek nie sú zistené.

Potrat je v kontexte toho ukončenie tehotenstva pri deťoch a plodoch, ktoré nedosahujú uvedené parametre, ale aj umelý potrat, ukončenie mimomaternicového tehotenstva a „z maternice vyňaté plodové vajce bez plodu alebo tehotenská sliznica, ak sú histologicky preukázané zvyšky po potrate“.

Práve tejto poslednej definície sa chytila Jana Bittó Cigániková s podporou právnika a lekára Petra Kováča. Ten sa vo svojom obsiahlom blogu snažil poukázať na údajnú absurditu a škodlivosť celého návrhu tým, že nemocniciam má dávať povinnosť pochovávať každý biologický materiál po potrate. „Tým najtragikomickejším dôsledkom medicínsky stupídnej definície potratu je však aj povinnosť pochovávať tehotenskú sliznicu,“ píše Kováč.

A hoci sa Peter Kováč snaží zaujať detailným rozoberaním návrhu a poukazovaním na kontexty, na jeden kontext akoby pozabudol.

V návrhu sa totiž nepíše, že nemocnica má zabezpečiť osobitné pochovanie každého kúska pozostatkov a biologických zvyškov po tehotenstve.

Práve naopak. Nevyžiadané telesné pozostatky môže odoslať na spopolnenie či pochovanie aj takpovediac hromadne.

Ďalej sa Peter Kováč odvoláva na peniaze s tým, že pohreb jedného plodu stojí 300 eur. S rovnakou argumentáciou prišla aj Bittó Cigániková, ktorá tvrdí, že táto legislatívna zmena by neprimerane zaťažila rozpočty nemocníc, čo podľa nej znamená, že nemocnice – aby ušetrili – prestanú vykonávať umelé potraty, pretože ich budú musieť pochovať. A to by im spôsobovalo straty.

Ministerstvo financií vo svojom stanovisku k rozpočtovému zaťaženiu naozaj uvádza, že by išlo o zvýšenie nákladov zdravotníckych zariadení o zhruba jeden milión eur ročne. Tie majú byť kryté z existujúcich rozpočtových kapitol ministerstva zdravotníctva a ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Tieto rezorty však s obsahom návrhu súhlasili a s predpokladanými nákladmi sú oboznámené.

Jana Bittó Cigániková a Peter Kováč však v návrhu vidia snahu o obmedzenie prístupu k potratom, a teda ohrozovanie „ľudských práv“.

A podľa niektorých fanúšikov pani poslankyne ide dokonca o hrozivý klerikalizmus. Hoci dôstojné zaobchádzanie s ľudskými pozostatkami je základnou výbavou civilizovanej spoločnosti. 

Jana Bittó Cigániková si neodpustila ani slovný kopanec do svojej kolegyne z poslaneckého klubu Vladimíry Marcinkovej a jej otca Vladimíra Ledeckého, ktorí ako jediní z tábora SaS návrh podporili. „Na druhej strane, bohužiaľ, podporili ho niektorí, od ktorých by som takýto hazard s právami žien nečakala,“ napísala Bittó Cigániková vo facebookovom statuse.

Inzercia

Ako je to v zahraničí

Parlamentný inštitút Národnej rady na podnet navrhovateliek zisťoval, ako nakladá s telesnými pozostatkami mŕtvonarodených a potratených detí a plodov deväť európskych štátov (Česká republika, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Litva, Maďarsko, Nemecko, Rakúsko a Švédsko).

V legislatíve týchto štátov už existuje definícia rozdielu medzi mŕtvonarodeným dieťaťom a potrateným plodom, ktorá je viac-menej totožná s tým, čo obsahoval neúspešný návrh slovenských poslankýň.

Spoločná je aj rôznym spôsobom definovaná povinnosť zdravotníckych zariadení alebo samospráv zabezpečiť pohreb, či už pochovaním, alebo kremáciou, nielen pre mŕtvonarodené deti, ale aj pre potratené plody – dokonca už do 12. týždňa tehotenstva –, ktoré si na individuálne pochovanie nevyžiadajú rodičia.

Podľa českého zákona plody po potrate, ktoré neboli odovzdané ako iné ľudské pozostatky na pohreb v súlade s príslušným zákonom, sú v krematóriu spopolnené oddelene od anatomicko-patologického odpadu. Zároveň je prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia povinný zachovávať potratený plod (vrátane biologických pozostatkov tehotenstva, ako sú placenta a podobne, ak ich nie je možné oddeliť od plodu) počas 96 hodín, keď plynie lehota na to, aby rodičia mohli požiadať o vydanie pozostatkov.

Vo Fínsku platí, že ak tehotenstvo trvalo menej ako 22 týždňov a rodičia nepožiadajú o vydanie potrateného plodu, postará sa o jeho kremáciu nemocnica. Prax v mnohých nemocniciach je taká, že ak tehotenstvo trvalo najmenej 12 týždňov, pozostatky tela plodu sú požehnané a spopolnené v spolupráci s fínskou evanjelickou cirkvou. Nie je to však zo zákona povinné.

Vo Francúzsku sa pri mŕtvonarodených deťoch vystavuje certifikát o pôrode, ktorý je podkladom na pohreb. Ak o vydanie pozostatkov nepožiadajú rodičia, pohreb má na svoje náklady zorganizovať nemocnica. Pri potrate do 15. týždňa od poslednej menštruácie je plod považovaný za anatomickú časť a inštitúcia ho potom musí zlikvidovať zaslaním do krematória. Jeho popol je potom rozptýlený v „carré des anges“, mieste vyhradenom na určitých cintorínoch.

V Holandsku platí, že plod narodený od 24. týždňa podlieha zákonu o pohrebných službách. Aplikuje sa naň zákonná povinnosť pochovania alebo kremácie. Pri potrate v skoršom štádiu tehotenstva sa môžu rodičia rozhodnúť, ako naložia s plodom. Môžu ho nechať v nemocnici, kde budú plody neskôr kolektívne spopolnené, alebo si ho môžu vyzdvihnúť a naložiť s ním podľa vlastného uváženia (napríklad aj pochovať vo vlastnej záhrade). Ak sa plod narodený pred 24. týždňom gestácie narodí živý a žije aspoň 24 hodín po narodení, vzťahujú sa naň ustanovenia o povinnom pochovaní alebo kremácii.

Podľa maďarského zákona o cintorínoch a pohrebiskách sa s mŕtvonarodenými plodmi zaobchádza ako s akýmkoľvek iným zosnulým človekom. Likvidácia plodov, ktoré uhynuli pri spontánnom potrate, ako „lekárskeho odpadu“ je zakázaná a ich pochovávanie je jednoznačne vyžadované zákonom. Vlastník alebo prevádzkovateľ cintorína má povinnosť vyčleniť samostatný náhrobný kameň na pohreb plodu, odstránenej časti tela, ľudského orgánu alebo zvyškov orgánov v dôsledku umelého alebo spontánneho potratu. Ak o vydanie pozostatkov nepožiadajú rodičia, pohreb zabezpečí zdravotnícke zariadenie.

Podľa zákona, ktorý platí vo Viedni (každý rakúsky spolkový štát má v tomto vlastnú legislatívu), rodičia sú povinní zariadiť pohreb, pretože pohreb je vo všeobecnosti záležitosť blízkych príbuzných. Ak si rodičia nesplnia túto povinnosť, pohreb zorganizuje mesto Viedeň a dieťa bude pochované v hromadnom hrobe v skupine 35B („detský cintorín“) na Viedenskom ústrednom cintoríne, ktorý slúži ako spomienkové miesto pre príbuzných. Potratené plody sa hromadne spopolňujú a pochovávajú v hromadných hroboch 4-krát ročne v stanovených termínoch. Mŕtvonarodené deti sú pochované osobitne.

Z porovnania legislatívy týchto štátov teda vyplýva, že každá z nich považuje nakladanie s ľudskými pozostatkami aj po potrate za inú kategóriu ako nakladanie s iným biologickým materiálom, ktorý vzniká v zdravotníctve.

Každá z týchto krajín stanovuje nejakú formu pochovania či kremácie a uloženie pozostatkov či popola na špecifickom mieste na riadnych cintorínoch. Takisto platí prenesená povinnosť zabezpečiť pohreb pre zdravotnícke zariadenia, ak oň nepožiadajú rodičia.

Zákony takisto ponúkajú možnosť psychologickej pomoci pre rodičov týchto detí a aj pri dôvodoch prijatia tejto legislatívy sa hovorí o tom, že dôstojná rozlúčka či miesto uloženia pozostatkov je nielen formou psychologickej pomoci pozostalým, ale aj prejavom elementárnej úcty celej spoločnosti.

Zoznam krajín pritom zaberá celé spektrum od liberálneho Holandska či Švédska až po konzervatívnejší prístup v Maďarsku.

Dôstojnosť a peniaze

Príslušným zdravotníckym zariadeniam či samosprávam v týchto krajinách to spôsobuje isté, hoci celospoločensky zanedbateľné náklady. Dôstojné narábanie s ľudskými pozostatkami však zrejme v týchto krajinách považujú za vyššiu hodnotu. Väčšina poslancov slovenského parlamentu však zatiaľ k takémuto pohľadu na problematiku zrejme nedospela.

Slovensko tak zostáva jedinou z uvedených, kde sa mŕtvonarodené dieťa či potratený plod považuje za biologický odpad a končí v spaľovni.

Ľudská dôstojnosť je pre poslankyňu SaS menej ako peniaze. Napokon, podobne sa vyjadrila už pri návrhu zákona na pomoc tehotným ženám, keď narodenie zdravotne postihnutého dieťaťa označila za zbytočnú záťaž pre celú spoločnosť.

Otázne tak je, či by poslankyňa s takýmito názormi – a po hoaxe, ktorým zabránila, aby tento týždeň prešiel v parlamente európsky konformný zákon o dôstojnom pochovávaní potratených detí – ešte mala stáť na čele zdravotníckeho výboru parlamentu.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.